PRÍLOHA K ŠTÁTNEMU VZDELÁVACIEMU PROGRAMU

Transkript

1 PRÍLOHA K ŠTÁTNEMU VZDELÁVACIEMU PROGRAMU PRE 2. STUPEŇ ZÁKLADNEJ ŠKOLY UČEBNÉ OSNOVY ISCED 2 NIŽŠIE SEKUNDÁRNE VZDELÁVANIE ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ 1

2 O B S A H Dejepis piaty ročník...3 Dejepis šiesty ročník...7 Dejepis siedmy ročník...11 Geografia piaty ročník...15 Geografia šiesty ročník...19 Geografia siedmy ročník...24 Občianska náuka piaty ročník...30 Občianska náuka šiesty ročník...34 Občianska náuka siedmy ročník...39 Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra piaty ročník...45 Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra šiesty ročník...49 Regionálne výchova a tradičná ľudová kultúra siedmy ročník...53 Osobnostný a sociálny rozvoj piaty ročník...57 Osobnostný a sociálny rozvoj šiesty ročník

3 Dejepis piaty ročník Základná škola s materskou školou, Školská 480, Likavka Názov ŠVP Názov ŠkVP Vyučovací jazyk ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 nižšie sekundárne vzdelávanie Čo naši predkovia vytvorili, my zveľaďujeme. Slovenský Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť Predmet Dejepis Ročník piaty Časový rozsah výučby týždenne 1 hodina ročne 33 hodín Charakteristika vyučovacieho predmetu 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Žiaci si postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe oboznamovania sa s vývojom ľudskej spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach. Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Žiaci postupne poznávajú historické udalosti, deje, javy a procesy v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Kladie dôraz na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov. Vedie k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva i k úcte k iným národom a etnikám, rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. 2. Ciele vyučovacieho predmetu Tvorba študijných predmetových, medzipredmetových kompetencií spôsobilostí, schopností. Využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom, aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky na minulosť a vytvárať si tak postupne vlastný názor. Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov. Predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevažne explikačnými metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení. 3

4 3. Obsah vyučovacieho predmetu Od blízkeho k vzdialenému Téma Obsahový štandard Výkonový štandard Priere zové témy Človek v premenách priestoru a času Priestor a čas Prečo sa učíme dejepis Oboznámiť s s predmetom. Dom, byt, sídlisko, dedina, mesto, Slovensko, EÚ Čas je poradie udalostí Čo potrebujeme vedieť pri prechádzke časom Sviatočné a pamätné dni Pamiatky v priestore a čase Spoznávame hmotné pamiatky Čo sú obrazové pamiatky Písomné historické pramene Skúsme, ako pracuje historik Priestor na mape Dejepisná mapa a glóbus Kto ochraňuje historické pamiatky Minulosť našej školy Školská kronikazískavanie informácii o minulosti vlastnej školy Človek v pohybe Sťahovanie národov, stretávanie kultúr, kolonizácia, vysťahovalectvo Ako sa žilo na úsvite dejín Kde sme bývali v minulosti a kde bývame dnes Ako si človek Žiaci: - vedia pojmy, ako sú dejiny, dejepis, história, historik a periodizácia dejín, orientovať v historickom čase a priestore - vedia rozpoznať, čo sa zmenilo a čo nezmenilo v mieste bydliska. - vedia identifikovať rozdiel medzi prírodným a historickým časom a vedia zostaviť tabuľku dátumov sviatkov a pamätných dní. - vedia zaradiť letopočty do storočia, rozlíšiť dátum a letopočet, zakresliť na časovú priamku potrebné údaje, vytvoriť časovú priamku a rozpoznať pojmy pred Kr. a po Kr. Zostavia rodostrom svojej rodiny. - chápu pojem generácia v rodinnom kontexte, zaznamenať rozprávanie starých rodičov o minulosti rodiska. - vedia popísať historickú udalosť aj osobnosť pripomínajúce pomníky a pamätné tabule ale aj jednotlivé druhy historických prameňov. - vedia dátumy sviatkov a sviatočných dní, význam zvykov a tradícií regiónu, folklórnych slávností. Žiaci: - vedia zaznamenávať rozprávanie starých rodičov o škole z čias ich mladosti a pátrať po starých školských učebniciach. - vedia sa orientovať na dejepisnej mape, čítať dejepisnú mapu a rozpoznať rozdiel medzi mapou a glóbusom. - vedia rozpoznať rozdiel medzi múzeom a archívom. - vedia ako pracujú historici a archivári - poznajú významné udalosti z minulosti vlastnej školy. - poznajú príčiny sťahovania ľudí, pojem kolonizácia. - vedia charakterizovať život roľníkov v minulosti. vedia vysvetliť oddelenie remeselníkov od roľníkov - vedia zhodnotiť význam špecializácie remeselnej výroby - vedia identifikovať rozdiely medzi peňažným a výmenným obchodom. -vedia zrekonštruovať život roľníkov v minulosti. -vedia vysvetliť príčiny oddelenia remeselníkov od roľníkov. 4 TBZ MDV TBZ MDV TBZ MDV TBZ DVA TBZ MDV

5 vytváral rodinu Ako si človek zmenšoval svet Od kolesa k lietadlu - vedia zostaviť tabuľku dopravných prostriedkov, porovnať spôsoby dopravy v minulosti i prítomnosti. DVA Spôsoby obživy Práca trest alebo radosť Práca detí v minulosti i prítomnosti Detská práca Človek vládca prírody Prírodná energia Umelá energia - poznajú najčastejšie druhy detskej práce v minulosti - vedia zaujať stanovisko k problému detskej práce a postoj k tvrdeniu, že dospelí zneužívali prácu detí vo svoj prospech. -vedia uviesť príklady využívania prírody v prospech človeka. - vedia vystihnúť rozdiely medzi prírodnou a umelou energiou. - vedia zdôvodnia príčiny neustáleho hľadania nových zdrojov energie. -vedia vynálezy, ktoré pomohli človeku využiť energiu vo svoj prospech. -vedia vymenovať príklady zneužívania prírody človekom Človek a komunikácia Pamäť ľudstva Prvé zápisy, druhy písma: hieroglyfy, abecedné - hláskové písma klinové písmo Oboznámia sa s významom komunikácie. Prvé knihy Médiá časopisy a noviny, ďalšie vynálezy - sú schopní pochopiť význam vynálezu písma - vedia vymenovať druhy písma z minulosti. - identifikujú rozdiely medzi rukopisom a tlačenou knihou. -vedia vypátrať druhy písem z minulosti -vedia zhodnotiť význam vynálezu písma -vedia identifikovať rozdiely medzi rukopisom a tlačenou knihou -vedia zhodnotiť význam vynálezu kníhtlače. MDV MDV Médiá rozhlas, televízia, internet - vedia rozpoznať druhy moderných masovokomunikačných prostriedkov. Duchovný život človeka Čo je náboženstvo Keď zlyhá komunikácia Z čoho vznikajú vojny Vojny v modernej dobe - vedia rozlíšiť jednotlivé druhy náboženstiev. - vedia vypátrať v mieste bydliska sochy svätých. - vedia identifikovať dôsledky vojen pre človeka a pre prostredie v ktorom žije. - vedia zdôvodniť stálu prítomnosť vojen v minulosti i v súčasnosti a zostavia správu o vojenskom konflikte v súčasnosti. Osobnostný a sociálny rozvoj Environmentálna výchova MDV Mediálna výchova Multikultúrna výchova DVA Dopravná výchova - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke 5

6 OŽ a Z Ochrana života a zdravia TBZ Tvorba projektov a prezentačné zručnosti 4. Metódy a formy práce Metódy: motivačné, expozičné, fixačné, diagnostické a klasifikačné, motivačná výzva, pochvala, povzbudenie, kritika, aktualizácia učiva, výklad, rozprávanie, opis, komparatívna, kooperatívna, analýza, syntéza, dedukcia, indukcia, heuristická, výskumná, demonštrácia, pozorovanie, práca s učebnicou a historickým materiálom. Formy: vyučovacia hodina, praktické aktivity, exkurzia, vychádzka, rozhovor, beseda. 5. Učebné zdroje - učebnica: Dejepis pre 5. ročník základných škôl, SPN, Bratislava mapy - encyklopédie - video, DVD - internet - školská kronika - monografia o Likavke - fotografie - kniha povestí - časopisy, noviny 6. Hodnotenie predmetu Žiaci sú hodnotení klasifikáciou v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR č. 7/2009-R z 28. apríla V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje jeho práva a humánny prístup. Predmetom hodnotenia sú najmä učebné výsledky, vedomosti, zručnosti, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť a individuálne osobitosti žiaka. Uskutočňuje sa priebežné a celkové hodnotenie žiaka. Prospech žiakov sa klasifikuje nasledovnými stupňami: 1 výborný, 2 chválitebný, 3 dobrý, 4 dostatočný, 5 nedostatočný. 6

7 Dejepis šiesty ročník Základná škola s materskou školou, Školská 480, Likavka Názov ŠVP Názov ŠkVP Vyučovací jazyk ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 nižšie sekundárne vzdelávanie Čo naši predkovia vytvorili, my zveľaďujeme. Slovenský Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť Predmet Dejepis Ročník šiesty Časový rozsah výučby týždenne 1 hodina ročne 33 hodín Charakteristika vyučovacieho predmetu 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Žiaci si postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe oboznamovania sa s vývojom ľudskej spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach. Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Žiaci postupne poznávajú historické udalosti, deje, javy a procesy v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Kladie dôraz na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov. Vedie k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva i k úcte k iným národom a etnikám, rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. 2. Ciele vyučovacieho predmetu Tvorba študijných predmetových, medzipredmetových kompetencií spôsobilostí, schopností. Využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom, aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky na minulosť a vytvárať si tak postupne vlastný názor. Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov. Predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevažne explikačnými metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení. 7

8 3. Obsah vyučovacieho predmetu Téma Obsahový štandart Výkonový štandart Prierezové témy Obrazy pravekého sveta Od lovca k roľníkovi Oboznámia sa s obsahom a cieľmi učiva a upevnia si vedomosti 5. roč. Milióny rokov človeka Lovci mamutov a ich kultúra Vznik roľníctva Rozšírenie roľníctva Náboženstvo ľudí mladšej doby kamennej Doba kovov Zázrak medenej kvapky Prvý zlatý vek Európy Na prahu histórie Žiaci: - vedia objasniť stvorenie človeka podľa Biblie a podľa Darwina, opísať život pravekých zberačov a lovcov, sú schopní vysvetliť význam roľníctva a dobytkárstva, výrobu keramiky, textilu, spracovanie kameňa, význam náboženstva, vedia uviesť archeologické lokality z praveku v SR. - vedia vysvetliť zmeny v spoločenskej deľbe práce, v delení obyvateľov na spoločenské vrstvy v dôsledku objavu a využívania medi, bronzu a železa nástroje a zbrane TBZ DVA Obrazy starovekého sveta Riečne civilizácie a ich dedičstvo Rieky a roľníci Od dediny k štátu Posvätné znalosti a divy starovekého sveta Staroveké Grécko Grécko bájí a skutočností Mestské štáty Atény a Sparta Na ceste k demokracii- Solón a Perikles Alexander Macedónsky Grécka kultúra Staroveký Rím Sedem pahorkov, sedem kráľov Ovládnutie Itálie Rímom Od republiky k cisárstvu Rímska kultúra Limes Romanus a Slovensko v staroveku Žiaci: - vedia určiť znaky riečnych civilizácií, poznať vývoj od dedín po teritoriálne štáty, najvýznamnejšie štáty, panovníkov, vrstvy spoločnosti. - vedia uviesť najvýznamnejšie pamiatky staroveku. - vedia na mape ukázať polohu a prírodné podmienky Grécka, uviesť príčiny kolonizácie, opísať život ľudí v mestských. štátoch, znaky demokracie a jednoty Grékov jazyk, náboženstvo, kultúra. - vedia ukázať ríšu AM, uviesť jej význam. - vedia vymenovať výdobytky Grékov vo vede a kultúre, zdôvodniť význam OH v živote Grékov v minulosti a v súčasnosti. - vedia ukázať vznik a rozvoj Rímskeho impéria, pochopiť rozdiel medzi legendou a skutočnosťou. - sú schopní charakterizovať republiku, cisárstvo, život ľudí, opísať obranu ríše a prínos kultúry pre Európu. - vedia lokalizovať rímske opevnenia na strednom Dunaji a na Slovensku, vysvetliť príčiny rozpadu a zániku Rímskej ríše. MDV TBZ MDV MKV 8

9 Svetové náboženstvá Kresťanstvo Starý zákon Nový zákon Islam Korán Žiaci: - poznajú príčiny prenasledovania kresťanov v rímskej ríši -rozpoznajú korene kresťanského náboženstva -identifikujú hlavné rozdiely medzi Starým a Novým zákonom -vedia zhodnotiť význam a odkaz kresťanstva pre európsku kultúru -vedia okolnosti vzniku islamu -vedia zdôvodniť príčiny rýchleho rozširovania islamu -vedia identifikovať odkaz arabskej kultúry pre európsku kultúru TBZ MED TBZ MED Obrazy stredovekého sveta Tri ríše ranného stredoveku Byzantská ríša Franská ríša Arabská ríša Prepožičiavanie pôdy Léno, vazal, poddaný Každodenný život Každodenný život v období raného stredoveku Hrad, mesto dedina Vzdelanie Naučiť aký význam mali: kláštor pisár univerzity -poznajú príčiny rozdelenia rímskej ríše -vedia zovšeobecniť príčiny zániku západorímskej ríše -poznajú ciele expanzívnej politiky Justiniána, Karola Veľkého a arabských kalifov -vedia zhodnotiť kultúrny odkaz Byzantskej a Franskej ríše -poznajú nový vzťah medzi ľuďmi vyšších spoločenských vrstiev formujúcej sa stredovekej spoločnosti za pomoci grafu - vedia identifikovať spôsob života a obživy jednotlivých sociálnych vrstiev stredovekej spoločnosti -vedia zdôvodniť príčiny oddelenia remeselníkov od roľníkov -vedia zdôvodniť, prečo sa kláštory stali postupne hospodárskymi a kultúrnymi centrami -vedia zhodnotiť význam stredovekých univerzít DVA MDV 4. Metódy a formy práce Metódy: motivačné, expozičné, fixačné, diagnostické a klasifikačné, motivačná výzva, pochvala, povzbudenie, kritika, aktualizácia učiva, výklad, rozprávanie, opis, komparatívna, kooperatívna, analýza, syntéza, dedukcia, indukcia, heuristická, výskumná, demonštrácia, pozorovanie, práca s učebnicou a historickým materiálom. Formy: vyučovacia hodina, praktické aktivity, exkurzia, vychádzka, rozhovor, beseda. 9

10 5. Učebné zdroje - učebnice: Od praveku k staroveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1998 Od staroveku k stredoveku, Orbis pictus, Bratislava mapy - encyklopédie - dejepisná čítanka - dostupné DVD - video - zvukový záznam - internet - časopisy, noviny 6. Hodnotenie predmetu Žiaci sú hodnotení klasifikáciou v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR č. 7/2009-R z 28. apríla V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje jeho práva a humánny prístup. Predmetom hodnotenia sú najmä učebné výsledky, vedomosti, zručnosti, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť a individuálne osobitosti žiaka. Uskutočňuje sa priebežné a celkové hodnotenie žiaka. Prospech žiakov sa klasifikuje nasledovnými stupňami: 1 výborný, 2 chválitebný, 3 dobrý, 4 dostatočný, 5 nedostatočný. 10

11 Dejepis siedmy ročník Základná škola s materskou školou, Školská 480, Likavka Názov ŠVP Názov ŠkVP Vyučovací jazyk ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 nižšie sekundárne vzdelávanie Čo naši predkovia vytvorili, my zveľaďujeme. Slovenský Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť Predmet Dejepis Ročník siedmy Časový rozsah výučby týždenne 1 hodina ročne 33 hodín Charakteristika vyučovacieho predmetu 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Žiaci si postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe oboznamovania sa s vývojom ľudskej spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach. Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Žiaci postupne poznávajú historické udalosti, deje, javy a procesy v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Kladie dôraz na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov. Vedie k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva i k úcte k iným národom a etnikám, rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. 2. Ciele vyučovacieho predmetu Tvorba študijných predmetových, medzipredmetových kompetencií spôsobilostí, schopností. Využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom, aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky na minulosť a vytvárať si tak postupne vlastný názor. Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov. Predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevažne explikačnými metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení. 11

12 3. Obsah vyučovacieho predmetu Téma Predkovia Slovákov v Karpatskej kotline Obsahový štandard Príchod Slovanov Pravlasť Slovanov a ich migrácia Naučia sa delenie Slovanov Samova ríša Veľká Morava Pribina a Mojmír Solúnski bratia Ríša Svätoplukova Rozvadení bratia Výkonový štandard Žiaci: - vedia opísať pravlasť Slovanov - vedia uviesť dôvody sťahovania Slovanov na historickej mape ukázať územia na ktoré sa Slovania nasťahovali. - vedia vymenovať západných, južných a východných Slovanov. - identifikovať vzťahy medzi Slovanmi a Avarmi. - vedia uviesť príčiny vzniku Samovej ríše. - vedia zdôvodniť význam Samovej ríše. - vedia uviesť dôvody na vznik Veľkomoravskej ríše - vedia opísať vznik Nitrianskeho kniežatstva - vedia vysvetliť význam Veľkomoravskej ríše a zhodnotiť prínos Cyrila a Metoda pre rozvoj našej kultúry a štátnosti - vedia opísať Veľkomoravskú ríšu počas panovania Rastislava a Svätopluka - vedia opísať kultúru vo Veľkomoravskej ríši, vzdelanosť vo Veľkomoravskej ríši - vedia ukázať na historickej mape rozmach Veľkomoravskej ríše - vedia rozpoznať zbraň a výstroj vojakov z obdobia Veľkomoravskej ríše Priere zové témy DVA TBZ MDV Slováci v Uhorskom kráľovstve Kráľovstvo mnohých jazykov Starí Maďari prichádzajú Kráľovstvo svätého Štefana Nitrianske údelné vojvodstvo Tatári idú.. Vojny ničia krajinu Králi sa striedajú, veľmoži bohatnú Anjouovci na uhorskom tróne Kráľ so znamením havrana Banské mestá Naučia sa o význame - vedia vysvetliť vznik Uhorského kráľovstva - vedia uviesť prínos predkov Slovákov pri vzniku Uhorského kráľovstva - vedia zhodnotiť vládu Štefana 1. - vedia zhodnotiť význam Nitrianskeho vojvodstva - vedia analyzovať Zlatú bulu Ondreja II. - vedia vysvetliť, prečo dochádzalo v Uhorsku k neustálemu boju o trón. - vedia analyzovať a zhodnotiť spôsob života ľudí vo vrcholnom stredoveku a dnes - vedia zdôvodniť hospodársky rozkvet za vlády Karola Róberta - vedia zhodnotiť význam vnútornej a zahraničnej politiky Ľudovíta I. a Žigmunda Luxemburského DVA TBZ MDV Žiaci: - vedia do slepej mapy nakresliť banské mestá ležiace na 12

13 banských miest na Slovensku Osídľovanie Slovenska a zlatonosná horúčka Kríza stredoveku Mení sa obraz človeka i sveta Kníhtlač Vynález kníhtlače Objavitelia a dobyvatelia Európania objavujú svet Európania si podmaňujú svet Hospodárske zmeny Od cechu k manufaktúre Reformácia a protireformácia Martin Luther a reformácia území Slovenska - vedia napísať krátky text o živote baníkov - vedia napísať krátky text o živote baníkov - vedia uviesť podstatné znaky úpadku stredovekej spoločnosti - vedia charakterizovať humanizmus - vysvetliť podstatu renesancie - vedia zhodnotiť význam kníhtlače - vedia napísať krátku esej o význame písaného slova - vedia rozlíšiť pojmy objavitelia a dobyvatelia - vedia uviesť príčiny zámorských objavov - vedia posúdiť dôsledky zámorských objavov - vedia zhodnotiť význam zámorského obchodu - vedia zdôvodniť príčiny hospodárskych zmien v novoveku - vedia porovnať prácu remeselníka v cechu a v manufaktúre - vedia opísať život mešťana - vedia zostaviť správu o spôsobe života remeselníka - vedia zostaviť správu o spôsobe života remeselníka - vedia opísať príčiny vzniku reformácie a vysvetliť dôvody protireformácie MDV DVA TBZ MDV Habsburská monarchia Slovensko na hraniciach dvoch svetov Moháčska katastrofa Turci na Slovensku Neposlušná šľachta Posledný kurucký odboj Bratislava - hlavné a korunovačné mesto Ustaraný cisár Veľká ozdoba Uhorska Žena na tróne Osvietený reformátor - vedia opísať moháčsku bitku a jej dôsledky - vedia objasniť postavenie Slovenska v Habsburskej monarchii - vedia charakterizovať postavenie Slovenska v susedstve Turkov - vedia uviesť príčiny a dôsledky protihabsburských povstaní v Uhorsku - vedia zostaviť obrazový materiál o Bratislave ako hlavnom a korunovačnom meste Uhorska - vedia zhodnotiť význam reforiem Márie Terézie a Jozefa II. - vedia charakterizovať osvietenský absolutizmus - vedia prezentovať významné slovenské osobnosti napísaním krátkej práce alebo v power point. MDV TBZ 13

14 4. Metódy a formy práce Metódy: motivačné, expozičné, fixačné, diagnostické a klasifikačné, motivačná výzva, pochvala, povzbudenie, kritika, aktualizácia učiva, výklad, rozprávanie, opis, komparatívna, kooperatívna, analýza, syntéza, dedukcia, indukcia, heuristická, výskumná, demonštrácia, pozorovanie, práca s učebnicou a historickým materiálom. Formy: vyučovacia hodina, praktické aktivity, exkurzia, vychádzka, rozhovor, beseda. 5. Učebné zdroje - učebnice: Európa v období stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1996 Slovensko v stredoveku a na začiatku novoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratisava dejepisná čítanka - mapy - encyklopédie - dostupné DVD - video - zvukový záznam - internet - časopisy, noviny 6. Hodnotenie predmetu Žiaci sú hodnotení klasifikáciou v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR č. 7/2009-R z 28. apríla V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje jeho práva a humánny prístup. Predmetom hodnotenia sú najmä učebné výsledky, vedomosti, zručnosti, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť a individuálne osobitosti žiaka. Uskutočňuje sa priebežné a celkové hodnotenie žiaka. Prospech žiakov sa klasifikuje nasledovnými stupňami: 1 výborný, 2 chválitebný, 3 dobrý, 4 dostatočný, 5 nedostatočný. 14

15 Geografia piaty ročník Základná škola s materskou školou, Školská 480, Likavka Názov ŠVP Názov ŠkVP Vyučovací jazyk ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 nižšie sekundárne vzdelávanie Čo naši predkovia vytvorili, my zveľaďujeme. Slovenský Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť Predmet Geografia Ročník piaty Časový rozsah výučby týždenne 2 hodiny ročne 66 hodín Charakteristika vyučovacieho predmetu 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu Učebný predmet geografia rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme. Uvedomia si, že dokonalé pochopenie princípov existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom geografie, umožňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, možnosti optimálneho využitia a ochrany krajiny človekom. Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, žiaci získajú aj skúsenosti ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť. Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju, analyzovať obsah mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť jednoduchý náčrt okolia a i. Túto základnú kompetenciu podporujú i záujmy žiakov, nielen o svoje okolie, ich možnosť cestovať, pracovať s internetom a i. Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Každé miesto na Zemi je iné, líši sa podnebím, rastlinstvom, živočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych častiach sveta sa líši nielen jazykom, ale aj svojou kultúrou či spôsobom života. Poznanie týchto charakteristík a ich pochopenie vedie k porozumeniu predovšetkým vzájomných väzieb v krajine. Posúdiť postavenie Slovenska v porovnaní s ostatnými štátmi, ako ďalej zmeniť súčasný stav a pričiniť sa o rozvoj Slovenska a jeho regiónov tiež patria do geografického poznávania. Námety, čo môže každý žiak urobiť pre svoje mesto, svoj región, sú súčasťou praktického geografického výstupu potrebného pre bežný život. 2. Ciele vyučovacieho predmetu Medzi hlavné ciele predmetu geografia patrí: Používať a vedieť interpretovať mapy rôzneho druhu (automapy, mapy na internete, turistické mapy, tematické mapy a i.). Vedieť pracovať s informáciami o krajine ako časti Zeme (aj Zeme ako celku) a prakticky ich využiť v bežnom živote napríklad pri turistike, pri rozhodovaní o umiestňovaní aktivít v rozvoji regiónov dopravných sietí, prípadne ťažbe nerastných surovín. Poznať vplyv a účinok vnútorných a vonkajších síl, ktoré pôsobia na povrch Zeme a tým sa vedieť chrániť pred živelnými pohromami. Porozumieť premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek (vrátane kultúrnych aspektov). Zhodnotiť perspektívy rozvoja pre budúcnosť (vývoj počtu obyvateľstva, rozvoja sídel, hospodárstva a i.). V obsahu geografie sa snažíme o integráciu a súborný pohľad na poznatky získané v spoločenských či prírodovedných disciplínach (história, biológia, geológia, fyzika, chémia). Vytvoriť ich prepojenie tak, aby vznikol komplexný obraz o regiónoch v rôznych častiach sveta. V novom zameraní geografie, kladieme väčší dôraz na kultúru a charakteristiku kultúrnych prejavov ľudí v rôznych častiach sveta. Rozvíjanie podnikateľských zručností žiaci získajú spracúvaním projektov. Žiaci sa naučia riadiť projekty, ako sú napr. modelové cestovné kancelárie a pod. Kultúrne kompetencie rozšíriť prostredníctvom poznania rôznych kultúr na celom svete. Geografia učí vážiť si iné kultúry pri zachovaní vlastnej identity, venuje sa ľudovej kultúre a kultúrnym tradíciám. Kultúrne pamiatky sú súčasťou obsahu regionálnej geografie. Schopnosti a zručnosti získané štúdiom geografie využiť pri oddychových aktivitách (cestovaní, rekreácii a i.). Podporovať interpretáciu obrázkov, fotografií, grafov, tabuliek, prierezov, schém a diagramov. 15

16 3. Obsah vyučovacieho predmetu Téma Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezové témy Objavovanie Zeme a vesmíru. Mapa a glóbus. Tvar Zeme. Pohyby Zeme. Zem ako planéta vo vesmíre. Cesty do vesmíru a na Mesiac. Glóbus. Svetové strany. Orientácia na glóbuse. Určovanie geografickej Polohy. Zemská os. Zemské póly. Zemské pologule. Zemepisná sieť. Rovnobežky a poludníky. Čas na Zemi. Časové pásma. Mapa. Orientácia a meranie na Mape. Grafická mierka. Druhy máp. Legenda mapy. Mapy na internete. Automapy. GPS. Tematické mapy. Opísať tvar Zeme. Vymenovať dva druhy pohybov Zeme a ich dôsledky. Vymenovať objekty slnečnej sústavy. Opísať polohu Zeme medzi ostatnými planétami slnečnej sústavy. Opísať cesty ľudí do vesmíru a na Mesiac, pomenovať významných ľudí vo vesmíre. Vymenovať a zakresliť fázy Mesiaca. Vymenovať a ukázať hlavné a vedľajšie svet. strany. Žiak na glóbuse určí severný, južný pól a na základe toho cha- rakterizuje zemskú os. Zakresliť zemeguľu, vyznačiť na nej severný, južný pól a zemskú os. Vysvetliť pojmy rovník, hlavný poludník a ukáže ich na glóbuse. Žiak podľa nákresu pomenuje časti Zeme:S, J, V a Z polo- guľa. Podľa glóbusu opísať priebeh rovnobežiek, poludníkov, priebeh rovníka, polárnych kružníc, obratníkov, nultého poludníka.žiak zakreslí geografickú sieť na S, J, Z a V pologuli. Zakresliť do geografickej siete bod podľa určenia. Vysvetliť existenciu časových pásiem. Žiak vysvetlí príčinu existencie časových pásiem a ich praktické využitie. Žiak pomocou mapy časových pásiem určí časový rozdiel medzi dvoma určenými miestami. Žiak vysvetlí pojem svetový čas. Čítať základné údaje z mapy. Vysvetliť mierku mapy. Vypočítať vzdialenosti medzi bodmi na mape pomocou grafickej mierky mapy. Žiak opíše, čo zobrazuje mapa podľa jej legendy v rôznych mierkach s rôznym obsahom. Žiak identifikuje na mape OŽ a Z DVA OŽ a Z 16

17 Ako vytvorila príroda naj- krajšie miesta na Zemi. Rastlinné a živočíšne pásma Najkrajšie miesta na Zemi, ktoré vytvoril človek. Projekt- najvýznamnejšie miesta Zeme, ktoré vytvorila príroda, podľa výberu. Vznik pohorí. Vznik zemetrasení. Sopečná činnosť. Činnosť vody. Činnosť vetra. Podnebie. Rastlinstvo a živočíšstvo. Pôdy v jednotlivých typoch krajín na Zemi. Mestá a dediny. Sídlo. Mesto (Mexico City, New York, Paríž, Londýn, Moskva, Sao Paulo, Tokio) Dedina. pohoria, nížiny, rieky, vodné plochy, sídla, cesty. Žiak vysvetlí pojem mierka mapy. Žiak podľa grafickej mierky mapy určí vzdialenosť dvoch ľubovoľných miest na mape. Žiak vysvetlí praktické Využitie automáp, GPS. Žiak uvedie niekoľko príkladov tematických máp a ich využitie. Vytvoriť projekt - je celoročný. Prezentácia na konci školského roka. Získavať informácie o miestach v rôznych častiach Zeme, ktoré vytvorila príroda alebo človek. Žiak sa prostredníctvom získavania informácií o najvýznamnejších miestach Zeme naučí princípy geograf. javov. Opísať podľa obrázkov alebo náčrtov pohyby zemskej kôry, pri ktorých vzniká pohorie. Žiak opíše ako pri tejto činnosti môže dôjsť k zemetraseniu alebo sopečnej činnosti. Žiak na mape lokalizuje najvyššie pohoria (Himaláje, Alpy, Kordillery). Žiak na nástennej mape alebo v atlase vyhľadá oblasti zemetrasenia a sopečnej činnosti. Žiak uvedie príklady dvoch sopiek. Žiak na ľubovoľnej mape určí príklady riek, prečíta ich názvy. Žiak zdôvodní, v ktorej časti toku tečie rieka najrýchlejšie, v ktorej časti je najširšia, v ktorej časti najpomalšia. Žiak vysvetlí pojem kaňon. Žiak opíše činnosť vetra a tvary, ktoré jeho činnosťou vznikajú. Žiak opíše ako závisia rastliny od podnebia (teploty a množstva zrážok) a ako sa menia so stúpajúcou nadmorskou výškou. Žiak podľa mapy určí, v ktorých častiach sveta sa nachádzajú jednotlivé typy krajín. Žiak zakreslí do náčrtu zemegule pásma krajinných typov. Žiak uvedie príklady mestských sídiel, vidieckych sídiel, aký je medzi nimi rozdiel v počte obyvateľov. Žiak opíše problémy spojené so životom vo veľkom meste. Žiak porovná život ľudí v TBZ OŽ a Z OŽ a Z OŽ a Z OŽ a Z 17

18 Kultúrne a technické stavby. Pamiatky UNESCO. Pyramídy. Tadž Mahal. Eiffelova veža. Opera v Sydney. Katedrály. Pamiatky UNESCO na Slovensku a vo svete. rôznych oblastiach Zeme. Opísať najvýznamnejšie stavby vo svete. Žiak uvedie príklady Najvýznamnejších stavieb sveta a ich využitie. Opísať najvýznamnejšie prírodné i technické pamiatky zaradené do zoznamu UNESCO. DVA 4. Metódy a formy práce Rozhovor, praktická demonštrácia, práca s mapou. Riešenie problémových úloh, práca vo dvojiciach, diskusný príspevok, obrázková prezentácia, vyhľadávanie informácií v literatúre a na internete - skupinová práca, projektové vyučovanie, besedy. 5. Učebné zdroje Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje: učebnica pre 5. ročník ZŠ, atlasy, mapy, encyklopédie, CD, DVD, videá, informácie získané z internetu, odborné časopisy. 6. Hodnotenie predmetu Žiaci sú hodnotení klasifikáciou v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR č. 7/2009-R z 28. apríla

19 Geografia šiesty ročník Základná škola s materskou školou, Školská 480, Likavka Názov ŠVP Názov ŠkVP Vyučovací jazyk ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 nižšie sekundárne vzdelávanie Čo naši predkovia vytvorili, my zveľaďujeme. Slovenský Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť Predmet Geografia Ročník šiesty Časový rozsah výučby týždenne 1 hodina ročne 33 hodín Charakteristika vyučovacieho predmetu 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu Učebný predmet geografia rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme. Uvedomia si, že dokonalé pochopenie princípov existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom geografie, umožňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, možnosti optimálneho využitia a ochrany krajiny človekom. Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, žiaci získajú aj skúsenosti ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť. Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju, analyzovať obsah mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť jednoduchý náčrt okolia a i. Túto základnú kompetenciu podporujú i záujmy žiakov, nielen o svoje okolie, ich možnosť cestovať, pracovať s internetom a i. Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Každé miesto na Zemi je iné, líši sa podnebím, rastlinstvom, živočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych častiach sveta sa líši nielen jazykom, ale aj svojou kultúrou či spôsobom života. Poznanie týchto charakteristík a ich pochopenie vedie k porozumeniu predovšetkým vzájomných väzieb v krajine. Posúdiť postavenie Slovenska v porovnaní s ostatnými štátmi, ako ďalej zmeniť súčasný stav a pričiniť sa o rozvoj Slovenska a jeho regiónov tiež patria do geografického poznávania. Námety, čo môže každý žiak urobiť pre svoje mesto, svoj región, sú súčasťou praktického geografického výstupu potrebného pre bežný život. 2. Ciele vyučovacieho predmetu Medzi hlavné ciele predmetu geografia patrí: Používať a vedieť interpretovať mapy rôzneho druhu (automapy, mapy na internete, turistické mapy, tematické mapy a i.). Vedieť pracovať s informáciami o krajine ako časti Zeme (aj Zeme ako celku) a prakticky ich využiť v bežnom živote napríklad pri turistike, pri rozhodovaní o umiestňovaní aktivít v rozvoji regiónov dopravných sietí, prípadne ťažbe nerastných surovín. Poznať vplyv a účinok vnútorných a vonkajších síl, ktoré pôsobia na povrch Zeme a tým sa vedieť chrániť pred živelnými pohromami. Porozumieť premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek (vrátane kultúrnych aspektov). Zhodnotiť perspektívy rozvoja pre budúcnosť (vývoj počtu obyvateľstva, rozvoja sídel, hospodárstva a i.). V obsahu geografie sa snažíme o integráciu a súborný pohľad na poznatky získané v spoločenských či prírodovedných disciplínach (história, biológia, geológia, fyzika, chémia). Vytvoriť ich prepojenie tak, aby vznikol komplexný obraz o regiónoch v rôznych častiach sveta. V novom zameraní geografie, kladieme väčší dôraz na kultúru a charakteristiku kultúrnych prejavov ľudí v rôznych častiach sveta. Rozvíjanie podnikateľských zručností žiaci získajú spracúvaním projektov. Žiaci sa naučia riadiť projekty, ako sú napr. modelové cestovné kancelárie a pod. Kultúrne kompetencie rozšíriť prostredníctvom poznania rôznych kultúr na celom svete. Geografia učí vážiť si iné kultúry pri zachovaní vlastnej identity, venuje sa ľudovej kultúre a kultúrnym tradíciám. Kultúrne pamiatky sú súčasťou obsahu regionálnej geografie. Schopnosti a zručnosti získané štúdiom geografie využiť pri oddychových aktivitách (cestovaní, rekreácii a i.). Podporovať interpretáciu obrázkov, fotografií, grafov, tabuliek, prierezov, schém a diagramov. 19

20 3. Obsah vyučovacieho predmetu Téma Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezové témy Planéta Zem Austrália a Oceánia najvzdialenejší svetadiel Povrch Zeme -oceány, Svetadiely. Rozloženie oceánov a svetadielov na Zemi. Polárne oblasti Zeme Šírkové a výškové pásma. Vznik pohorí. Poloha. Zobrazenie na mapách. Austrália na južnej Pologuli. Ostrovy a zálivy. Vodstvo Austrálie. Objavovanie Austrálie. Britská kolónia. Hustota obyvateľstva. Štruktúra obyvateľstva. Mestá, život v meste a v sídlach. Hlavné mesto. Štátne zriadenie. Hospodárstvo Austrálie. Doprava. Porovnať povrch Zeme v jednotlivých častiach (pologuliach),vymenovať a ukázať na mape a glóbuse oceány, svetadiely. Určiť rozdiel medzi ostrovom a polostrovom. Vysvetliť rozdiel medzi prielivom a prieplavom. Ukázať na mape a opísať polárne oblasti. Opísať typy prírodných krajín a ich rozloženie na príklade Ameriky. Opísať vznik sopečných, kryhových a pevninových pohorí. Určiť na mape polohu Austrálie geografickými súradnicami. Ukázať na mape vybrané ostrovy, polostrovy, zálivy, moria, oceánske prúdy. Odlíšiť teplé a studené oceánske prúdy. Určiť na mape toky riek (Murray, Darling), Polohu jazier(eyrovo jazero. Charakterizovať artézske vody. Poznať históriu osídľovania(cook, Tasman).Charakterizovať Rozmiestnenie obyvateľstva v Austrálii. Určiť husto a riedko osídlené oblasti a uviesť príčiny. Opísať život pôvodných obyvateľov a ich vzťah k prisťahovalcom. Určiť polohu vybraných miest podľa mapy. Opísať rozdiel medzi mestskými a vidieckymi sídlami v Austrálii. Charakterizovať princípy, na ktorých funguje federatívny štát (na príklade Austrálie). Stručne charakterizovať spôsob využitia pôdy, DVA 20

21 Oblasti Oceánie AMERIKA Nový svet Rozdelenie Oceánie(Melanézia, Mikronézia, Polynézia). Sopečné, koralové a pevninové ostrovy (Nová Kaledónia, Nový Zéland, Havajské ostrovy, Fidži, Tahiti, Nová Guinea, Guam). Rastlinstvo a živočíšstvo. Tropické a subtropické Podnebie. Pôvodní obyvatelia a ich kultúra. Kolonizácia Oceánie. Mestá. Hospodárstvo Oceánie. Enviromentálne problémy. Pamiatky UNESCO a prírodné rezervácie. Zobrazenie Ameriky na Mapách. Povrch pohoria, nížiny. Podnebné pásma v Amerike. Vodstvo v Amerike rieky, jazerá, vodopády, Panamský prieplav. Oceánske prúdy. pestované plodiny a chované živočíchy. Vymenovať najvýznamnejšie ťažené nerastné suroviny. Ukázať na mape hospodársky najvyspelejšie oblasti. Ukázať na mape vybrané ostrovy a súostrovia. Opísať vznik sopečných, koralových a pevninových ostrovov. Rozdeliť Oceániu na oblasti a charakterizovať ich. Opísať tropické a subropické oblasti Oceánie, v nich typické rastliny a živočíchy. Opísať život pôvodných obyvateľov a ich vzťah k prisťahovalcom. Ukázať na mape najväčšie (hlavné) mestá Oceánie. Opísať pestovanie základných plodín. Opísať možnosti a využitie Oceánie pre cestovný ruch. Charakterizovať problémy obyvateľov Austrálie s pitnou vodou a ich príčiny. Opísať najkrajšie prírodné rezervácie a pamiatky UNESCO. Určiť na mape polohu Ameriky geografickými súradnicami(vzhľadom na základné rovnobežky a poludníky). Ukázať na mape vybrané ostrovy, polostrovy, zálivy,moria, prielivy, prieplavy. Určiť na mape vybrané povrchové celky, opísať ich polohu žiaci poznajú najvyšší vrch Ameriky Určiť a ukázať na mape rozloženie podnebných pásiem Studené(polárne), mierne, subtropické, tropické podnebné pásmo Ameriky. Určiť na mape toky riek. Žiaci určia oblasti výskytu jazier. Vysvetliť vznik Oceánskych prúdov (Golfský, Labradorský, 21

22 Rastlinné pásma v Amerike. Staré civilizácie a stret kultúr, multikulturalita. Štáty v Severnej a Južnej Amerike s najväčšími mestami. Hospodárstvo Ameriky najvýznamnejšie odvetvia. Ochrana prírody národné parky. Kultúrne Pamiatky. Grónsko najväčší ostrov Zeme. Ľadovce vznik a činnosť ľadovca. Humboltov) a ich vplyv na podnebie priľahlých pevnín. Porovnať vplyv Labradorského, Golfského a Peruánskeho prúdu. Určiť podľa mapy rozloženie typov krajín v Amerike. Vysvetliť ako súvisí rozloženie rastlinných a živočíšnych pásiem s podnebnými pásmami. Opísať zásahy človeka do prírody. Poznať históriu Osídľovania, žiaci opíšu plavby Európanov. Opísať život a kultúru pôvodných obyvateľov (Inkovia, Mayovia Aztékovia, Prérijoví Indiáni) a ich vzťah k prisťahovalcom. Na politickej mape určiť polohu vybraných štátov(kanada, USA, Mexiko, Brazília, Argentína, Venezuela, Kolumbia) a ich hlavné mestá. Stručne charakterizovať ich hospodárstvo. Stručne charakterizovať, pestované plodiny a chované živočíchy. Vymenovať najvýznamnejšie ťažené nerastné suroviny. Ukázať na ma- pe hospodársky najvyspelejšie oblasti Ameriky. Charakterizovať priemyselné odvetvia Ameriky, hlavné dopravné trasy, centrá cestovného ruchu. Opísať polohu národných parkov (YosemitskýaYellowstonský NP, Sekvoje, Galapágy. Žiaci uvedú význam ochrany rastlín a živočíchov. Ukázať na mape a opísať vybrané stavebné pamiatky Ameriky (Golden gate, Socha slobody, Teotihuacán, Machu Picchu, Itajpú. Opísať vznik ľadovcov Vysvetliť rozdiel medzi pevninovým a horským ľadovcom. Vymenovať tvary, ktoré vytvára DVA 22

23 Vplyv vonkajších činiteľov na tvar zemského povrchu (vietor skalné mestá, tečúca voda kaňony), príklady z Ameriky. Problémy života vo veľkých mestách. Príčiny odlesňovania v Južnej Amerike. ľadovec. Na mape určiť polohu Grónska. Opísať život Inuitov. Ukázať na mape vybrané lokality Ameriky. Ukázať a popísať Coloradskú plošinu, Skalné mesto, Grand Canyon a Dolinu smrti. Opísať hlavné enviromentálne problémy(civilizačné choroby, problémy s odstraňovaním odpadu, dopravné zápchy, znečisťovanie povrchovej a podpovrchovej vody) veľkomiest na príklade vybraných miest Ameriky(Mexico City, Rio de Janeiro, Sao Paulo, Slumy). Vysvetliť význam Amazonského dažďového lesa pre ŽP. Uviesť príčiny úbytku plochy dažďového lesa v Južnej Amerike. 4. Metódy a formy práce 5. Rozhovor, praktická demonštrácia, práca s mapou. Riešenie problémových úloh, práca vo dvojiciach, diskusný príspevok, obrázková prezentácia, vyhľadávanie informácií v literatúre a na internete - skupinová práca, projektové vyučovanie, besedy. 6. Učebné zdroje Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje: učebnica pre 6. ročník ZŠ, atlasy, mapy, encyklopédie, CD, DVD, videá, informácie získané z internetu, odborné časopisy. 7. Hodnotenie predmetu Žiaci sú hodnotení klasifikáciou v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR č. 7/2009-R z 28. apríla

24 Geografia siedmy ročník Základná škola s materskou školou, Školská 480, Likavka Názov ŠVP Názov ŠkVP Vyučovací jazyk ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 nižšie sekundárne vzdelávanie Čo naši predkovia vytvorili, my zveľaďujeme. Slovenský Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť Predmet Geografia Ročník siedmy Časový rozsah výučby týždenne 1 hodina ročne 33 hodín Charakteristika vyučovacieho predmetu 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu Učebný predmet geografia rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom geografie, umožňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, možnosti optimálneho využitia a ochrany krajiny človekom. Regionálna geografia v základnej škole tvorí základ vyučovania geografie. Je to pre žiakov prijateľný spôsob ako získať veľa zaujímavých informácií o prostredí, ktoré ich zaujíma a pritom sa naučiť potrebné informácie. Regionálna geografia nie je len opis javov v jednotlivých regiónoch, ale prostredníctvom konkrétnych javov žiaci získajú informácie, naučia sa ich porovnávať, triediť, vyhľadávať vzťahy a vysvetľovať ich Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, žiaci získajú aj skúsenosti ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť. Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju, analyzovať obsah mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť jednoduchý náčrt okolia a i. Túto základnú kompetenciu podporujú i záujmy žiakov, nielen o svoje okolie, ich možnosť cestovať, pracovať s internetom a i. Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Každé miesto na Zemi je iné, líši sa podnebím, rastlinstvom, živočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych častiach sveta sa líši nielen jazykom ale aj svojou kultúrou či spôsobom života. Poznanie týchto charakteristík a ich pochopenie vedie k porozumeniu predovšetkým vzájomných väzieb v krajine. 2. Ciele vyučovacieho predmetu Geografia rozvíja súbor kľúčových kompetencií, ktoré majú prevažne priestorový a integrujúci charakter. Považuje sa za ne súbor vedomostí, zručností a schopností, ktoré vie žiak správne skombinovať a tak porozumieť, interpretovať a prakticky využívať danosti krajiny. Patria medzi ne: Používať a vedieť interpretovať mapy rôzneho druhu (automapy, mapy na internete, turistické mapy, tematické mapy a i.). Práca s informáciami o krajine ako časti Zeme (aj Zeme ako celku). Ich praktické využitie v bežnom živote a schopnosť vyhľadať a použiť ich pre praktické potreby (textové a dátové zdroje v tlačenej či digitálnej podobe). Získané poznatky systemizovať do oblastí fyzickej a humánnej geografie. Poznatky fyzickej geografie sú u oblasti prírodných charakteristík Zeme. V oblasti humánnej geografie vyučovanie sa zameriava na človeka na Zemi, na premeny, ktorými ovplyvnil krajinu. Porozumieť premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek (vrátane kultúrnych aspektov). Zhodnotiť perspektívy rozvoja pre budúcnosť (vývoj počtu obyvateľstva, rozvoja sídel, hospodárstva a i.). Pri vyučovaní geografie sa veľký dôraz kladie na literatúru ako zdroj, nielen učebnice ale aj odborné a vedecké časopisy, ktoré prinášajú aktuálne informácie. V obsahu geografie sa snažíme o integráciu a súborný pohľad na poznatky získané v spoločenských či prírodovedných disciplínach (história, biológia, geológia, fyzika, chémia, sociológia, filozofia). Vytvoriť ich prepojenie tak, aby vznikol komplexný obraz o regiónoch v rôznych častiach sveta. Rozvíjanie podnikateľských zručností žiaci získajú spracúvaním projektov. Žiaci sa naučia riadiť projekty, ako sú napr. modelové cestovné kancelárie, projekty na inventarizáciu predpokladov rozvoja regiónov a pod. Získať základné vedomosti o Afrike a Ázii, geografických charakteristikách obidvoch svetadielov rozvíjať si chuť 24

25 učiť sa. Rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať, hľadať vzájomné vzťahy a vysvetľovať ich. Prejavovať záujem o spôsob života ľudí v rôznych častiach sveta vedieť čítať mapu, orientovať sa na nej a podľa nej v praxi plány miest, autoatlas, mapy na internete, riešiť modelové situácie vnímať jedinečnosť prírodných javov a výtvorov na Zemi a vysvetliť prírodné javy na základe vedomostí, rozumieť grafom, diagramom, hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie, svoje riešenia problémov interpretovať, oceniť krásu kultúrnych pamiatok, naučiť sa ich vážiť si a chrániť. 3. Obsah vyučovacieho predmetu Téma Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezové témy Premeny OŽ a Z Zeme Afrika Poloha a zobrazenie Afriky na mapách Podnebné oblasti Zeme. Prví ľudia na Zemi (Afrika, Ázia). Vznik kultúr, rasy, Náboženstvá (Afrika, Ázia). Poloha a zobrazenie Afriky na mapách. Rovník, nultý poludník, zemské pologule. Členitosť pobrežia. Stredozemné more, Červené more, Gibraltársky prieliv, Mozambický prieliv, Madagaskar, Somálsky polostrov. Žiak opíše podnebné oblasti Zeme, vysvetlí vznik, prúdenie a vplyv pasátov a monzúnov. Pomenuje predchodcov človeka, uvedie základné rasy, náboženstvá. Žiak určí na mape polohu Afriky vzhľadom na rovník, nultý poludník a obratníky. Určiť na mape prvky členitosti pobrežia Afriky. Určiť smer prúdenia vybraných oceánskych prúdov, rozlíšiť teplé a studené oceánske prúdy. OŽ a Z OŽ a Z Povrché celky(pohoria, nížiny, panvy, priekopové prepadliny). Podnebie a pasáty. Vodstvo. Vodopády. Jazerá, rieky. Prieplav, prielivy, zálivy. Rastlinstvo a živočíšstvo. Odlíšiť nížiny a vysočiny. Určiť na mape vybraté povrchové celky. Opísať ich polohu. Poznať názvy najvyšších vrchov pohorí, vedieť ich porovnať podľa výšky. Určiť a ukázať na mape rozloženie podnebných pásiem. Opísať vplyv podnebných činiteľov na povrch Afriky. Zdôvodniť prečo sa na vrchole vysokých pohorí nachádza sneh, hoci ležia v blízkosti rovníka. Opísať vplyv pasátov na vznik Sahary, vysvetliť prúdenie pasátov. Určiť na mape toky riek, polohu jazier a vodopádov. Vysvetliť vznik morských prúdov a ich vplyv na podnebie. Odlíšiť teplé a studené morské prúdy. Opísať ako súvisí rozloženie rastlinných pásiem(tropický dažďový prales, savany, púšte) s podnebnými pásmami. Opísať polohu národných OŽ a Z OŽ a Z OŽ a Z 25