Učebné osnovy BIOLÓGIA

Transkript

1 Učebné osnovy BIOLÓGIA Názov predmetu Biológia Vzdelávacia oblasť Človek a príroda Stupeň vzdelania ISCED 2 Dátum poslednej zmeny Vyučujúci Mgr. Monika Muľová Časová dotácia Ročník piaty šiesty siedmy ôsmy deviaty Časový rozsah výučby / týţ Časový rozsah výučby / roč Charakteristika učebného predmetu Učebný predmet umoţňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o ţivých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k ţivým a neţivým zloţkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie ţivej a neţivej prírody ako celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a ţivot organizmov v ich ţivotnom prostredí. Orientuje sa na prejavy ţivota a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí ţivých a neţivých zloţiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, vyuţívať ich v praktickom ţivote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia. Základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých ročníkoch a tematických celkoch. Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších k vnútorným štruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach. Učivo v ročníku je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z niţšieho stupňa vzdelávania a skúsenosti ţiakov z vnímania prírodných objektov, vzťahov organizmov a človeka v prírodnom prostredí. Štruktúra učiva je orientovaná na konkrétne prírodné celky, poznávanie jednotlivých organizmov v nich ţijúcich, triedenie a zovšeobecňovanie poznatkov, s pozornosťou na potravové vzťahy a vzťahy k prostrediu, s postupným prechodom na pochopenie vnútorných štruktúr. Usporiadanie učiva vedie k postupnému poznávaniu zloţitosti organizmov a postupnému prehlbovaniu poznatkov. Usporiadanie učiva v 7. ročníku nadväzuje na predchádzajúci učebný systém s rešpektovaním vzájomných súvislostí. Štruktúra učiva umoţňuje plynulý prechod k pochopeniu človeka ako biologického objektu a na základe anatomicko-fyziologických poznatkov smeruje k pochopeniu princípov individuality, biologickej a sociálnej podstaty človeka, k pochopeniu základných spoločenských vzťahov na základe etických noriem v prospech ich rozvoja. Štruktúra učiva umoţňuje pochopenie, osvojovanie si zdravého ţivotného štýlu a ochranu pred škodlivými vplyvmi. 1

2 Štruktúra obsahu v 8. ročníku sa orientuje na dynamické hľadisko zloţenia Zeme, zemského povrchu v súčinnosti so ţivými zloţkami prírody. Predstavuje spolu s vedomosťami nadobudnutými v niţších ročníkoch komplexný pohľad na prírodu a jej vývoj. Nadväzne sa ďalej orientuje na poznanie vzťahov ţivej a neţivej prírody so zameraním na základné ekologické poznatky. Obsah ročníka je vcelku zameraný na komplexné poznanie a chápanie vzájomných vzťahov a súvislostí v prírode. Obsah učiva v 9. ročníku je orientovaný na základné ţivotné procesy z hľadiska funkčných častí tela organizmov, poznatky o podstate ţivota z hľadiska bunkovej štruktúry a dedičnosti. Záver tvorí problematika ţivotného prostredia, ktorá smeruje k pochopeniu základných vzájomných vzťahov, vzťahov k prostrediu s vyústením do poznania vzťahov človeka k prírode a jej ochrane. Ciele učebného predmetu Ciele sú zamerané na poznávanie ţivej a neţivej prírody ako celku, čo predstavuje: Poznať a chápať ţivot v prírodných celkoch a ţivot organizmov v nich ţijúcich. Poznať väzby organizmov na ţivotné prostredie v prejavoch ţivota a vzájomných vzťahoch ako súčastí celku. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia prírodných procesov a javov. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na ţivé a neţivé zloţky prírody. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky vyuţívať v praktickom ţivote. Kompetencie v oblasti prírodných vied Poznávať ţivé organizmy a ich význam v prírode a pre ţivot človeka. Chápať lesný, vodný, trávny, poľný ekosystém a ľudské obydlia ako ţivotný priestor organizmov, poznať typických predstaviteľov podľa ich vonkajších znakov, ţivotných prejavov a potravových vzťahov, zásady prevencie a spôsob ochrany pred škodlivými druhmi. Poznať základnú stavbu, funkcie a ţivotné prejavy rastlinných a ţivočíšnych buniek, jednobunkových a mnohobunkových organizmov. Poznať základnú stavbu a funkcie sústav orgánov človeka, zásady starostlivosti prvej predlekárskej pomoci pri beţných poraneniach. Rozvíjať poznatky o činnosti ľudského tela, ako celostného systému z hľadiska ochrany zdravia a zdravého ţivotného štýlu. Porozumieť vzťahu neţivej a ţivej prírody a významu jej poznávania. Poznať základnú stavbu a stavebné jednotky Zeme, podstatné zmeny v zemskej kôre, základné vonkajšie a vnútorné geologické procesy, súvislosti geologického vývoja Zeme, prírody a človeka. Poznať základné podmienky ţivota, faktory prostredia, vzťahy organizmov, následky vplyvu človeka na biosféru, moţnosti ich odstránenia. Poznať hlavné znaky základných ţivotných procesov baktérií, rastlín, húb, ţivočíchov, podstatu a význam dedičnosti v prírode a pre človeka. 2

3 Poznať zloţky ţivotného prostredia, ich vzájomný vzťah, význam pre podmienky ţivota organizmov a človeka a faktory vplývajúce na kvalitu ţivotného prostredia, zdravie a spôsob ţivota človeka a organizmov, základné hľadiská ochrany ţivotného prostredia a prírody. Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších kľúčových kompetencií ţiakov: A) Komunikačné kompetencie identifikovať a správne pouţívať základné biologické pojmy, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov a procesov, ich podstatu a vzájomné vzťahy, vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme, porozumieť textovým, číselným a grafickým informáciám a vyuţívať ich pri samostatnej a skupinovej činnosti, vedieť vyuţiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť, spracovávať a vyuţívať informácie a dáta z rôznych zdrojov, vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania, spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich vyuţitie na základe danej štruktúry, zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti. B) Identifikácia problémov, navrhovanie riešenia a schopnosť riešiť ich riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie, navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov, rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov, vyuţívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh, predpokladať a určiť príčinné súvislosti, samostatne podľa inštrukcií pozorovať, experimentovať a odhadovať. C) Sociálne kompetencie vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, pracovať vo dvojiciach alebo v skupine, vzájomne si radiť a pomáhať, preberať sebazodpovednosť, prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení. D) Získavanie, osvojovanie a rozvíjanie manuálnych zručností pouţívať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, dodrţiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia, vyuţívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky, rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach, aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach. 3

4 Pedagogické stratégie metódy a formy práce Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti ţiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kompetencií ţiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacích hodín, vekových osobitostí ţiakov a materiálneho vybavenia. Z metód vyučovania sa uplatňujú: 1. Motivačné metódy na vzbudenie záujmu ţiakov o učebnú činnosť: motivačné rozprávanie /citové pribliţovanie obsahu učenia/, motivačný rozhovor /aktivizovanie poznatkov a skúseností ţiakov/, motivačný problém /upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému/, motivačná demonštrácia /vzbudenie záujmu pomocou ukáţky/. 2. Expozičné metódy pri vytváraní nových poznatkov a zručností: rozprávanie /vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie/, rozhovor /komunikácia formou otázok a odpovedí/, beseda /riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom/, demonštračná metóda /demonštrácia obrazov, modelov, prírodnín/, pozorovanie, manipulácia s predmetmi /praktické činnosti, pokusy, experimentovanie, didaktická hra/, inštruktáţ /vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie ţiakov k pochopeniu slovného a písomného návodu/. 3. Heuristická metóda /učenie sa riešením problémov zaloţenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu moţných riešení a vlastnom riešení/. 4. Projektová metóda /riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu/. 5. Praktické aktivity /samostatná činnosť na základe inštruktáţe/. 6. Práca s knihou a textom /čítanie s porozumením, spracovanie informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, vyuţívanie podstatných informácií/. 4

5 7. Aktivizujúce metódy diskusia /vzájomná výmena názorov, argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia problému/, situačná metóda /riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov/, didaktická hra /sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti/, kooperatívne vyučovanie /forma skupinového vyučovania zaloţená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny/. 8. Fixačné metódy /metódy opakovania a precvičovania učiva ústne a písomné opakovanie, opakovanie vyuţitím učebnice a literatúry, domáce úlohy/. Z organizačných foriem sa uplatňuje: 1. Vyučovacia hodina /základného, motivačného, expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu/. 2. Terénne pozorovania /volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych moţností/. 3. Praktické aktivity. Prierezové témy Do obsahu vyučovacieho predmetu sú integrované nasledujúce prierezové témy: Ochrana života a zdravia (), Osobnostný a sociálny rozvoj (OSR), Mediálna výchova (MDV), Environmentálna výchova (ENV), Tvorba projektu a prezentačné zručnosti (TBZ). Učebné zdroje UHEREKOVÁ, M. et al. Biológia pre 5. ročník základných škôl. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, s. ISBN UHEREKOVÁ, M. et al. Biológia pre 6. ročník základných škôl. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, s. ISBN UHEREKOVÁ, M. et al. Biológia pre 7. ročník základnej školy a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, s. ISBN UHEREKOVÁ, M., BIZUBOVÁ, M. Biológia pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, s. ISBN UHEREKOVÁ, M. et al. Biológia pre 9. ročník základnej školy a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, s. ISBN

6 BOŢOVÁ, D. et al. Hravá biológia 5 : Pracovný zošit pre 5. ročník ZŠ. Košice : TAKTIK, s. ISBN HLIVÁKOVÁ, I. et al. Hravá biológia 6 : Pracovný zošit pre 6. ročník ZŠ a 1. ročník GOŠ. Košice : TAKTIK, s. ISBN BAJZÁKOVÁ, V. et al. Hravá biológia 7 : Pracovný zošit pre 7. ročník ZŠ a 2. ročník GOŠ. Košice : TAKTIK, s. ISBN ĎUROVSKÁ, T. et al. Hravá biológia 8 : Pracovný zošit pre 8. ročník ZŠ a 3. ročník GOŠ. Košice : TAKTIK, s. ISBN HAKALOVÁ, V. et al. Hravá biológia 9 : Pracovný zošit pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník GOŠ. Košice : TAKTIK, s. ISBN Hodnotenie ţiaka Hodnotiť sa v priebehu školského roka budú nasledujúce aktivity ţiaka: ústne odpovede, písomné práce a testy, protokoly z realizovaných praktických aktivít, projekty. Za jednotlivé aktivity bude ţiakovi udelená známka podľa stupnice: VYJADRENIE ÚROVNE V % UDELENÁ ZNÁMKA

7 Obsah predmetu - prehľad tematických celkov 5. ročník Príroda a ţivot okolo nás Ţivot v lese Ţivot vo vode a na brehu Ţivot na poliach a lúkach 6. ročník Ţivot s človekom a v ľudských sídlach Základná štruktúra ţivota bunka Vnútorná organizácia tela organizmov Vnútorná stavba tela rastlín a húb Vnútorná stavba tela bezstavovcov 7. ročník Stavba tela stavovcov Človek a jeho telo Zdravie a ţivot človeka 8. ročník Neţivá príroda a jej poznávanie Zem a jej stavba Minerály a horniny stavebné jednotky Zeme Geologické procesy História Zeme Príroda Slovenska Ekologické podmienky ţivota 9. ročník Základné ţivotné procesy organizmov Organizácia ţivej hmoty organizmov Dedičnosť a premenlivosť organizmov Ţivotné prostredie organizmov a človeka 7

8 I. PRÍRODA A ŢIVOT OKOLO NÁS Obsahový a výkonový štandard!!! Učebné osnovy biológie pre 5. ročník platili do !!! Učebné osnovy biológie pre 6. ročník platili do !!! Učebné osnovy biológie pre 7. ročník platili do !!! Od sú v platnosti inovované UO biológie pre 5. ročník, ktoré sú súčasťou iného dokumentu.!!! Od sú v platnosti inovované UO biológie pre 6. ročník, ktoré sú súčasťou iného dokumentu.!!! Od sú v platnosti inovované UO biológie pre 7. ročník, ktoré sú súčasťou iného dokumentu. BIOLÓGIA 5. ročník Tematický okruh Úvod do biológie Téma Poznávame prírodu Metódy a prostriedky skúmania v biológii Obsahový štandard Úvod do vyučovania predmetu, organizačné pokyny, BOZP. Neţivá prírodnina, ţivá prírodnina, rastliny, ţivočíchy. Pozorovanie, pokus, mikroskop, okulár, objektív, zrkadlo, Výkonový štandard Správať sa podľa pokynov učiteľa a podľa zásad BOZP. Rozlíšiť na príklade ţivú a neţivú prírodninu. Predviesť vyuţitie lupy pri pozorovaní prírodniny. Uviesť na príklade význam a vyuţitie mikroskopu. Ukázať na mikroskope okulár, objektív a zrkadlo. Počty hodín 1 Prierezové témy 7 ENV 8

9 ŢI V O T V LE II. ŢIVOT V LESE Pracujeme s mikroskopom Poznávame rastliny a ţivočíchy Praktická aktivita č. 1 Ako ţije les Lesné dreviny Ihličnaté stromy zaostrovacia skrutka, lupa. Trvalý a dočasný preparát. Základná stavba tela rastlín a ţivočíchov. Pozorovanie rastliny mikroskopom a lupou. Les, ţivotné podmienky, rastliny, huby, ţivočíchy, zmeny počas roka, vrstva (etáţ), závislosť organizmov, potravový reťazec. Drevina, strom, ihličnatý strom listnatý strom, koreň, kmeň, konáre, koruna, listy, kvety, plody, semená. Korene, konáre, listy, kvety, Vedieť správne pracovať s mikroskopom, nastaviť ho. Porovnať základnú stavbu rastlín a ţivočíchov. Vedieť pracovať s mikroskopom. Uviesť príklad rastliny a ţivočícha ţijúcich v lese. Opísať zmeny lesa v ročných obdobiach. Pomenovať podľa schémy vrstvy lesa. Zostaviť príklad potravového reťazca lesných organizmov. Poznať základnú stavbu tela dreviny. Poznať základnú stavbu tela dreviny Určiť názov ihličiny podľa šišky 26 ENV 9

10 Listnaté stromy Kry Význam lesných drevín Praktická aktivita č. 2 Lesné mikroorganizmy a nekvitnúce byliny. Baktérie a riasy Machy plody, semená, borovica, smrek, jedľa, smrekovec. Korene, konáre, listy, kvety, plody, semená, dub, buk, javor, breza, lipa. Lieska, baza, ostruţina, ker, brusnica, korene, konáre, listy, kvety, plody, semená. Fotosyntéza, kyslík, drevo. Poznávanie a rozlišovanie lesných drevín. Pôdne baktérie, drobnozrnko. Ploník, rašeliník, pakorienok, pabyľka stopka, a vetvičky. Poznať základnú stavbu tela dreviny Určiť názov listnatého stromu podľa listu alebo plodu. Rozlíšiť na ukáţke strom a ker. Pomenovať na ukáţke dva lesné kry. Uviesť význam krov pre ţivot organ. Rozlíšiť ihličnatý a listnatý strom. Uviesť význam stromov pre ţivot organizmov a ľudí. Uviesť príklad ţivočícha ţiviaceho sa listami, semenami (plodmi) lesných drevín. Poznať znaky listnatých a ihličnatých drevín. Uviesť význam pôdnych baktérií v lese. Vysvetliť prítomnosť zelených povlakov na stromoch. Rozlíšiť na ukáţke mach. Poukázať na význam machov v lese. 10

11 II. ŢIVOT V LESE Paprade Lesné kvitnúce byliny Lesné huby a lišajníky Huby stavba Huby - poznávanie jedlých a jedovatých húb výtrusnica, výtrus. Papraď, praslička výtrusnica, výtrus, korene, koreň, podzemok, listy. Bylina, koreň, listy, stonka, kvety, plody, semená, sneţienka, fialka, prvosienka, konvalinka, pľúcnik, jarné a letné lesné byliny. Hlúbik, klobúk, pošva, plachtička, prsteň. Muchotrávka, plávka, hríb, kozák, masliak. Rozlíšiť na ukáţke papraď. Poukázať na význam papradí v lese. Opísať základnú stavbu tela kvitnúcej byliny. Poznať na ukáţke tri lesné jarné a letné kvitnúce byliny. Uviesť príklad jedovatej a liečivej rastliny. Poznať stavbu tela huby Poznať na ukáţke dve jedlé a dve jedovaté huby. Vedieť zásady pomoci pri otrave hubami. ENV Lišajníky Huba, riasa, diskovka, diskovník, zemepisník, Rozpoznať na ukáţke lišajník od iných organizmov. Vysvetliť význam lišajníkov v prírode. 11

12 Praktická aktivita č.3 Lesné bezstavovce symbióza. Poznávanie jedlých a jedovatých húb. Mäkkýše Slimák vonkajšie znaky a prejavy Obrúčkavce - dáţďovka zemná Iné lesné bezstavovce kriţiak, kliešť Iné lesné bezstavovce - hmyz Dáţďovka zemná stavba tela, druh potravy, význam pre pôdu. Hlavohruď, oči, hmatadlá, klepietka, bruško, sieť, končatiny, snovacie bradavice, hrebienkovité pazúriky, inštinkt, kliešť, kriţiak. Hlava, hruď, bruško, ústne orgány, zloţené oči, tykadlá, Poznať na ukáţke dve jedlé a dve jedovaté huby. Vedieť zásady pomoci pri otrave hubami. Poznať slimáka podľa vonkajších znakov. Uviesť potravu slimáka. Porovnať prijímanie potravy a spôsob pohybu slimáka. Poznať dáţďovku podľa vonkajších znakov. Uviesť potravu dáţďovky. Porovnať prijímanie potravy a spôsob pohybu dáţďovky. Rozlíšiť na ukáţke kriţiaka, kliešťa a mravca. Poznať moţnosť nákazy kliešťom a jeho odstránenie z koţe. Uviesť príklad potravy dvoch bezstavovcov. Zdôvodniť význam bezstavovcov v lese a škodlivosť pri premnoţení. Vysvetliť na príklade 12

13 II. ŢIVOT V LESE krídla, končatiny, mravenisko, samček, samička, robot nica, inštinkt, mravec, lykoţrút, roháč. inštinkt. Poznať stavbu tela hmyzu. Lesné stavovce Lesné obojţivelníky Lesné plazy hady, jaštery Lesné vtáky dravce, sovy Ropucha, skokan, salamandra, mlok. Stavba tela obojţivelníka, hladká a vlhká koţa. Vysúvateľný jazyk. Potrava obojţivelníkov. Jašterica, slepúch, uţovka. Stavba tela plazov, suchá pokoţka, šupiny a štítky. Zvukové mechúriky, plávacie blany, lepkavý jazyk. Ďateľ, sojka, kukučka, ďateľ hýľ, tetrov, Poznať na ukáţke skokana. Rozlíšiť na ukáţke obojţivelníka. Poznať stavbu tela obojţivelníka a uviesť príklad potravy. Poznať na ukáţke, jaštericu a vretenicu. Rozlíšiť na ukáţke plaza. Poznať stavbu tela plaza. Uviesť príklad potravy plaza. Uviesť tri vtáky ţijúce v lese. Demonštrovať na príklade význam lesného dravého a spevavého vtáka ENV 13

14 O V O D E A III. ŢIVOT VO VODE A NA BREHU Lesné cicavce párnokopytníky Lesné cicavce mäsoţravce, hmyzoţravce, hlodavce Lesný ekosystém Voda a jej okolie vrana, brhlík, myšiak, výr a pod.. Perie, obrysové perie, páperie, krídla, zobák. Dravé vtáky. Srnec, jeleň, daniel, diviak. Bylinoţravce, všeţravce, srsť, parohy. Medveď, rys, kuna, vlk, líška, jeţ, piskor, krt, netopier, lietacia blana, veverica. Potravové vzťahy v lese. Producent, konzument, reducent. Voda, kyslík, teplota, samočistiaca schopnosť vody, jazero, rybník, potok, bystrina, rieka. v lese. Uviesť príklad potravy dvoch lesných vtákov. Pomenovať na ukáţke lesné cicavce. Uviesť príklad potravy dvoch lesných cicavcov. Uviesť príklad bylinoţravého, mäsoţravého a všeţravého cicavca. Demonštrovať na príklade význam cicavcov v lese. Zostaviť príklad potravového reťazca lesných organizmov, určiť producentov a konzumentov, zdôvodniť význam biologickej rovnováhy. Uviesť vlastnosti vody dôleţité pre ţivot organizmov. Vysvetliť význam kyslíka pre vodné organizmy. Uviesť príklad stojatej a tečúcej vody. Uviesť príklad znečistenia vody a dôsledky pre ţivot organizmov. 18 MDV ENV Vodné rastliny sinice, riasy Červenoočko, ţabí vlas, váľač, Vedieť vymenovať organizmy patriace medzi sinice a riasy. 14

15 Iné rastliny ţijúce vo vode Brehové rastliny Drobné vodné ţivočíchy prvoky Drobné vodné ţivočíchy pŕhlivce Praktická aktivita č.4 Vodné bezstavovce závitnicovka, sinica, bunka, mikroorganizmy, jednobunkové organizmy. Ţaburinka, lekno, leknica, mnohobunkové organizmy, kvitnúce byliny, planktón. Vŕba, jelša, záruţlie, pálka, trsť, a pod., brehové rastlinstvo. Črievička, meňavka, brvy, planktón. Nezmar, panôţky, ramená, noţný disk, pŕhlivé bunky. Pozorovanie črievičky. Vysvetliť význam mikroskopických rastlín pre ţivot vo vode. Poznať na ukáţke bylinu ţijúcu vo vode. Vysvetliť škodlivosť premnoţenia siníc pre zdravie človeka. Vysvetliť príčinu premnoţenia niektorých organizmov v stojatej vode v lete. Poznať na ukáţke jednu brehovú drevinu a bylinu.uviesť význam brehových drevín a bylín. Uviesť význam vodných ţivočíšnych mikroorganizmov. Uviesť príklad potravy črievičky. Uviesť príklad vodného organizmu ţiviaceho sa planktónom. Poznať na ukáţke nezmara. Opísať spôsob obstarávania potravy nezmara. Zhotoviť mikroskopický preparát, pozorovať stavbu a pohyb črievičky. 15

16 III. ŢIVOT VO VODE A NA BREHU Mäkkýše a obrúčkavce Drobné kôrovce Rak riečny Hmyz ţijúci na vode a na brehu Vodniak, ulita, škľabka, pijavica, lastúra, články, svalnaté prísavky. Pavúk vodný, rak, dafnia, cyklop. Hlavohruď, bruško, tykadlá, končatiny, klepetá, chvostová plutvička. Váţka, šidlo, potápnik, vodomerka, komár, ovad a pod.. Hlava, hruď, bruško, krídla, článkované končatiny, larva potravové vzťahy. Poznať na ukáţke vodného ulitníka a lastúrnika. Poznať význam pijavice v medicíne. Uviesť potravu pijavice. Vedieť rozlíšiť a pomenovať na ukáţke jednotlivé drobné kôrovce. Poznať na ukáţke raka. Pomenovať časti jeho tela. Zdôvodniť vplyv čistoty vody na ţivot raka. Poznať na ukáţke jeden druh hmyzu ţijúceho vo vode a jeden druh hmyzu ţijúceho na brehu. Uviesť význam lariev hmyzu pre vodné ţivočíchy. Uviesť príklad potravy vodného bezstavovca. ENV Vodné a brehové stavovce Ryby Kapor. Šupiny, ţiabrové viečka, hlava, trup, chvost, plutvy, Opísať na ukáţke prispôsobenie kapra ţivotu vo vode. Uviesť spôsob rozmnoţovania rýb. MDV MUV 16

17 rozmnoţovanie. TBZ Poznávanie rýb podľa vonkajších znakov a prejavov, význam Obojţivelníky a plazy vode a na brehu Vodné vtáky Vodné cicavce vo Lipeň, pstruh, šťuka, úhor, sumec, ostrieţ. Bylinoţravé a dravé ryby. Skokan, mlok, ţubrienka. Hlienovitá koţa, plávacie blany. Uţovka, korytnačka, polmesiačkovité škvrny, šupiny a štítky, pancier. Zobák, drobné zúbky, plávacie blany, mastné perie. Labuť, kačica, hus, bocian, kúdelníčka, volavka, kormorán, potápka, kaňa a pod. Vydra, bobor, ondatra a pod.. Hustá srsť, plávacie blany, Uviesť príklad ryby ţijúcej v stojatej a tečúcej vode. Rozlíšiť potravu bylinoţravej a dravej ryby. Rozlíšiť na ukáţke skokana a mloka. Opísať ţivot skokana vo vode a na brehu. Uviesť príklad potravy skokana. Rozlíšiť vretenicu a uţovku podľa vonkajších znakov. Uviesť príklad potravy uţovky. Opísať prispôsobenie vtákov na plávanie, potápanie a brodenie. Opísať spôsob prijímania potravy kačice a labute. Uviesť príklad vtáka ţiviaceho sa drobnými ţivočíchmi v plytkej vode. Uviesť príklad potravy dravého vodného vtáka. Uviesť význam plávacích blán a chvosta vydry a bobra. Uviesť príklad potravy bobra a vydry. Opísať spôsob stavania obydlia 17

18 IV. ŢIVOT NA POLIACH A LÚKACH III. hlodavé zuby, chvost. Hrádze. bobra. Uviesť význam vodných cicavcov. Vodný ekosystém Biologická rovnováha. Uviesť zdroje znečistenia vodných tokov v prírode. ENV Lúky, pasienky a polia Lúka, kosenie, seno, pasienky, pole, medza. Druhová rozmanitosť, vplyv ľudskej činnosti. Rozlíšiť pole a lúku, zdôvodniť rozdiely. Vysvetliť význam skupín drevín medzi lánmi polí. Zdôvodniť nevhodnosť vypaľovania trávy. Uviesť príklad ţivočícha, ktorého môţe ohroziť rozoranie medzí a likvidácia remízok. 14 Lúčne rastliny a huby Lúčne trávy a huby Lúčne trávy lipnica, reznačka a huby pečiarka. Lúčne byliny Lúčne byliny králik, zvonček, iskerník, dúška materina, rumanček, rebríček. Poľné plodiny Obilniny Obilniny pšenica, raţ, ovos, kukurica. Obilie. Listy, Poznať pečiarku podľa typických znakov. Poznať na ukáţke lúčne trávy. Uviesť význam lúčnych tráv. Poznať na ukáţke tri lúčne byliny. Pomenovať jednu liečivú lúčnu rastlinu. Uviesť príklad ţivočícha ţiviaceho sa lúčnymi bylinami. Poznať na ukáţke a pomenovať pšenicu, ovos a kukuricu. Uviesť príklady významu obilnín pre človeka a tri výrobky z obilnín. 18

19 IV. ŢIVOT NA POLIACH A LÚKACH kvety, semeno, zrno, múka. Význam obilnín pre človeka. Krmoviny Krmoviny ďatelina, lucerna, vika, bôb. Hľuzkové baktérie. Olejniny a okopaniny Olejniny slnečnica, repka, ľuľok zemiakový, repa. Rastlinný olej, okopanina, škrob, cukor. Pozorovanie a poznávanie Praktická aktivita č.5 rastlín okolia školy. Lúčne a poľné bezstavovce. Mäkkýše, obrúčkavce, pavúkovce Hmyz ţijúci na lúkach a poliach Slimák, slizniak, dáţďovka, kriţiak, kosec. Význam dáţďovky pre pôdu. Čmeľ, kobylka, koník, svrček, pásavka, bystruška, Poznať a pomenovať na ukáţke ďatelinu. Uviesť príklad krmoviny, ako potravy hospodárskych zvierat. Vysvetliť význam zeleného hnojenia. Poznať na ukáţke slnečnicu, repku a repu, porovnať ich význam. Poznať na ukáţke ľuľok zemiakový. Vysvetliť význam zemiakovej hľuzy. Poznať a určiť druhy rastlín rastúce v okolí školy. Poznať na ukáţke a vedieť pomenovať slimáka, slizniaka, dáţďovku, kriţiaka a kosca. Uviesť význam dáţďovky pre kvalitu pôdy. Poznať na ukáţke dva druhy hmyzu ţijúceho na lúke a poli. Uviesť príklad hmyzu, ktorý po premnoţení ohrozuje pestované rastliny na poli. 19

20 hrobárik, lienka, babôčka. Neţiaduci hmyz. Uviesť príklad ţivočícha, ktorý sa ţiví hmyzom na poli alebo lúke. Lúčne a poľné stavovce. Obojţivelníky a plazy na lúkach a poliach Ropucha, jašterica, vretenica. Zavalité telo ropuchy. Jedové ţľazy, rohovité šupiny a zvliekanie plazov. Význam ropuchy a jašterice. Odlíšiť skokana a ropuchu podľa spôsobu pohybu. Uviesť príklad potravy ropuchy. Uviesť význam ropuchy pre ţivot na lúkach a poliach. Uviesť význam jašterice pre ţivot na lúkach a poliach. ENV Lúčne a poľné vtáky Jarabica, baţant, škovránok, havran, straka, sokol, myšiak, drop. Pohlavná dvojtvarosť. Význam dravých vtákov na poliach a lúkach. Poznať na ukáţke tri vtáky ţijúce na lúke a poli. Uviesť význam jarabice a baţanta pre ţivot na poli. Poukázať na význam dravých vtákov pre ţivot na poliach a lúkach. Lúčne a poľné cicavce Hraboš, myš, syseľ, chrček, krt, zajac, králik a pod.. Hlodavé Poznať na ukáţke tri cicavce ţijúce na lúke a poli. Rozlíšiť zajaca a králika. Usporiadať potravový vzťah hraboš, sokol, obilniny. 20

21 zuby. Premnoţenie hrabošov, myší a sysľov na poliach a jeho dôsledky. Uviesť dôsledky premnoţenia hrabošov, myší a sysľov na poli. 21

22 I. ŢIVOT S ČLOVEKOM A V ĽUDSKÝCH SÍDLACH Tematický okruh BIOLÓGIA 6. ročník Téma Obsahový štandard Výkonový štandard Úvod do biológie Ľudské sídla a ich okolie Mikroorganizmy ţijúce s človekom Úvod do vyučovania predmetu, organizačné pokyny, BOZP. Ľudské obydlia mestá, vidiek. Vplyv ľudskej činnosti na organizmy. Šľachtenie, kríţenie, odrody a plemená. Mikroorganizmy ţijúce s človekom baktérie rozkladné, kvasné, hľuzkové. Ich poznávanie a význam pre človeka. Poznávanie parazitických druhov baktérií. Plesne v domácnosti pleseň hlavičkatá, papleseň štetkovitá. Rastliny pestované v záhradách Rastliny pestované v záhradách cibuľová, hlúbová, koreňová zelenina a strukoviny. Ovocné rastliny Ţivočíchy prospešné pre človeka Pestované ovocné stromy, kry a byliny poznávanie podľa vonkajších znakov. Ich význam. Včelárstvo - spoločenský ţivot včiel, zásady chovu včiel a ich význam. Rybárstvo a rybnikárstvo. Zásady chovu rýb. Správať sa podľa pokynov učiteľa a podľa zásad BOZP. Uviesť osobitosti ľudských obydlí a ich okolia pre ţivot ţivočíchov a rastlín. Uviesť význam kríţenia a šľachtenia pre človeka. Uviesť význam zdomácňovania ţivočíchov. Opísať vyuţitie mliečnych a kvasných baktérií, uviesť príklad vyuţitia kvasiniek človekom, uviesť príklad priemyselnej výroby s vyuţívaním kvasinky. Uviesť prejavy škodlivosti parazitickej baktérie pre človeka. Vedieť vymenovať dva druhy plesní, uviesť podmienky ich výskytu v domácnosti. Vedieť rozlíšiť a pomenovať podľa ukáţky zástupcu cibuľovej, hlúbovej, koreňovej zeleniny a strukovín. Vysvetliť potrebu hnojenia pôdy pri dlhoročnom pestovaní plodín. Vysvetliť význam zeleniny vo výţive človeka. Poznať na ukáţke a pomenovať dva ovocné stromy a dve rastliny s drobným duţinatým ovocím. Vysvetliť význam ovocia pre zdravie človeka. Opísať na ukáţke význam včely matky, robotnice a trúda v úli. Uviesť príklady významu chovu včiel a rýb pre človeka. Poznať najznámejšie druhy rýb chované v rybníkoch a jazerách Počty hodín 1 Prierezové témy 13 OSR ENV 22

23 I. ŢIVOT S ČLOVEKOM A V ĽUDSKÝCH SÍDLACH Chovateľsky významné vtáky Chovateľsky významné vtáky hydina kura domáca, morka domáca, kačica domáca, hus domáca. Pohlavná dvojtvarosť. Chovateľský význam hydiny pre človeka mäso, vajcia, masť, perie Blízki spoločníci človeka Poznávanie psa a mačky podľa vonkajších znakov. Plemená psov. Význam spolunaţívania ţivočíchov a ľudí v domácnosti. Chovateľsky významné cicavce Chovateľsky významné cicavce sviňa domáca, tur domáci, ovca domáca, koza domáca, kôň domáci. Poznávanie podľa vonkajších znakov. Zásady chovu hospodárskych zvierat. Význam hospodárskych zvierat pre človeka. Neţiaduce ţivočíchy v domácnosti a pre človeka Neţiaduce cicavce v okolí ľudských obydlí Neţiaduci spoločníci človeka hmyz znehodnocujúci potraviny a ľudské parazity poznávanie podľa vonkajších znakov. Zásady prevencie pred šírením nákazy. Cicavce ţijúce s človekom myš a potkan ich poznávanie podľa vonkajších znakov. Riziká prenosu nákazlivých ochorení, ochrana a prevencia pred ich šírením. Vedieť na ukáţke pomenovať samca a samicu kury, kačice, husi a morky. Vysvetliť na príklade kohúta a sliepky pohlavnú dvojtvarosť. Uviesť význam chovu kury, kačice, husi alebo morky pre človeka. Porovnať odlišnosti vonkajších znakov psa a mačky. Pomenovať na ukáţke jedno plemeno psa. Uviesť zásady chovu psa a mačky v domácnosti. Uviesť príklad starostlivosti o drobné domáce ţivočíchy. Rozpoznať na ukáţke 3 druhy hospodárskych zvierat. Rozpoznať a vedieť pomenovať samca, samicu a mláďa hospodárskych zvierat. Uviesť význam chovu vybraného druhu hospodárskeho zvieraťa. Uviesť dôsledky pridávania veľkého mnoţstva chemických prípravkov do potravy hospodárskych zvierat. Poznať na ukáţke ţivočíchy znehodnocujúce potraviny a parazity. Zdôvodniť na príklade škodlivosť vnútorného a vonkajšieho ľudského parazita. Poznať zásady ochrany pred vnútornými parazitmi pásomnicou, hlístou a mrľou. Poznať spôsob odstránenia vší z vlasov. Rozlíšiť na ukáţke myš a potkana. Uviesť riziko výskytu myší a potkanov v domácnosti. Poznať spôsoby ochrany pred myšami a potkanmi. ENV 23

24 III. VNÚTORNÁ ORGANIZÁCIA TELA ORGANIZMOV II. ZÁKLADNÁ ŠTRUKTÚRA ŢIVOTA - BUNKA I. ŢIVOT S ČLOVEKOM A V ĽUDSKÝC H SÍDLACH Ţivočíchy v okolí ľudských sídel Rastlinná a ţivočíšna bunka Praktická aktivita č. 1 Ţivočíchy v okolí ľudských sídel bezstavovce a vtáky ich poznávanie podľa vonkajších znakov. Význam ţivočíchov pre človeka. Základná stavba a funkcia častí rastlinnej a ţivočíšnej bunky. Zhodné organely cytoplazmatická membrána, jadro, mitochondrie, cytoplazma a odlišné organely bunková stena, vakuola, chloroplast. Rastlinné a ţivočíšne bunky pod mikroskopom. Vírusy a baktérie Nebunkové organizmy vírusy stavba tela a ich význam. Vplyv vírusov na človeka, nákazlivé ochorenia a prevencia. Jednoduché bunkové organizmy baktérie. Ich význam, vplyv na človeka, nákazlivé ochorenia a prevencia. Jednobunkové organizmy Stavba tela jednobunkových rastlinných a ţivočíšnych organizmov. Drobnozrnko, črievička. Mnohobunkové organizmy Stavba tela mnohobunkových organizmov bunka, rastlinné pletivá, ţivočíšne tkanivá. Rastlinné a ţivočíšne orgány. Uviesť bezstavovce ţijúce v záhrade alebo sade. Vysvetliť škodlivosť premnoţenia niektorých bezstavovcov v domácnosti, záhrade a sade. Opísať význam spevavých vtákov v okolí domácností. Poznať na ukáţke spevavé vtáky. Uviesť príklad spevavého vtáka, ktorý sa ţiví hmyzom. Pomenovať na ukáţke časti rastlinnej bunky a vysvetliť ich význam. Pomenovať na ukáţke časti ţivočíšnej bunky a poznať ich význam. Určiť na ukáţke zhodné a rozdielne znaky rastlinnej a ţivočíšnej bunky. Poznať rastlinné a ţivočíšne bunky dočasných alebo trvalých preparátov podľa individuálneho výberu. Porovnať stavbu vírusu a baktérie. Rozhodnúť, či pôvodcom nákazy chrípky, ţltačky, angíny je vírus alebo baktéria. Uviesť príklady nákazlivých ochorení. Uviesť moţnosti predchádzania šíreniu vírusových a bakteriálnych nákaz. Pomenovať na ukáţke črievičky hlavné časti tela. Porovnať na ukáţke stavbu tela drobnozrnka a črievičky. Priradiť pletivo a tkanivo k rastline a ţivočíchovi. Určiť a pomenovať na ukáţke rastliny jej orgány. Určiť a pomenovať na ukáţke štruktúry tela ţivočícha bunku, tkanivo, orgán, sústavu orgánov

25 IV. VNÚTORNÁ STAVBA TELA RASTLÍN A HÚB Stavba tela nekvitnúcich rastlín Stavba tela kvitnúcich rastlín koreň, stonka Praktická aktivita č. 2 List Kvet Plod a semeno Machy a paprade stavba tela. Pakorienok, pabyľka, palístok. Výtrusnica, výtrus. Koreň, prijímanie ţivín koreňom, význam pre ţivot rastliny. Stonka dreviny a byliny, prúdenie látok stonkou, význam pre ţivot rastliny. Púčik. Stavba koreňa a stonky. Typy koreňov, typy stoniek bylín. List vonkajšia a vnútorná stavba. Dýchanie, fotosyntéza, vyparovanie vody. Význam listov pre ţivot organizmov v prírode. Stavba kvetu kvetný obal kalich, koruna, okvetie. Tyčinky a piestik. Opelenie a oplodnenie. Význam kvetu pre rozmnoţovanie rastlín. Plod, semeno. Rozdelenie plodov, význam pre rozmnoţovanie rastlín. Časti semena. Rozširovanie semien. Vedieť pomenovať na ukáţke časti tela machu a paprade. Uviesť význam výtrusov pre machy a paprade. Rozlíšiť na ukáţke stavbu koreňa pokoţku, duţinu, cievne zväzky, koreňové vlásky. Uviesť ţiviny, ktoré rastlina prijíma koreňom. Vysvetliť význam koreňa pre rastlinu. Roztriediť na ukáţke dreviny a byliny podľa stavby stonky. Vysvetliť význam cievnych zväzkov lyka a dreva v stonke. Určiť na konáriku púčiky, poznať ich význam. Poznať stavbu koreňa a stonky. Poznať vonkajšiu stavbu listu. Určiť na ukáţke vnútornej stavby listu dôleţité časti pre fotosyntézu. Uviesť význam prieduchov v pokoţke listu. Vymenovať látky, ktoré listy pri dýchaní zo vzduchu prijímajú a ktoré do vzduchu vylučujú. Uviesť význam listov pre prijímanie ţivín a dýchanie. Rozlíšiť na ukáţke kvetný obal, tyčinku a piestik. Zdôvodniť, prečo je kvet rozmnoţovací orgán rastliny. Uviesť význam peľového zrnka a vajíčka. Opísať na schéme opelenie kvetu, uviesť, kedy nastáva v kvete oplodnenie. Určiť na ukáţke plodu oplodie a semeno. Rozlíšiť na ukáţke duţinatý a suchý plod. Pomenovať na ukáţke semena zárodok a klíčne listy. Vysvetliť význam plodu a semena pre rastlinu, ţivočíchov a človeka. Poznať spôsoby rozširovania semien. 8 ENV 25

26 V. VNÚTORNÁ STAVBA TELA BEZSTAVOVCOV IV. VNÚTORNÁ STAVBA TELA RASTLÍN A HÚB Rastlinné telo ako celok Huby s plodnicou, iné huby a lišajníky Drobné vodné ţivočíchy pŕhlivce Vnútorné parazity ploskavce a hlístovce Ţivočíchy so schránkou mäkkýše Rastlinné telo súčinnosť orgánov pre príjem ţivín, prenos a vylučovanie látok. Vplyv svetla, tepla, vody a príjmu ţivín na ţivot rastliny. Huby s plodnicou jedlé a jedovaté, ich rozlíšenie podľa typických znakov v stavbe tela. Kvasinky, plesne, lišajníky stavba ich tela. Drobné vodné ţivočíchy nezmar. Stavba tela a základné telesné funkcie tráviaca, vylučovacia, nervová a rozmnoţovacia sústava. Vnútorné parazity pásomnica, hlísta a mrľa. Stavba tela parazitov. Vývin a prenos pásomnice a hlísty. Ţivočíchy so schránkou mäkkýše. Slimák záhradný. Škľabka veľká. Stavba tela slimáka a škľabky a ich základné telesné funkcie tráviaca, dýchacia, obehová, nervová a rozmnoţovacia sústava. Vymenovať látky, ktoré potrebuje rastlina pre ţivot. Pomenovať na ukáţke rozmnoţovacie a vyţivovacie orgány kvitnúcej rastliny. Pomenovať na ukáţke orgány, ktorými rastlina prijíma výţivu a dýcha, ktorými prúdia látky, a ktorými prijíma a vyparuje vodu. Rozlíšiť stavbu jedlej a jedovatej huby s plodnicou. Rozlíšiť na ukáţke hubu s výtrusnicami na lupeňoch a v rúrkach. Rozlíšiť na ukáţke kvasinku a pleseň podľa stavby tela. Uviesť význam výtrusnice plesne. Opísať na ukáţke stavbu tela lišajníka. Vedieť opísať stavbu tela nezmara. Vysvetliť, ako nezmar prijíma potravu a dýcha, prečo sa nervová sústava nezmara nazýva rozptýlená. Uviesť význam vajíčok a spermií nezmara, význam púčikov u nezmara. Vysvetliť význam pojmu obojpohlavný ţivočích. Uviesť časť tráviacej sústavy človeka, v ktorej ţije pásomnica a hlísta. Opísať prijímanie potravy pásomnice a hlísty. Opísať podľa ukáţky rozmnoţovanie, vývin a prenos pásomnice a hlísty. Vysvetliť nevyhnutnosť dostatočnej tepelnej úpravy mäsa a umytia ovocia a zeleniny pred konzumáciou. Uviesť miesto uloţenia vnútorných orgánov slimáka a škľabky. Vysvetliť, prečo je slimák obojpohlavný ţivočích. Opísať a určiť na ukáţke časti tráviacej sústavy slimáka a škľabky. Poznať dýchacie orgány slimáka a škľabky. 6 ENV 26

27 V. VNÚTORNÁ STAVBA TELA BEZSTAVOVCOV Ţivočíchy s obrúčkami obrúčkavce Ţivočíchy s článkovaným telom článkonoţce Článkonoţce - hmyz Ţivočíchy s obrúčkami dáţďovka zemná. Stavba tela a základné telesné funkcie tráviaca, vylučovacia, obehová, nervová a rozmnoţovacia sústava. Ţivočíchy s článkovaným telom pavúky, kôrovce. Kriţiak obyčajný, rak riečny. Stavba ich tela a základné telesné funkcie tráviaca, dýchacia, vylučovacia, obehová, nervová a rozmnoţovacia sústava, priamy vývin. Stavba tela hmyzu. Typy ústnych orgánov hmyzu a končatín hmyzu. Základné telesné funkcie tráviaca, dýchacia, vylučovacia, obehová, nervová a rozmnoţovacia sústava, nepriamy vývin. Uviesť, aký orgán umoţňuje dáţďovke pohyb. Vedieť pomenovať časti tráviacej sústavy. Poznať na základe ukáţky vylučovacie orgány. Zdôvodniť pojem zatvorená obehová sústava dáţďovky. Opísať, ako dýcha dáţďovka, zdôvodniť názov rebríčkovej nervovej sústavy. Opísať význam opasku. Stavba tela kriţiaka a raka. Vysvetliť význam jedovej ţľazy a snovacích bradavíc kriţiaka. Uviesť orgán raka, ktorý tvorí vonkajšiu kostru. Pomenovať sústavu, ktorá rozvádza v tele pavúka a kôrovca kyslík. Porovnať dýchacie orgány kriţiaka a raka, uviesť orgán na dýchanie. Opísať rozmnoţovanie a priamy vývin kriţiaka a raka. Vedieť vymenovať hlavné časti tela hmyzu. Uviesť na ukáţke ústneho orgánu hmyzu príklad potravy, ktorou sa hmyz ţiví. Určiť na ukáţke končatiny spôsob pohybu hmyzu. Pomenovať dýchací orgán hmyzu. Zdôvodniť názov rebríčkovej nervovej sústavy hmyzu.vedieť charakterizovať pojem nepriamy vývin hmyzu. 27

28 I. VNÚTORNÁ STAVBA TELA STAVOVCOV Tematický okruh BIOLÓGIA 7. ročník Téma Obsahový štandard Výkonový štandard Úvod do biológie Povrch tela stavovcov Oporná a pohybová sústava stavovcov Tráviaca sústava stavovcov Úvod do vyučovania predmetu, Správať sa podľa pokynov učiteľa organizačné pokyny, BOZP. a podľa zásad BOZP. Spoločné a odlišné znaky. Uviesť príklady stavovcov pokrytých Koţa, ochranná funkcia koţe, sliz, šupinami, perím, srsťou. Zdôvodniť koţné útvary šupiny, nechty, odlišnosti ich koţných útvarov. Označiť pazúry, kopytá, perie, páperie. Brko, na ukáţke časti vtáčieho pera. Zdôvodniť na príklade stavovca význam sfarbenia kostrnka, zástavica časti vtáčieho podľa prostredia v ktorom ţije. pera. Pŕchnutie, pĺznutie. Základné funkcie a význam orgánov. Zdôvodniť prispôsobenie stavovcov Kostra ako vnútorná opora, chrbtica, ţivotnému prostrediu. Na ukáţke kostry končatiny. Duté kosti, prsná kosť končatín vysvetliť význam prsnej kosti u vtákov. Kostra končatiny s hrebeňom u vtákov a ich dutých kostí. Rozlíšiť párnokopytníka a nepárnokopytníka párnokopytníka, nepárnokopytníka. na ukáţke kostry končatiny. Pomenovať Priečne pruhované svalstvo, hladké tkanivá tvoriace svalstvo končatín, svalstvo, srdcová svalovina, vôľou vnútorných orgánov, srdca stavovcov. ovládané a neovládané pohyby Uviesť príklad stavovca, ktorý sa pohybuje svalstva a končatín. plávaním, skákaním, plazením, lietaním, kráčaním a behom. Základné funkcie a význam orgánov. Opísať na ukáţke časti tráviacej sústavy Jedové zuby, vysunovateľný jazyk. stavovcov. Uviesť príklad stavovca s Hrvoľ, svalnatý a ţľaznatý ţalúdok jedovými zubami. Uviesť význam vtákov. Orgány tráviacej sústavy vysunovateľného jazyka obojţivelníkov, plazov, niektorých vtákov. Uviesť význam cicavcov hlodavý chrup, kly. hrvoľa, ţľaznatého a svalnatého ţalúdka Bylinoţravec, hmyzoţravec, vtákov. Určiť na ukáţke orgány na mäsoţravec, preţúvavé prijímanie potravy, trávenie a vstrebávanie a nepreţúvavé cicavce. cicavcov. Priradiť hlodavé zuby a kly k príkladom cicavcov. Určiť bylinoţravého, hmyzoţravého a mäsoţravého cicavca na ukáţke chrupu. Uviesť príklad preţúvavého a nepreţúvavého cicavca. Počty hodín 1 Prierezové témy 13 ENV 28

29 I. VNÚTORNÁ STAVBA TELA STAVOVCOV Dýchacia sústava stavovcov Obehová sústava stavovcov Močová sústava stavovcov Regulačné sústavy stavovcov Zmyslové orgány stavovcov Rozmnoţovacia sústava stavovcov Základné funkcie a význam orgánov. Ţiabre, pľúca, dýchanie koţou, vzdušné vaky. Kyslík, oxid uhličitý, výmena dýchacích plynov na úrovni organizmus prostredie. Základné funkcie a význam orgánov. Krv, srdce, komora, predsieň, cievy. Otvorená a zatvorená cievna sústava, rozvádzanie ţivín, termoregulácia. Základné funkcie a význam orgánov. Odpadové látky vylučované dýchacou, tráviacou a močovou sústavou, koţou. Obličky, filtrácia, moč, močovody, močový mechúr, močová rúra. Základné funkcie a význam orgánov. Neurón, nervové vlákna, mozog, stavba mozgu, miecha. Podnet, receptory, výkonné orgány, reflexný oblúk, podmienený a nepodmienený reflex. Základné funkcie a význam orgánov. Zmyslové orgány čuch, chuť, hmat, sluch, zrak. Bočná čiara u rýb. Základné funkcie a význam orgánov. Dimorfizmus. Spermie, vajíčka, mlieč, ikry. Vonkajšie a vnútorné oplodnenie, ţivorodé a vajcorodé ţivočíchy. Kŕmivé a nekŕmivé vtáky, maternica, placenta. Cicanie. Vývin mláďat, starostlivosť o potomstvo. Uviesť príklad stavovca, ktorý dýcha ţiabrami a pľúcami. Pomenovať dýchacie orgány ţubrienky a dospelého obojţivelníka. Porovnať dýchacie orgány ryby, plaza, vtáka a cicavca. Zdôvodniť úhyn ryby mimo vody. Vysvetliť význam vzdušných vakov vtákov. Opísať význam krvi, srdca a ciev pre ţivot stavovcov. Vysvetliť dôvod názvu uzavretej cievnej sústavy. Zistiť rozdiely stavby srdca ryby, obojţivelníka, plaza, vtáka a cicavca. Vymenovať odpadové látky v organizme stavovcov a spôsob vylučovania. Zdôvodniť význam vylučovania. Pomenovať orgán, v ktorom sa krv stavovcov zbavuje tekutých odpadových látok. Pomenovať na ukáţke orgány močovej sústavy stavovcov. Uviesť význam nervovej sústavy. Pomenovať sústavy, ktoré zabezpečujú látkovú a nervovú reguláciu. Vymenovať hlavné orgány ústrednej nervovej sústavy. Porovnať na ukáţke predný mozog stavovcov. Charakterizovať nervový vzruch a podnet. Uviesť význam reflexného oblúka a príklad nepodmieneného a podmieneného reflexu. Opísať umiestnenie zmyslových orgánov stavovcov. Uviesť príklad stavovcov s dobrým hmatom a čuchom. Vysvetliť význam bočnej čiary rýb. Uviesť príklad stavovca s veľmi dobrým zrakom a sluchom. Pomenovať samčie a samičie pohlavné bunky. Vysvetliť podstatu oplodnenia. Vysvetliť význam rozmnoţovania. Opísať rozmnoţovanie a vývin rýb a obojţivelníka. Porovnať rozmnoţovanie plaza a vtáka. Opísať vývin mláďat cicavcov. ENV MDV OSR TBZ 29

30 II. ČLOVEK A JEHO TELO Ţivotné prejavy a správanie stavovcov Význam stavovcov v prírode a pre človeka Ochrana stavovcov Inštinktívne správanie, značkovanie teritória, stále a sťahovavé vtáky. Postavenie ţivočíchov ţijúcich v skupinách. Etológia náuka o správaní sa ţivočíchov. Hmyzoţravce, hlodavce, dravé vtáctvo, mäsoţravé cicavce. Premnoţenie, biologická rovnováha. Ohrozenia a moţnosti ochrany, prirodzené ţivotné podmienky ţivočíchov, znečisťovanie prostredia vzduch, voda, pôda. Ochrana ţivotného prostredia. Ohrozené a chránené ţivočíchy. Uviesť príklad stavovca aktívneho v noci. Uviesť význam značkovania priestoru. Vysvetliť na príklade inštinktívne správanie stavovca. Uviesť príklad sťahovavého a stáleho vtáka. Uviesť príklad stavovca ţiviaceho sa hmyzom alebo hlodavcami. Uviesť príklad stavovca, ktorý po premnoţení ohrozuje úrodu na poliach a potraviny v domácnosti. Uviesť dopad úbytku dravých vtákov a mäsoţravých cicavcov v prírode. Uviesť najčastejšie príčiny úhynu rýb a obojţivelníkov. Uviesť príklad ohrozenia ţivotných podmienok vtáka alebo cicavca. Uviesť príklad moţnosti ochrany obojţivelníkov. Uviesť príklad chráneného obojţivelníka, plaza, vtáka a cicavca. Praktická aktivita č. 1 Stavba vtáčieho vajca škrupina, papierové blany, bielok, ţĺtok, vzduchová komôrka, zárodočný disk, pútka. Ochrana stavovcov Vedieť pomenovať súčasti vtáčieho vajca. Vedieť vymenovať spôsoby ochrany. Vedieť uviesť príkladý chranených stavovcov. Ľudský organizmus a ľudské spoločenstvo Špecifiká ľudského spoločenstva a ľudskej populácie. Vysvetliť na príklade význam človeka v ľudskom spoločenstve. Porovnať spoločné a odlišné znaky lebky, chrbtice a končatín ľudského a ţivočíšneho organizmu. Vysvetliť podstatu rasizmu a jeho dôsledky. 48 OSR Povrch tela a kožná sústava 30

31 II. ČLOVEK A JEHO TELO Povrch tela - koţa Starostlivosť o koţu a jej význam Prvá pomoc pri poraneniach koţe Oporná a pohybová sústava Kosti Kostra Kostra končatín Stavba a funkcie koţe. Význam pre styk s vonkajším a vnútorným prostredím. Stavba koţe pokoţka, zamša, podkoţné väzivo, receptory, koţný pigment, koţné ţľazy potné a mazové, koţné útvary vlasy, chlpy, nechty. Starostlivosť o koţu, hygiena. Ochrana pred popáleninami a omrzlinami. Typické poranenia koţe odreniny, pľuzgiere. Zásady predlekárskej prvej pomoci. Kosti, kostra a ich význam. Stavba kosti okostica, kompaktné a hubovité kostné tkanivo, kostná dreň. Rast kosti do dĺţky a do šírky, krvotvorba. Lebka, hrudník, rebrá, hrudná kosť, chrbtica, stavce. Spojenie kostí väzivom, chrupkou, kostným tkanivom. Stavba a význam lebky a chrbtice. Tvárová a mozgová časť lebky, kosti lebky - čelová, temenná, spánková, záhlavná, klinová, čuchová, lícna, nosová, slzná, sánka, čeľusť. Chrbtica, stavce krčné, hrudné, driekové, kríţová kosť, kostrč. Stavba kostry hornej a dolnej konč.. Pletenec hornej končatiny lopatka, kľúčna kosť. Kostra hornej končatiny ramenná, lakťová, vretenná kosť, kostra ruky kosti zápästia, záprstné Pomenovať na ukáţke časti koţe, ktoré zabezpečujú ochranu povrchu tela, telesnú teplotu, vylučovanie, vodný reţim a zmyslové podnety. Pomenovať koţné útvary na svojej koţi. Uviesť význam koţe. Sformulovať zásady starostlivosti o koţu a koţné útvary. Zdôvodniť nevhodnosť opaľovania na prudkom slnku. Opísať postup predlekárskej prvej pomoci ošetrenia popáleniny a omrzliny. Predviesť ukáţku ošetrenia odreniny alebo pľuzgiera. Opísať na ukáţke stavbu kosti. Ukázať a pomenovať na ukáţke hrudník, chrbticu, lebku, stavce, rebrá, hrudnú kosť. Uviesť význam opornej sústavy.rozlíšiť na ukáţke spojenie kostí väzivom, chrupkou, zrastením, kĺbom. Zistiť jednoduchým telesným pohybom časti kostry, ktoré sa na ňom zúčastnili. Určiť na ukáţke kostry tri kosti mozgovej časti lebky. Určiť na ukáţke kostry tri kosti tvárovej časti lebky. Určiť na ukáţke kostry časti chrbtice. Ukázať a pomenovať kosti hornej končatiny na ukáţke a na vlastnej končatine. Ukázať a pomenovať kosti dolnej končatiny na ukáţke a na vlastnej končatine. Porovnať stavbu kostry ruky a nohy. Zdôvodniť význam nosenia správnej obuvi podľa obrysu ENV MDV OSR TBZ ENV MDV OSR TBZ 31

32 II. ČLOVEK A JEHO TELO Svaly Svaly človeka Starostlivosť o opornú a pohybovú sústavu Poškodenia a poranenia kostí a svalov. Zásady prvej pomoci pri zlomenine, vytknutí a vykĺbení. Praktická aktivita č. 2 kosti, články prstov. Pletenec dolnej končatiny panva, bedrový kĺb. Kostra dolnej končatiny stehenná kosť, jabĺčko, píšťala, ihlica, vonk. a vnútorný členok, kostra nohy kosti priehlavku, predpriehlavkové kosti, články prstov. Svalové tkanivá hladké svalstvo, priečne pruhované svaly, srdcový sval. Činnosť a význam svalov, svaly ovládané a neovládateľné vôľou. Stavba kostrového svalu, kontrakcia a ochabnutie svalu. Glykogén. Svaly hlavy a krku mimické, ţuvacie svaly, kývač hlavy. Svaly trupu prsný, lichobeţníkový sval, najširší sval chrbta, medzirebrové svaly, brušné svaly, bránica. Svaly končatín deltový sval, biceps, triceps, sedacie svaly, štvorhlavý sval stehna, trojhlavý sval lýtka. Význam opornej a pohybovej sústavy. Otvorená a zatvorená zlomenina, vytknutie, vykĺbenie predlekárska pomoc. Prvá pomoc pri zlomeninách a vykĺbení. Poznávanie kostí a nácvik prvej pomoci pri poranení kostí. správnej a nesprávnej klenby nohy. Určiť na ukáţke základné typy svalového tkaniva. Porovnať činnosť hladkého a priečne pruhovaného svalového tkaniva. Uviesť význam pohybovej sústavy. Opísať na ukáţke kostrového svalu jeho stavbu. Zdôvodniť vlastnosti svalu na príklade ohnutia a vystretia ruky v lakti. Určiť na ukáţke aspoň tri svaly hlavy a krku. Určiť na ukáţke aspoň tri svaly trupu. Určiť na ukáţke aspoň tri svaly hornej končatiny a tri svaly dolnej končatiny. Predviesť jednoduché cviky na posilnenie svalov hrudníka, chrbta, brucha a končatín. Ukázať a opísať správne drţanie tela. Zdôvodniť potrebu pohybu, telesnej práce pre pohybovú sústavu. Predviesť postup predlekárskej prvej pomoci pri otvorenej a zatvorenej zlomenine. Ukázať postup predlekárskej prvej pomoci pri vytknutí, vykĺbení. Predviesť postup predlekárskej prvej pomoci pri otvorenej a zatvorenej zlomenine. Ukázať postup predlekárskej prvej pomoci pri vytknutí a vykĺbení. Tráviaca sústava 32

33 II. ČLOVEK A JEHO TELO Tráviaca sústava Zloţky potravy Tráviaca sústava, jej význam a stavba. Ústna dutina jazyk, zuby, slinné ţľazy. Vonkajšia a vnútorná stavba zubu. Mliečny a trvalý chrup. Hltan, paţerák, ţalúdok, dvanástnik, podţalúdková ţľaza, pečeň, ţlč, tenké črevo, hrubé črevo, konečník. Zloţky potravy cukry, tuky, bielkoviny, vitamíny, minerálne látky, voda. Vyuţitie potravy a premena látok Trávenie, vstrebávanie, látková premena, enzýmy ptyalín, pepsín. Chemické spracovanie potravy, energetická hodnota potravín. Zásady správnej výţivy Poškodenia a ochorenia tráviacej sústavy, starostlivosť o tráviacu sústavu a jej význam Dýchacia sústava Dýchacia sústava Zásady správnej výţivy, zlozvyky v stravovaní. Poškodenia a prevencia ochorení tráviacej sústavy. Alkoholizmus a škodlivé účinky pitia alkoholu na činnosť orgánov tráviacej sústavy. Prejedanie sa, obezita, bulímia, anorexia. Stavba a funkcia orgánov dýchacej sústavy. Horné dýchacie cesty nosová dutina, vedľajšie nosové dutiny. Dolné dýchacie cesty hrtan, štítna chrupka, hlasivky, priedušnica, priedušky, priedušničky, pľúca, popľúcnica, pohrudnica, pľúcne mechúriky, komôrky, vonkajšie a vnútorné Opísať na ukáţke stavbu tráviacej sústavy. Pomenovať viditeľnú časť zuba v ústach. Určiť na ukáţke vnútorné časti zuba. Rozlíšiť druhy zubov v chrupe. Porovnať mliečny a trvalý chrup. Uviesť základné procesy v orgánoch tráviacej sústavy. Uviesť význam tráviacej sústavy. Vymenovať základné ţiviny v potrave človeka. Zdôvodniť význam bielkovín, sacharidov (cukrov), tukov, vitamínov, vody a minerálnych látok. Opísať podstatu trávenia, vstrebávania, látkovej premeny. Uviesť príklad konkrétneho enzýmu a jeho význam. Uviesť dva druhy potravín s vysokou a nízkou energetickou hodnotou. Uviesť príklad správneho zloţenia stravy pre človeka. Zdôvodniť význam zeleniny a ovocia v strave človeka. Opísať význam správneho stolovania. Uviesť príklad škodlivosti nadmerného pitia alkoholu na činnosť tráviacej sústavy. Zdôvodniť škodlivosť prejedania. Uviesť následky hladovania človeka. Poznať význam pojmov obezita, bulímia, anorexia. Poznať zásady starostlivosti o chrup. Opísať na ukáţke hlavné časti dýchacej sústavy. Rozlíšiť horné a dolné dýchacie cesty. Opísať priebeh výmeny dýchacích plynov v pľúcach. ENV MDV OSR TBZ ENV MDV OSR TBZ 33