Učebné osnovy zo slovenského jazyka

Transkript

1 Učebné osnovy zo slovenského jazyka 4. ročník ŠkVP + 2 hodiny 1.Charakteristika predmetu Slovenský jazyk ako vyučovací jazyk má primárne a nezastupiteľné miesto vo vyučovacích predmetoch, pretože vytvára predpoklady na zvládnutie ďalších vyučovacích predmetov. Slovenčina je štátnym jazykom na území SR. Ovládanie štátneho jazyka na dobrej úrovni zabezpečuje žiakom možnosť nielen dobre zvládnuť školské vzdelávanie, ale i úspešné uplatnenie sa na trhu práce. Základnou funkciou vyučovania slovenského jazyka na 1. stupni základnej školy je naučiť žiakov spisovnú podobu materinského jazyka, osvojiť si správny pravopis a gramatiku a najmä rozvíjať vyjadrovacie (komunikačné) schopnosti, a to na úrovni ústnej i písomnej. Predmet slovenský jazyk a literatúra má komplexný charakter, pretože spája jazykovú, slohovú zložku, písanie, literárnu zložku a čítanie. Do literárnej výchovy ako integrujúci prvok možno zahrnúť takzvané tvorivé písanie. Považujeme ho i za prostriedok ako preniknúť do významovej a estetickej hĺbky literárneho diela. Tvorivé písanie sa tak stáva pre žiaka zdrojom poznania v oblasti lexiky, syntaxe, štylistiky a poetiky. Ide teda o akési spojené nádoby, kde vedomostná úroveň a zručnosti sa spätne využívajú v jednotlivých zložkách predmetu. Dôraz kladieme na ústnu a písomnú komunikáciu. Jazyk musí žiak dobre poznať, aby ho mohol dobre využívať, aby ním mohol myslieť a cítiť. Bez jazyka niet komunikácie, je stavebným materiálom nášho konania, je pilierom vedomostí. Každá zložka jazyka vplýva na jazykový prejav žiaka a odráža sa v jeho myslení. V jazykovej zložke sa kladie dôraz na získanie základov pravopisu a rozvíjanie slovnej zásoby, v oblasti slohu sa učia žiaci vyjadrovať v krátkych ústnych prejavoch, odpovedajú na otázky, učia sa sformulovať prosbu, poďakovanie, ospravedlnenie, blahoželanie či krátku správu V rámci zložky čítanie a literárna výchova sa kladie dôraz na čítanie s porozumením, verbálnu a neverbálnu komunikáciu. Súčasťou komunikačnej kompetencie je jazyková kompetencia, ktorú tvorí súhrn schopností, ktoré umožňujú žiakom odlíšiť gramaticky správnu vetu od nesprávnej a schopnosť tvoriť nové vety. Osvojenie jazykovej kompetencie má dlhodobejší charakter a osvojovanie komunikatívnej kompetencie považujeme za proces celoživotný. Nezanedbateľnou je i emocionálna stránka jazykovej výchovy vytváranie kladného vzťahu k čítaniu a knihám a prostredníctvom nich k materinskému jazyku. Na hodinách písania si žiaci precvičujú už naučené tvary písmen a číslic s ohľadom na dodržiavanie hygienických a estetických zásad. Ovládanie učiva z predmetu Slovenský jazyk vytvára predpoklady k zvládnutiu učiva ostatných predmetov ako aj úspešné uplatnenie sa v spoločnosti 2. Ciele predmetu Cieľom jazykového vyučovania je naučiť žiakov nielen základné pojmy a poučky, ale naučiť ich myslieť v súvislostiach, komunikovať (ústne a písomne) na primeranej úrovni a naučiť ich rozumieť jazykovým prejavom z obsahovej stránky. Nezanedbateľnou je i literárna zložka jazyka. Prostredníctvom nej sa žiaci zoznamujú s literárnymi dielami a ich tvorcami a vytvárajú si k nim kladný vzťah. Cieľom vyučovania slovenského jazyka na 1. stupni ZŠ je predovšetkým: - osvojiť si základy písanej reči (čítania a písania),

2 - poskytovať bohaté skúsenosti s významom komunikačnou a vzdelávacou funkciou písanej reči, - osvojiť si elementárne vedomosti v rovine lexikálnej, morfologickej, syntaktickej a štylistickej, - osvojiť si základné pravidlá pravopisu a znalosť písma, - získať základné poznatky o zvukovej stránke jazyka, - osvojiť si návyky správnej výslovnosti, - poznávať jazykové prostriedky a vedieť ich využívať v jazykovom systéme, - prehlbovať si zručnosť jednoduchého a súvislého vyjadrovania sa, - jazykové prostriedky vedieť vzájomne prepájať v jazykovom systéme, - viesť žiakov k presnému mysleniu a jeho využitiu v oblasti komunikácie (ústnej aj písomnej). Prvoradým cieľom a základnou úlohou komunikačného vyučovania materinského jazyka je vytvoriť u žiakov komunikačné zručnosti. Medzi základné komunikačné zručností patrí: počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie. Okrem tejto klasifikácie ich ešte rozdeľujeme do dvoch veľkých oblastí založených na funkcii počúvania a čítania (receptívne), hovorenia a písania (produktívne). Receptívna oblasť (vnímanie) pozostáva z činností, pri ktorých žiak dostáva informácie a myšlienky z vonkajších zdrojov. Spája počúvanie a čítanie. Sú to dva základné spôsoby prijímania informácii od iných. Produktívna oblasť (vyjadrovanie) je druhou polovicou vyučovania materinského jazyka. Obsahuje činnosti, kde žiak realizuje svoje myšlienky a informácie samostatne alebo v skupine s inými žiakmi. Ide o oblasť hovorenia a písania, v ktorej sa produkujú zmysluplné myšlienky a rôzne informácie prostredníctvom slov. Preferovať komunikatívno zážitkový model, podnecovať aktivitu žiakov, vytvárať u žiakov hodnoty a postoje zamerané na príjem umeleckého textu čítanie, deklamácia, počúvanie, analýza, interpretácia a hodnotenie, budovať sebadôveru žiakov, viesť ich k vyjadrovaniu vlastných postojov a názorov, k zvládnutiu základných pravidiel medziľudskej komunikácie, pozitívnemu vzťahu k jazyku v rámci interkultúrnej komunikácie. Výsledkom činnosti na hodinách sú projekty, ich verejná prezentácia. 3.Výchovné a vzdelávacie stratégie Vzájomné vzťahy medzi učiteľmi, žiakmi, rodičmi a ďalšími osobami, ktoré sa na výchove a vzdelávaní v škole podieľajú budujeme na základe priateľstva, partnerstva a vzájomnej spolupráce. Na návrh riaditeľky školy Mgr. Kissovej pedagogický zbor prijal hodnotový systém a zásady správania. V našej škole uplatňujeme nasledovné princípy: Váž si seba, svoju prácu Váž si iných, ich prácu Hľadaj dobro, krásu a porozumenie okolo nás Sloboda v rozhodovaní, rešpekt k názorom iných Dohoda je vždy najlepším riešením Vo vyučovacom procese uplatňujeme tzv. školské desatoro Z: zvedavosť snaha dozvedieť sa veci v plnom rozsahu S: starostlivosť všímať si, čo potrebujú iní ľudia, pomáhať im a starať sa o nich S: spolupráca spoločná práca na rovnakom cieli M: morálne pravidlá poctivosť, úprimnosť, slušnosť Š: šikovnosť rozvíjať seba, pomáhať iným H: húževnatosť vytrvalo pokračovať na začatom cieli aj napriek ťažkostiam

3 O: organizácia vedieť plánovať, usporadúvať a realizovať úlohy R: radosť z objavovania, veselosť, vedieť byť vtipný bez zraňovania iných K: kamarát vedieť si vybrať a udržať priateľa pomocou vzájomnej dôvery Y: yes Áno pre zdravie, ekológiu, NIE násiliu, návykovým látkam, nenávisti Veríme, že len spoločnými silami školy, rodiny a okolia vychováme slobodných charakterných a zodpovedných ľudí, schopných kriticky a tvorivo myslieť, riešiť problémy, aktívne sa postaviť proti negatívnym javom, vyjadriť ocenenie a uznanie. Osobitnú pozornosť budeme venovať starostlivosti o slaboprospievajúcich žiakov, o žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, o žiakov s poruchami učenia a správania, o talentovaných žiakov. Pri príprave na vyučovanie, pri samotnej práci so žiakmi budeme uplatňovať diferencované úlohy, projektové práce, zážitkové učenie, využívať IKT. Každá vyučovacia hodina materinského jazyka je zameraná na žiaka a jeho skúsenosti s jazykom a svetom, pričom počúvanie, čítanie, hovorenie a písanie sú jej samozrejmosťou bez ohľadu na obsah vyučovacej hodiny. Z uvedeného vyplýva, že spomínané komunikačné zručnosti navzájom súvisia, a preto sa vyučujú ako celok. Tento fakt využívame v praxi u žiakov nižších ročníkov, pre ktorých je charakteristický prirodzený priebeh učenia sa a jeho obsah tvorí: počúvanie, hovorenie, čítanie, písanie a výtvarný prejav. Mimoriadny dôraz kladieme na metódy a formy, prostredníctvom ktorých sa usilujeme maximálne aktivizovať žiakov na vyučovacích hodinách, efektívne využívať ich doterajšiu slovnú zásobu a stimulovať ich k lepším výkonom. Zameriavame sa na progresívne interaktívne postupy učenia tak, aby každá vyučovacia hodina bola ozajstným zážitkom, inšpiráciou na riešenie reálnych komunikačných situácií, aby si žiak osvojoval poznatky ľahko a prirodzene v činnostiach primeraných jeho veku. Pri tvorbe modelových situácii okrem racionálnych postupov používame aj rôzne imaginárne a emotívne pôsobenie na žiaka, tzv. zážitkové učenie. Pozitíva zážitkového učenia sa prejavujú nasledovne: - žiak naučené poznatky dokáže intenzívne precítiť a prežívať - uspokojujú a aktivizujú sa prirodzené potreby žiakov - realizujú sa medzizložkové a medzipredmetové vzťahy - žiak chápe potrebu učiť sa nie pre známky, ale pre život - vzťahy u žiakov sa vytvárajú na základe vzájomného dialógu a tímovej práce. Kľúčové kompetencie a zručnosti Poznávacie a rečové kompetencie Percepčno-motorické zručnosti 1. čítať písmená abecedy a arabské číslice aj v súvislosti s učivom v matematike 2. odpísať alebo podľa diktovania napísať jednoduchý text a arabské číslice I. Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti 1. Zapamätať si základné informácie a vedieť ich použiť v praxi 2. V písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu určenú pre 1. stupeň ZŠ Analytické zručnosti 1. Fonologické schopnosti analýza zvukovej roviny jazyka na úrovni vety, slova, slabiky, identifikácie rýmu a aliterácií Tvorivé zručnosti 1. Porozprávať krátky príbeh (vlastný zážitok alebo vymyslený príbeh) 2. Porozprávať príbeh podľa predlohy (podľa obrázkov, podľa názvu)

4 3. Dokončiť rozprávanie alebo neukončenú rozprávku alebo iný literárny žáner 4. Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text. Žiaci si rozdelia úlohy z textu a snažia sa zahrať krátky príbeh z textu. Dbáme na správny prednes, artikuláciu, gestikuláciu, pohyb. Verejná prezentácia textu, verejný prejav 1. Pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť na (primeranej) úrovni žiaka 1. ročníka ZŠ. 2. Osvojiť si výslovnostnú normu s uplatnením suprasegmentálných javov 3. Reprodukovať umelecký text (doslovne, podrobne, stručne). Ak učiteľ vidí, že žiak sa len veľmi ťažko naučí naspamäť básničku alebo iný text, môže ho vyzvať, aby sa ho naučil aspoň stručne alebo podrobne reprodukovať. Informačné zručnosti 1. Osvojiť si základné počítačové zručnosti II. Komunikačné zručnosti 2. Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu 3. Vyjadrovať sa neverbálne a reagovať na neverbálnu komunikáciu 4. Naučiť žiaka verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor Štruktúra učebných osnov pre I.stupeň ZŠ vychádza z najnovších poznatkov v oblasti lingvistiky, primárnej pedagogiky, vývinovej psychológie a didaktiky materinského jazyka. Rešpektuje aktuálne smery lingvistického výskumu (systémovo-štruktúrny, komunikačnopragmatický a kognitívny). Pri tvorbe učebných osnov sme vychádzali zo všeobecných didaktických princípov (princíp komplexnosti, princíp komunikačno-kognitívny, princíp orientácie na žiaka, princíp aktuálnych lingvistických poznatkov). Najväčšiu pozornosť sme venovali princípu komplexnosti, ktorý sa prejavuje v úrovni kompetenčnej rozvoj komunikačnej kompetencie žiaka v materinskom jazyku v súlade s inými kľúčovými kompetenciami, v medzipredmetovej úrovni rozširovanie komunikačných poznatkov a formovanie hodnôt z rôznych pohľadov danej tematiky, v medzizložkovej úrovni integrácia jazykového vyučovania, slohu, čítania a literárnej výchovy (zabezpečuje komplexnú povahu komunikačného procesu) a vnútrozložkovej prepájanie tém v rámci jazykovej, slohovej a literárnej zložky predmetu. 4. Učebné zdroje Učebnica: Slovenský jazyk pre 4. ročník ZŠ, autori: Hirschnerová, Kesselová, Sedláková, Bratislava 2009 Čítanka pre 4. ročník, autori: Benková, Komlóssyová, Pavlovič, Bratislava 2003 Iné zdroje: Učíme sa pravopis 4, autori: A.. Rýzková, J. Benková Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax a iná odborná literatúra, slovníky Zábavné oriešky pre bystré hlavičky, autor: J. Pavlovič časopis Slniečko, detská literatúra zo školskej knižnice školský časopis Slnečnica / v elektronickej podobe/ Priateľ mäkčeň a kamarátka bodka Diktáty zo slovenského jazyka pre 3. a 4.ročník ZŠ, autor: M.Svobodová, Bratislava 2001 Precvič si slová vybrané... aj tie nevybrané, autor: M.Pružincová, Prievidza 2006

5 Miesto realizácie trieda knižnica počítačová učebňa Hravá gramatika, autor: M.Pružincová, Nitrianske Pravno 2007 Čítanie o Slovensku pre I.stupeň ZŠ, autor: D.Machala, Bratislava 2008 Pracovný zošit zo slovenského jazyka pre 4.roč. ZŠ, autori: Hirschnerová, Kesselová, Sedláková, Bratislava 2009 CD: PC CD-ROM:Zábavná slovenčina pre deti od 3. triedy ZŠ, vydavateľ a Kafomet ISCED1 testy pre 3.ročník / 8 hodín týždenne, 264 hodín ročne/ Slovenský jazyk a sloh: 4 hodiny + 1 hodiny navýšené ŠkVP týždenne, 165 hodín ročne Čítanie a literatúra: 2 hodiny + 1 hodina navýšená ŠkVP týždenne, 99 hodín ročne 5. Obsah tematických celkov Učebný plán v predmete Slovenský jazyk a literatúra v 4. ročníku ZŠ disponuje 6 hodinami týždenne. Ide o znížený počet hodín oproti predchádzajúcemu obdobiu. V rámci Školského vzdelávacieho programu sme navýšili počet hodín o 2 hodiny./ 1 hodiny jazykové vyučovanie, 1 hodina čítanie a literatúra/ OBSAH UČIVA (vid. tabuľky) I. JAZYKOVÁ ZLOŽKA /142 hodín, 4x týždenne/ Počet Tematický hodín celok Opakovanie učiva z 3.ročníka Obsahový štandard Vybrané slová, písanie i/í y/ý, v ďalších vybraných slovách a odvodených slovách. Delenie hlások, ohybné slovné druhy podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, základné pojmy, definícia, identifikácia v cvičeniach, určovanie kategórií. Výkonový štandard Žiak si utvrdzuje pravopisné návyky v už prebratých vybraných slovách a nacvičuje nové vybrané a odvodené slová. Vie ich samostatne používať v cvičeniach, texte, v diktátoch a kontrolných cvičeniach. Kompetencie žiaka Učivo gramatiky prepojiť s učivom slohovým. Využívať slohové témy (opis, inzerát, rozprávanie). Prierezové témy VMR DOV OŽZ

6 12 2. Pojem predpona Delenie predponových slov Slabičné a neslabičné predpony Pravopis slov s i/í, y/ý po obojakej spoluhláske Delenie hlások Znelé a neznelé hlásky Spodobovanie na konci slova, uprostred slova, na hranici slov Tvorenie slov. Odvodenie slov pomocou predpôn. Pravopis a výslovnosť predponových odvodenín. Slabičné a neslabičné predpony. Pravopis ďalších vybraných slov. Príbuzné slová. Poznať ich význam. Geografické názvy s i/ í a y/ ý po obojakej spoluhláske. Spodobovanie spoluhlások. Pravopis a správna výslovnosť spoluhlások na konci slov, na morfematickom švíku, hranici slov. Rozdelenie hlások na znelé a neznelé. Identifikácia spodobovania. Vysvetliť pravidlo písania spoluhlásky f. Žiak vie rozdeliť slová na predponu a slovotvorný základ. Vie tvoriť nové slová prostredníctvom rôznych predpôn. Vie identifikovať slabičné a neslabičné predpony. Pozná význam nových slov a vie ich používať vo vetách, v textoch. Získať pravopisné návyky v písaní ďalších vybraných slov a významovo príbuzných slov. Rozšíriť pravopisné zručnosti v písaní geografických názvov. Žiak vie vymenovať znelé a neznelé spoluhlásky. Ovláda ich správnu výslovnosť na konci, v strede slov a na hranici dvoch slov. Vie, že pravidlo o spodobovaní platí len pre výslovnosť. V pravopise sa spoluhlásky zapisujú bez spodobenia. Pravidlo o Naučiť žiakov učivo o predponách, explicitne ho používať v slohových útvaroch. Rozširovanie slovnej zásoby. Využitie pravopisu vybraných slov pri tvorbe umeleckého a vecného textu, v rôznych komunikačných situáciách. Praktické využitie v textoch (slohových alebo čítankových). Písanie diktátu a pravopisných cvičení. V tomto učive využívame najmä kognitívne kompetencie. VLV PPZ VLV PPZ

7 12 5. Priama reč Uvádzacia veta Bodkočiarka Úvodzovky Definícia priamej reči. Úvodzovky v priamej reči. Písanie uvádzacej vety (pred, v strede alebo na konci priamej reči). Interpunkcia v priamej reči (bodkočiarka, čiarka, otáznik, výkričník). spodobovaní žiak ovláda nielen teoreticky, ale dokáže ho používať prakticky. Žiak vie identifikovať priamu reč v texte. Vie rozlíšiť uvádzaciu vetu od priamej reči. Vie prakticky používať priamu reč v písomnom prejave. Správne používa interpunkčné znamienka v priamej reči. Rozozná priamu reč v hovorenom slove. Žiaci vedia pohotovo využívať učivo o priamej reči v rôznych komunikačných situáciách. Napr. v slohu - v rozhovore na danú tému alebo v interview. MED MUV OŽZ Slovné druhy: Podstatné mená Prídavné mená Zámená Číslovky Slovesá Rozšírenie učiva o základných slovných druhoch. Podstatné mená, funkcia podstatných mien. Gramatické kategórie rod, číslo a pád podstatných Rozšírenie poznatkov o ohybných slovných druhoch. Gramatické kategórie rod, číslo a pád podstatných mien. Triediť a zoskupovať podstatné mená podľa rodu a zakončenia (podľa pádovej prípony a spoluhlásky pred ňou) ako prípravu na vyvodenie systému vzorov vo vyšších ročníkoch. Určiť rod, číslo a pád prídavných mien na základe zhody s podstatným Vie rozlíšiť všeobecné a vlastné podstatné mená. Vie uplatniť správny pravopis vo vlastných podstatných menách. Žiak ovláda jednotlivé pády (otázky aj ich latinské názvy). Podľa nich vie vyskloňovať podstatné mená. Ovláda tvary podstatného mien a vie ich používať v texte. Vie určovať gramatické kategórie rod, Poznatky o slovných druhoch aplikovať pri tvorbe textov, v jazykových alebo v slohových cvičeniach. Precvičovať kompetencie: motorické, pamäťové, analytické, aplikačné, informačné. VLV VMR

8 mien. Zhoda podstatného a prídavného mena v rode, čísle a páde. Funkcia zámen. Druhy zámen Neohybné slovné druhy Funkcia neohybných slovných druhov vo vete. Príslovky Predložky Spojky Častice Citoslovcia menom. Zámená funkcia zámen vo vete. Druhy zámen: osobné a privlastňovacie. Číslovky, definícia, delenie čísloviek na základné a radové. Pravopis čísloviek v obore do 100. Slovesá zopakovať definíciu slovies. Gramatické kategórie: osoba, číslo, čas slovies. Neurčitok. Časovanie slovies. Neohybné slovné druhy. Triedenie neohybných slovných druhov. Ich funkcia a následne identifikácia v texte. Pravopis a výslovnosť predložiek s/so, z/zo, pravopis a výslovnosť predložiek s/so, k/ku v spojení s osobnými zámenami. Naučíme žiakov identifikovať v texte spojky Spojky vyvodiť z textu, z aktívnej lexiky žiaka. Zameriame sa na najfrekventovanejšie číslo a pád podstatných mien. Rozozná zámená v texte. Vie, ţe nahrádzajú podstatné a prídavné mená. Vie určiť základné druhy zámen. Ţiak vie nielen vyhľadať slovesá v texte a pozná ich funkciu, ale naučí sa aj gramatické kategórie slovies (osoba, číslo a čas).vie vyčasovať slovesá. Vie určiť u slovies neurčitok. Žiak vie triediť slovné druhy na ohybné a neohybné. Pozná funkciu neohybných slovných druhov a následne ich vie vymenovať. Vie ich identifikovať v cvičeniach, v texte. Žiak ovláda výslovnosť a pravopis predložiek. Vie používať spojky. Pozná spojky, ktoré sa vyskytujú v textoch najčastejšie. Vie ich prakticky Pri neohybných slovných druhoch platia podobné komunikačné ciele ako pri ohybných slovných druhoch. OŽZ

9 spojky (a, ale, keď, aby, že atď.). Častice vyvodiť z textu, upozorniť na najviac používané výrazy súhlasu, nesúhlasu, istoty, pochybnosti (áno/nie, hádam, asi, možno, naozaj, určite a i.).citoslovcia vyvodiť z textu, zo zvukomalebných slov. používať vo vete. Menej známe neohybné slovné druhy častice a citoslovcia vie identifikovať v texte. Pozná ich funkciu. Vie vymenovať aspoň niektoré a vie ich použiť v hovorenom aj písomnom prejave. Disponibilná hodina:1 hodina gramatiky bude venovaná písaniu cvičných diktátov, precvičovaniu a upevňovaniu učiva. - 1x týždenne cvičný diktát zameraný na preberané učivo /, gram. jav/ - Písanie gramatických cvičení /10- minútovky/ - využívanie edukatívnych web. stránok žiaci sa testujú v osvojení poznatkov z prebratého učiva / okamžitá spätná väzba o osvojení poznatkov/ Tvorba projektových prác/ skupinových prác zameraných na preberané gramatické javy. Témy: Tvorím vlastný komiks Vecný a umelecký text / vyhľadávanie a triedenie ukážok/ Tvoríme slová s predponami Vybrané slová po obojakých spoluhláskach b, m, p, r, s, v, z/ odvodené vybrané slová- projekt, testy on-line Spodobovanie projekt / databáza slov, ktoré sa spodobujú- najčastejšie používané/ Diskusia zvyky Vianoc Opis prírody- dokument. film o prírode / opis prírody Rozhovor so zaujímavou osobnosťou / beseda Podstatné mená vlastné podstatné mená - rod, číslo, pád- skloňovanie / projektové / skupinové práce Prídavné mená určovanie gram. kategórií / rod, číslo, pád/ Opis literárnej postavy exkurzia do Krajskej knižnice v Žiline / beseda- téma podľa ponuky/ Zámená skloňovanie / skupinové práce, vyhľadávanie zámen v texte Číslovky- delenie, pravopis písania čísloviek Slovesá projektové práce Čo robí usilovný žiak - určovanie osoby, číslo, čas časovanie slovies Tvoríme vlastnú knihu Príbehy zo školy v prírode Príslovky delenie, projektové práce

10 Predložky Spojky Častice Citoslovcia II. SLOH (33 hodín 1x týždenne) Počet Tematický hodín celok 5 1. Umelecký a vecný text Kľúčové slová 7 2. Diskusia Názor Obsahový štandard Poukázať na základné rozdiely medzi umeleckým a vecným textom. Najviac používané kľúčové slová v umeleckom a vecnom texte. Ich vyhľadávanie v texte. Reprodukcia podľa osnovy. Pojem diskusia a názor. Diskutovať so žiakmi na rôzne témy (najlepšie také, ktoré sú z blízkeho okolia žiaka, zamerané na bežný život). Učiteľ môže umelo vytvoriť konfliktnú situáciu a následne vyzvať žiakov na prejavenie Výkonový štandard Žiak po prezentácii jednotlivých druhov textu vie každý pomenovať správnym pojmom. Pozná kľúčové slová a následne ich vie použiť v umeleckom alebo vo vecnom texte. Spätne ich vie v texte vyhľadať. Vie k textu vytvoriť osnovu. Ovláda pojem reprodukcia a vie ju prakticky zrealizovať. Žiak vie postrehnúť vecné chyby v počúvanom texte a vie ich opraviť. Žiak vie diskutovať na určitú tému vybratú učiteľom/žiakom. Ovláda pojem diskusia. Dôraz kladie najmä na riešenie konfliktnej situácie. Žiak vie vyriešiť primeranú konfliktnú situáciu. Pozná niektoré stratégie Komunikačné činnosti Na motiváciu používať umelecké texty s CD nahrávkami alebo iné mediálne zdroje. Prezentovať oba druhy textov. V komunikačných prejavoch žiakov dbať na umelecký prednes. Zachytiť kľúčové údaje z písomného textu (formou poznámok). Podporovať tvorivosť na primeranej úrovni. Možno využiť tvorivé písanie. V ústnom prejave využívať verbálne i neverbálne prostriedky. V komunikačných situáciách pouţívať niektoré stratégie na riešenie konfliktu. Napr. naučiť žiakov hádať sa.. Prierezové témy VMR PPZ VMR

11 vlastného názoru k danej situácii. Situácia môže byť reálna alebo vymyslená. riešenia konfliktu. Vie sa napr. pohádať so spolužiakom o nejakom probléme (primeraným spôsobom a primeranými jazykovými prostriedkami) Opis osoby, ústne, písomne Opis - neučíme definíciu slohového útvaru. Žiaci sa s opisom ako slohovým útvarom stretli už v 3. ročníku. Vychádzame z vedomostí, ktoré o opise žiaci majú. Zamerať sa na opis osoby, ústne aj písomne. Všímať si charakteristické črty a vlastnosti osoby. Žiak vie charakterizovať opis osoby. Vie ústne opísať vonkajšie črty osoby napr. spolužiaka, rodiča, súrodenca, kamaráta. Pozná základné charakterové vlastnosti, povahové črty opisovanej osoby. Veľmi stručne vie danú osobu opísať aj písomne. V písomnom prejave využívať metódy tvorivého písania. MEV VMR 3 4. Cielený rozhovor - Interview Oboznámiť žiakov s cieleným rozhovorom interview. Ide o nový pojem, s ktorým sa niektorí žiaci ešte nestretli. Tvorba otázok a odpovedí. Cvičenie vzájomnej komunikácie. Žiak pozná definíciu cieleného rozhovoru. Pozná jeho cudzí názov interview. Vie skoncipovať jednoduché otázky a odpovede. Napr. so spoluţiakom zrealizuje krátke interview o aktuálnej udalosti. Využívať kreativitu žiakov. Pripraviť otázky na interview s nejakou známou osobnosťou napr. spisovateľom pre deti a mládež alebo známym športovcom, lekárom a pod. DOV MEV

12 4 5. Reprodukcia rozprávania, časová postupnosť Naučiť žiakov pojem reprodukcia textu. Naučiť žiakov reprodukovať nejakú udalosť zo svojho života, alebo života iných ľudí napr. príbuzných, kamarátov a pod. Naučiť žiakov reprodukovať rozprávanie. Dodržať časovú postupnosť deja. Žiak ovláda pojem reprodukcia rozprávania. Vie ju konkrétne zrealizovať v ústnom podaní. Dodržiava časovú postupnosť- veci, ktoré sa udiali na začiatku, stručný popis udalosti, ukončenie záver. V písomnom prejave využívať metódy tvorivého písania. MEV VMR MUV 4 6. Koncept 4 7. Plagát Náčrt alebo koncept. Definícia. Vysvetliť na príklade. Realizácia konceptu v praxi. Pojem plagát. Všimnúť si udalosť spoločenského alebo kultúrneho diania, ktorá sa má stať v najbližšom čase. Vytvoriť o nej plagát. Sústrediť sa na text. Všimnúť si prvky, ktoré musí plagát obsahovať. Pokús sa o vytvorenie Žiak ovláda definíciu konceptu/náčrtu. Vie vytvoriť náčrt slohového útvaru. Žiak vie zadefinovať pojem plagát. Vie na aké účely sa používa. Vie vytvoriť jednoduchý plagát k nejakej aktuálnej udalosti. Žiak realizuje plagát najprv v skupine, potom sám. Využívať kreativitu žiakov. Využiť medzipredmetové vzťahy iných predmetov: napr. IKT, výtvarná výchova, mediálna výchova. Využiť kreativitu žiakov. PPZ VMR MEV MEV VMR

13 plagátu v skupine spolužiakov. III. ČÍTANIE A LITERÁRNA VÝCHOVA (99 hodín 3x týždenne) Poče t hodí n Tematick ý celok Umelecká literatúra Divadeln á hra Obsahový štandard Oboznámiť žiakov s pojmom umelecká literatúra. Spojiť ho s už prebratými pojmami v 3. ročníku ZŠ: poézia a próza a doplniť o pojem dráma. Učivo zdokumentovať na konkrétnych ukážkach slovenskej aj zahraničnej detskej umeleckej literatúry. Poukázať na rozdiely medzi umeleckou a vecnou (neumeleckou) literatúrou, žiakov tento pojem neučíme. Pojem divadelná hra. Dramatické umenie dráma je ďalším literárnym druhom. Realizuje sa v divadle. Dramatickým žánrom určeným najmä detskému príjemcovi je bábková hra, bábkové divadlo (maňuškové, marionetové, javajkové). Pojmy bábkového divadla neučíme, iba zopakujeme(opakovani e z 3. ročníka ZŠ). Žiakov oboznámime s najznámejšími autormi divadelných hier a ich dielami pre deti a mládež. Uviesť príklad Výkonový štandard Vedieť pojem umelecká literatúra. Vedieť ho odlíšiť od vecnej poézie. Žiak vie, ţe k umeleckej literatúre patrí poézia, próza a dráma. Pojem dráma žiak nemusí ovládať. Neskôr ho rozvinieme pri pojme divadelná hra. Žiak vie recitovať jednu - dve básne z tvorby najznámejších slovenských alebo zahraničných básnikov. Dokáže predniesť kratšie prozaické dielo. Dôraz sa kladie na recitáciu, výrazové prostriedky v prednese. Žiak ovláda pojem Komunikačné ciele Prostredníctvom čítania doplnkovej literatúry žiaci nadobúdajú lepšie čitateľské zručnosti. V prozaických dielach upevňovať čitateľské kompetencie zamerané najmä na čítanie s porozumením. Vyjadriť pocity, zážitky z prečítanej literatúry. Nadobudnúť zručnosti vo vyhľadávaní detskej literatúry orientácia v knižnici. Talentovaní žiaci sa zúčastnia rôznych literárnych súťaží. Učiteľ pred tým môže zorganizovať súťaž (triedne kolo). Škola alebo trieda sa môže zúčastniť detského divadelného Prierezov é témy VLV OŽZ MEV EN

14 divadelnej hry. Naučiť žiakov interpretovať divadelnú hru dôraz kladieme na dramatizáciu. Dramatizáciu realizovať v triede, zahrať si divadelné predstavenie. Viesť žiakov k tomu, aby si vedeli vytvoriť sami divadelnú hru s jednoduchým námetom a pokúsili sa ju aj zahrať. divadelná hra. Vie svojimi slovami opísať, čo je divadelná hra, vie to povedať na základe osobnej skúsenosti. Môže povedať názvy divadelných hier, ktoré pozná. Pozná významných slovenských alebo zahraničných autorov divadelných hier. Vie divadelnú hru interpretovať v kolektíve žiakov. Talentovaní žiaci môžu vytvoriť samy kratšiu divadelnú hru so života detí. Vedia ju aj spoločne zahrať. predstavenia. Výchovne využiť správanie žiakov v divadle. Využiť medzipredmetov é vzťahy s výtvarnou výchovou, pracovným vyučovaním, zostrojiť si kostýmy k divadelnej hre. Zručnosti využiť pri prezentácii v rámci školskej slávnosti. Využiť kreativitu žiakov Rozhlas Televízia Film - kino Základné druhy médií. Zavedenie pojmov: rozhlas, televízia a film - kino. Vyzdvihnúť ich funkciu pre spoločnosť aj pre jednotlivca. Znaky, ktorými sa navzájom odlišujú. Pojmy nie sú pre žiaka úplne neznáme. Sú integrované z predmetu mediálna výchova. Využiť poznatky z bežného života dieťaťa. Pojmy vyvodiť z Žiak pozná pojem rozhlas, televízia, film (média). Vie ich pomenovať a vie ich navzájom od seba odlíšiť. Pozná charakteristick é znaky rozhlasu, televízie a filmu. Vie kde sídlia, pozná Výchovné využitie vhodnosti televíznych a filmových predstavení. Ak má učiteľ možnosť urobí exkurziu do budovy SR,STV. VMR DOV RVaTĽK

15 16 3. Dialóg reálneho prostredia žiaka. Ich využitie v každodennom živote. Výchovné využitie - vhodnosť a nevhodnosť programov pre deti a mládež. Ich vplyv na duševné zdravie dieťaťa. Niektoré programy (sfilmované príbehy, rozprávky alebo iné dramatické diela) vychádzajú prevažne z umeleckej literatúry, ktorú žiaci poznajú z čítania. Učivo je vhodné prepojiť aj s učivom o divadelnej hre, ktorá sa inscenuje nielen v divadle, ale i v televízii, Rozhlase a filme. Dialóg je súvislý rozhovor dvoch alebo viacerých osôb, ktoré sú v priamom a vzájomnom kontakte. Dialóg chápeme najmä v súvislosti s literárnym alebo dramatickým dielom. V súvislosti s dialógom sa vyskytuje prítomnosť pohybových prvkov, ktorými sa jazykový prejav dopĺňa, dokresľuje, obmieňa budovu slovenského rozhlasu, slovenskej televízie (prípadne iných televízií) a filmu (kiná). Film v minulosti a dnes. Vie, že sa film v minulosti premietal v kinách. V súčasnosti na premietanie filmu slúži aj televízia, prípadne prehrávače DVD, videorekordéry. Žiak pozná niektoré literárne diela, rozprávky alebo iné literárne žánre, ktoré boli sfilmované. Žiak sa vie primerane správať v kine. Žiak vie pojem dialóg. Vie kedy vzniká a koľko osôb sa na ňom zúčastňuje. Vie ho identifikovať v texte a dokáže ho aj prakticky zrealizovať. Pri dialógu vie využívať gestikuláciu, mimiku. Pri realizácii dialógu v rámci tvorivosti povzbudzujeme žiakov, aby sami dokázali skoncipovať dialóg, prípadne ho vedeli aj prakticky predniesť. Využívame kompetencie tvorivosti a ústnu prezentáciu. MUV OŽZ PZ

16 alebo celkom supluje. Napr. namiesto jazykových prostriedkov sa používajú prostriedky mimojazykové napr. gestikulácia, mimika Kapitola Strofa Rým Členenie textu na menšie jednotky. Kapitola pojem, charakteristické členenie najmä v knižkách. Ide o architektonickú jednotku, menšiu než diel (zväzok). Strofa je skupina veršov oddelená od ďalšej strofy. Rým zvuková zhoda slabík na konci veršov. Žiak ovláda pojmy z učebnice v súvislosti z textom. Vie v básni identifikovať rým, ovláda nielen pojem, ale aj definíciu. To isté platí aj o strofe a kapitole. Žiak vie prakticky rozlišovať v textoch strofy a kapitoly. Ide o pragmatickú stránku výučby. V učive o rýme podľa zakončenia rozozná 3 druhy rýmov: združený aabb, abab, abba. Vie ich prakticky v básní vyhľadať. Pri výučbe a klasifikácii pojmov využívať analytické zručnosti. Realizovať analýzu textu, vyhľadať kapitoly, strofy a rýmy. PPZ MUV Bájka Pojem: bájka. Ide o vymyslený príbeh s výchovným zameraním, v ktorom vystupujú zvieratá alebo neživé predmety, ktoré konajú a hovoria ako ľudské bytosti. Z bájky vždy vyplýva Žiak ovláda pojem bájka. Pozná text, ktorý je bájkou a vie ho odlíšiť od iných textov umeleckej literatúry. Po Žiaci pracujú s textami bájok nielen v súvislosti s ich čítaním a interpretáciou, ale snažia sa napríklad aj o ich vyjadrenie RvaTĽK

17 14 6. Komiks ponaučenie. Najznámejším bájkarom a zakladateľom bájky bol Ezop. V našej literatúre J. Záborský. Naučiť žiakov pojem komiks. Je to sekvenčne usporiadaná postupnosť obrázkov alebo graficky spracovaný (kreslený) príbeh. Má svoj dej a na čitateľa pôsobí esteticky. Text môže byť umiestnený alebo v bublinách uprostred textu alebo na okrajovej časti obrázka. Obrázky sú často doplnené zvukomalebnými výrazmi. prečítaní bájky vie povedať ponaučenie, ktoré obsahuje. Pozná meno Ezopa ako najznámejšieh o autora bájok a tiež pozná meno J. Záborského nášho významného bájkara. Žiak ovláda pojem komiks. Vie ho odlíšiť od iného druhu detskej literatúry. Vie prečítať dej komiksu. Pozná postupnosť deja. Vie, ktoré obrázky sú pred nejakou udalosťou, a ktoré nasledujú za ňou. Vie usporiadať obrázky podľa sledu deja. Vie sám alebo za pomoci spolužiakov nakresliť krátky komiks a napísať k nemu text. prostredníctvom výtvarného prejavu. Využiť medzipredmetov é vzťahy výtvarnej výchovy a IKT. Využiť medzipredmetov é vzťahy s výtvarnou výchovou, IKT. Komiks môžu žiaci vytvárať aj na hodinách IKT, na počítači. Je potrebné pozornosť zamerať najmä na dejovú a literárnu stránku komiksu, najmä na postupnosť deja (udalosti) vyjadrenej v komikse. Využiť tvorivé písanie. MEV IKT VLV Legenda: Osobnostný a sociálny rozvoj Environmentálna výchova MEV Mediálna výchova MUV Multikultúrna výchova DOV Dopravná výchova OŽZ Ochrana života a zdravia PPZ Tvorba projektu a prezentačné zručnosti RVaTĽK Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra

18 Disponibilná hodina -1 hodina čítania je zameraná na rozvoj čítania s porozumením, mimočítankové čítanie, návštevu školskej knižnice. 2x mesačne návšteva školskej knižnice, mimočítankové čítanie, tvorba čitateľského denníka. exkurzia do Bábkarského múzea v Banskej Bystrici tvorba vlastného komiksu exkurzia do Krajskej knižnice referáty o známych detských spisovateľoch, vyhľadávanie informácií, projektové práce Tomáš Janovic Ľubomír Feldek Štefan Moravčík Krista Bendová Daniel Hevier Ján Uličiansky Marta Hlušíková Nataša Tánska Mária Ďuríčková Ľudo Ondrejov Milan Rúfus Jonáš Záborský Hans Christian Andersen využitie materiálov z minulých ročníkov testovanie PIRLS, čítanie s porozumením, riešenie úloh Tvoríme vlastné bájky Tvorba vlastnej knihy- Príbehy zo školy v prírode Hodnotenie ústnych odpovedí zo Slovenského jazyka: Hodnotenie žiakov vychádza z Metodických pokynov č. 22/2011 o hodnotení žiakov na základnej školy. HODNOTÍME: vzťah a prístup k predmetu, schopnosť samostatne riešiť daný problém, úpravu a vedenie zošita, aktivitu na vyučovaní, písomné práce na záver prebratého tematického celku, rozcvičky a bleskovky, tvorivé cvičenia, doplňovacie cvičenia, odpisy, prepisy textov, vedenie čitateľského denníka, prednes, projekty, techniku čítania, čítanie s porozumením a výrazné čítanie, reprodukcie textov, orientáciu v texte, krátke slohové práce Písomné previerky vedomostí žiakov V rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra sú v ročníku učebnými osnovami (UO) presne stanovené zamerania a počty povinne klasifikovaných kontrolných diktátov, ktoré má žiak absolvovať v príslušnom ročníku, a to: 1. ročník minim ročník 6 diktátov 3. ročník 8 diktátov 4. ročník 7 diktátov Klasifikačná stupnica na hodnotenie kontrolných diktátov je záväzná pre ročník. 1 = 0 1 chyba 2 = 2 4 chyby 3 = 5 7 chýb

19 4 = 8 10 chýb 5 = 11 a viac chýb Cvičné diktáty (neklasifikované) sa píšu podľa potreby. Nemusí ísť o súvislé texty. Môžu to byť slová, slovné spojenia, samostatné vety. Kontrolné diktáty sa píšu po prebratí daného učiva, na ktoré je diktát zameraný. Môže ísť o súvislý text alebo samostatné vety. V 1. ročníku neurčujeme počet kontrolných diktátov, ani ich zameranie, tento ročník je špecifický. Je v kompetencii vyučujúceho, aby objektívne zvážil, koľko kontrolných diktátov so žiakmi napíše a na čo budú zamerané. Dôležité je, aby nedošlo k predimenzovaniu počtu týchto diktátov. V slovenskom jazyku sa v ročníku môžu pravidelne písať pravopisné cvičenia zamerané na upevňovanie preberaného učiva. Pravopisné cvičenia sa môžu, no nemusia známkovať. Výstupné písomné práce v 3. a 4. ročníku zo slovenského jazyka sú predpísané vedením školy, zostavujú sa po konzultáciách s vedúcou metodického združenia. ich výsledky sa zhodnocujú a porovnávajú s predošlými ročníkmi. Kontrolné diktáty počty slov, zameranie, oprava vychádzame z metodického usmernenia: Usmernenia vytvorené metodickým orgánom pri OŠaM MsÚ Žilina pre potreby MZ a učiteľov 1. stupňa Téma: SJ- Kontrolné diktáty v jednotlivých ročníkoch Cieľ: Zosumarizovať na základe učebných osnov obsah, rozsah, opravy, klasifikáciu a hodnotenie kontrolných diktátov. Kontrolné diktáty (klasifikované) sa píšu po prebratí daného učiva, na ktoré je diktát zameraný. Môže ísť o súvislý text alebo o samostatné vety. Kontrolné diktáty vo 4. ročníku Počet: 7 (30-45 slov) Zameranie: -spodobovanie (dôraz na predložky a predpony), - vybrané slová, - podstatné mená stredného rodu, - podstatné mená ženského rodu, - podstatné mená mužského rodu, - slovesá, - zhrnutie učiva 4. ročníka. Klasifikácia diktátov Za chybu v práci žiaka sa počíta akákoľvek chyba z učiva, ktoré sa preberalo. Ak sa vyskytne tá istá chyba v jednom slove niekoľkokrát, počíta sa za jednu chybu (napr. riba vo viacerých vetách). Chyba rovnakého významu v rôznych slovách sa počíta ako chyba v ďalšom slove (napr. chlapmy, stromamy). Chybou je i nečitateľné písmo. Chybou je, keď je čiarka na začiatku riadka (čiarky na 1. stupni diktujeme), tiež je chybou, keď je predložka na konci riadka (patrí pred slovo). Známka za zlú úpravu sa nesmie zarátať do známky z diktátu, ale úprava sa musí hodnotiť osobitne. 1 za 0-1 chybu 2 za 2-4 chyby 3 za 5-7 chýb 4 za 8-10 chýb 5 za viac ako 10 chýb Je to len zjednotený návrh, vždy záleží na počte pravopisných javov a na jeho dĺžke. Oprava diktátov V nižších ročníkoch učiteľ spočiatku vyznačí žiakovi každú chybu osobitne, ale nevpisuje správne tvary medzi riadky. Postupne začína využívať tzv. aktívne spôsoby opravy. Napr. nevyznačí každú chybu priamo, ale podčiarkne celé slovo, v ktorom sa chyba nachádza. Žiak musí chybu v slove nájsť a opraviť si ju. Vo štvrtom ročníku možno žiakov pri oprave aktivizovať aj tak, že učiteľ vyznačí na okraji riadka počet chýb (napíše číslicu). Aktivitu pri oprave môžu zvýšiť i

20 používané korektorské značky, s ktorými sa žiaci postupne oboznamujú a mali by ich mať napísané na prvej strane v zošite (v učebnici SJ- 4. ročník, Hirschnerová sú na str.7-8). Ústne previerky vedomostí žiakov Pri verbálnej kontrole budeme zisťovať a hodnotiť osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou UO ŠkvP. Po ústnej odpovedi oznámi učiteľ známku ihneď, pri hodnotení úloh a cvičení sa využíva slovné hodnotenie formou stručného komentáru. Čítanie a literárna výchova, Čítankovo Predmetom hodnotenia a klasifikácie v čítaní a literárnej výchove sú všetky zručnosti, vedomosti a estetické činnosti, ktoré sú uvedené v učebných osnovách pre jednotlivé ročníky. Podklady na klasifikáciu sa budú získavať prevažne ústnou formou. V 1. a 2. ročníku okrem toho možno hodnotiť a klasifikovať výtvarné vyjadrenie žiakov (napr. obrázkovú osnovu, ilustráciu) a ich pohybovú činnosť (dramatizácia, vyjadrenie pohybom). Klasifikácia literatúry bude vychádzať z prioritného postavenia estetickej funkcie jej obsahu, preto najvhodnejším spôsobom je kombinované klasifikovanie: prostredníctvom známky budeme klasifikovať úroveň zvládnutia techniky čítania (čitateľské zručnosti), teoretické vedomosti z literatúry slovne sa hodnotia čitateľské schopnosti a zručnosti, schopnosť interpretovania, hodnotové činitele i estetické vnímanie (slovné hodnotenie je súčasťou klasifikovania známkou). Pri hodnotení čítania sa rešpektujú zvláštnosti a individuality žiakov. Podľa zváženia a možností si učiteľ vyberá mimočítankovú literatúru a minočítankové čítanie. Hodnotí prednes 2-5 básní alebo próz. Hodnotí sa plynulosť, správnosť čítania, správna intonácia, čítanie s porozumením, práca s textom. Klasifikovať môžeme súbor činností a vedomostí, v ktorých je aj čitateľský prejav. Slohové písomné prejavy Úlohou slohovej výchovy v 2. ročníku je tvorenie a rozširovanie slovnej zásoby, spájanie slov do viet a tie do krátkych súvislých ústnych prejavov. Súvislý jazykový prejav by mal obsahovať 4 6 viet, a to na základe otázok alebo spontánneho rozprávania. Vety majú dávať zmysel. Žiak má hovoriť plynule, neopakovať stále tie isté slová. V 2. ročníku samostatný písomný prejav od žiakov nevyžadujeme. V 4. ročníku v slohovej výchove hodnotíme, ako vedia žiaci zozbierať a rozčleniť jazykový materiál na úvod, jadro a záver. Sledujeme časovú postupnosť a usporiadanie deja. Oceňujeme štylizáciu prejavu, výber synoným, prirovnaní, personifikáciu. Rozsah priemernej práce je viet (poľa slohového druhu). Každý písomný prejav žiakov nasleduje vždy po dôkladnej motivácii a ústnej príprave, v ktorej sú zahrnuté invenčné, stylistické a kompozičné cvičenia. V 3. a 4. ročníku sa zameriavame v súlade s UO ŠkVP aj na kratšie písomné prejavy. Hodnotíme dvomi známkami a to za vnútornú formu (štylistickú a kompozičnú stránku) a vonkajšiu formu ( celková úprava a dojem). Zložky hodnotenia: 1. Vnútorná forma...16 bodov 2. Vonkajšia forma... 4 body - Obsah (maximálne 4 body) - Kompozícia (maximálne 4 body) - Jazyk (maximálne 4 body) - Pravopis (maximálne 4 body) Pri slohových prácach nie je dovolené, aby nedostatky v pravopise, ktorý neovládajú žiaci, ovplyvnili obsahovú hodnotu a klasifikáciu žiakovej práce. STUPNICA HODNOTENIA: bodov bodov bodov 3

21 4 2 body bodov.5 2. Vonkajšia forma (maximum 4 body) Celková úprava a dojem z práce: - čitateľnosť - (zreteľné rozlíšenie veľkých a malých písmen, dôsledné dodržiavanie diakritických znamienok), - zreteľné grafické členenie odsekov - (na začiatku každého odseku treba začať písať 1,5 2 cm od začiatku riadka), - čistota textu bez škrtania - (v čistopise sa nemá škrtať, v nevyhnutnom prípade dať chybné slovo do okrúhlych zátvoriek a prečiarknuť vodorovnou čiarou), - celkové vyznenie práce STUPNICA HODNOTENIA 4 body body body bod bodov - 5 Písanie a grafomotorické zručnosti: Nie sú samostatnou zložkou SJL a neklasifikujú sa. Hodnotí sa čitateľnosť, úhľadnosť, primeraná rýchlosť, dodržiavanie pomerov a veľkosti písmen. Pri kontrolných prácach nie je dovolené, aby nedostatky v tvare písma ovplyvnili obsahovú hodnotu a klasifikáciu žiakovej práce. V nich písomný prejav neklasifikujeme. Žiak s vývinovými poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia) môže písať diktát, alebo byť skúšaný inou jemu primeranou písomnou formou alebo slovne, učiteľ vyčísli počet chýb a pri hodnotení spolupracuje so žiakom. Samostatné kontrolné práce, odpisy, prepisy a pravopisné cvičenia sa píšu podľa uváženia učiteľa. Estetická stránka grafického prejavu žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo, sa nehodnotí. Pri záverečnom sumatívnom hodnotení žiaka v jednotlivých klasifikačných obdobiach má každá známka v ročníku rovnakú váhu. V 4. ročníku majú známky rozdielnu váhu pri súhrnom hodnotení žiaka: SJL - kontrolný diktát váha 5b. - písomné práce po tematických celkoch 4b. - testy 3b. - päťminútovky, bleskovky, aktivita 2b. - úprava zošita 1b.

22 Učebné osnovy z matematiky 4. ročník ŠkVP + 1 hodina 1.Charakteristika predmetu Matematika je v primárnom vzdelávaní (ďalej 1. stupeň ZŠ) po materinskom jazyku najviac časovo dotovaným učebným predmetom. Matematické vzdelávanie je založené na realistickom prístupe k získavaniu nových vedomostí a na využívaní manuálnych a intelektových činností pre rozvíjanie širokej škály žiackych schopností. Na rovnakom princípe sa pristupuje k aplikácii nových matematických vedomostí v reálnych situáciách. Takýmto spôsobom nadobudnuté základné matematické vedomosti umožňujú žiakom získať matematickú gramotnosť novej kvality, ktorá by sa mala prelínať celým základným matematickým vzdelaním a vytvárať predpoklady pre ďalšie úspešné štúdium matematiky a pre celoživotné vzdelávanie. Obsah vzdelávania je spracovaný na kompetenčnom základe. Vyučovanie sa prioritne zameriava na rozvoj žiackych schopností, predovšetkým väčšou aktivizáciou žiakov. Učebný predmet matematika na 1. stupni ZŠ zahŕňa: elementárne matematické poznatky, zručnosti a činnosti s matematickými objektmi rozvíjajúce kompetencie potrebné v ďalšom živote (osobnom, občianskom, pracovnom a pod.), vytváraním presných učebných návykov rozvoj žiackych schopností, presného myslenia a formovania argumentácie v rôznych prostrediach, rozvoj algoritmického myslenia, súhrn veku primeraného matematického a informatického poznania, ktoré tvoria východisko k všeobecnému vzdelaniu kultúrneho človeka, informácie dokumentujúce potrebu matematiky a informatiky pre spoločnosť. Obsah vzdelávania je v učebnom predmete matematika rozdelený na päť tematických okruhov. Toto členenie sa zachováva aj pre ostatné stupne vzdelávania, pričom na každom stupni nemusí byť explicitne zastúpený každý z týchto tematických okruhov: Čísla, premenná a počtové výkony s číslami Postupnosti, vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy Geometria a meranie Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika Logika, dôvodenie, dôkazy. Učivo v tematickom okruhu Čísla, premenná a počtové výkony s číslami má na 1. stupni ZŠ významné miesto pri vytváraní pojmu prirodzeného čísla v obore do , pri počtových výkonoch s týmito číslami a pri príprave zavedenia písmena (premennej) vo význame čísla. V tematickom okruhu Postupnosti, vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy majú žiaci v realite objavovať kvantitatívne a priestorové vzťahy a určité typy ich systematických zmien. Zoznamovať sa s veličinami a ich prvotnou reprezentáciou vo forme tabuliek, grafov a diagramov a v jednoduchých prípadoch tieto aj graficky znázorňovať. V tematickom okruhu Geometria a meranie budú žiaci vytvárať priestorové geometrické útvary podľa určitých pravidiel a zoznamovať sa s najznámejšími rovinnými útvarmi ako aj s ich rysovaním. Objasňovať sa im budú základné vlastnosti geometrických útvarov. Budú sa

23 učiť porovnávať, odhadovať a merať dĺžku, zoznamovať sa jednotlivými dĺžkovými mierami a riešiť primerané metrické úlohy z bežnej reality. Tematický okruh Kombinatorika, pravdepodobnosť a štatistika sa na 1. stupni ZŠ objavuje len v podobe úloh. Žiaci takéto úlohy budú na 1. stupni ZŠ riešiť manipulatívnou činnosťou s konkrétnymi objektmi, pričom budú vytvárať rôzne skupiny predmetov podľa určitých pravidiel (usporadúvať, triediť a vytvárať súbory podľa danej vlastnosti), pozorovať frekvenciu výskytu určitých javov (udalostí) a zaznamenávať ju. Tematický okruh Logika, odôvodenie, dôkazy na 1. stupni ZŠ sa bude objavovať len v podobe úloh. Žiaci budú riešiť úlohy, v ktorých posudzujú z hľadiska pravdivosti a nepravdivosti primerané výroky z matematiky a zo životných situácií. Miesto realizácie trieda počítačová učebňa 2. Ciele učebného predmetu Cieľom učebného predmetu matematika na 1. stupni ZŠ je, aby si žiaci osvojili poznatky, ktoré v priebehu svojho ďalšieho vzdelávania a v každodennom živote budú potrebovať a rozvíjať ich schopnosti, pomocou ktorých sa pripravia na samostatné získavanie ďalších poznatkov. Na dosiahnutie tohto cieľa majú žiaci získať také skúsenosti, ktoré u nich vyústia do poznávacích metód zodpovedajúcich ich veku. Vyučovanie matematiky má smerovať k tomu, aby sa realizovali najmä tieto cieľové zámery a všeobecné požiadavky na rozvoj žiackej osobnosti: - presne používať materinský a odborný jazyk (vzhľadom na vek) a správne aplikovať postupne sa rozširujúcu matematickú symboliku. Vhodne využívať tabuľky, grafy a diagramy. - využívať pochopené a osvojené pojmy, postupy a algoritmy ako prostriedky pri riešení úloh, - v súlade s osvojením matematického obsahu a prostredníctvom numerických výpočtov spamäti, písomne, aj na kalkulačke rozvíjať numerické zručnosti žiakov, - na základe skúseností a činností rozvíjať orientáciu žiakov v rovine a v priestore - riešením úloh a problémov postupne budovať poznatky žiakov o vzťahu medzi matematikou a realitou. Na základe využitia induktívnych metód viesť žiakov k získavaniu nových vedomostí, zručností a postojov. Rozvíjať u žiakov matematické nazeranie, logické a kritické myslenie, - systematicky viesť žiakov k získavaniu skúseností s významom matematizácie reálnej situácie, tvorby matematických modelov, a tým aj k poznaniu, že realita je zložitejšia ako jeho matematický model. Približovať žiakom dennú prax, - spolu s ostatnými učebnými predmetmi sa podieľať na primeranom rozvíjaní schopností žiakov používať prostriedky IKT (kalkulátory, počítače) k vyhľadávaniu, spracovaniu a uloženiu informácií, - viesť žiakov k získaniu a rozvíjaniu zručností súvisiacich s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa, - podporovať a upevňovať kladné morálne a vôľové vlastnosti žiakov, napr. samostatnosť, rozhodnosť, vytrvalosť, húževnatosť, sebakritickosť, kritickosť, cieľavedomú sebavýchovu a sebavzdelávanie, dôveru vo vlastné schopnosti a možnosti, systematickosť pri riešení úloh v osobnom aj verejnom kontexte,

24 - vytvárať a rozvíjať kladný vzťah žiakov k spoločným európskym hodnotám, k permanentnému poznávaniu kultúrnych a iných hodnôt vytvorených európskymi štátmi a Slovenskom, - v rámci matematického vzdelávania rozvíjať u žiakov kľúčové kompetencie v sociálnej a komunikačnej oblasti, v IKT, v osobnej i v občianskej oblasti, v oblasti prírodovednej a kompetenciu učiť sa učiť. 3. Výchovné a pedagogické stratégie Hlavným a najdôležitejším činiteľom pri dosahovaní učebných cieľov vyučovania matematiky je učiteľ, ktorý aktivizuje žiakov vo všetkých fázach vyučovania. Osobitnú pozornosť venuje starostlivosti o slaboprospievajúcich žiakov, o žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, o žiakov s poruchami učenia a správania, o talentovaných žiakov Pri príprave na vyučovanie, pri samotnej práci so žiakmi uplatňoje diferencované úlohy, skupinové práce, práce vo dvojiciach, projektové práce, zážitkové učenie, využívať IKT. Na dosiahnutie učebných cieľov vyučovania matematiky vychádza z hodnotového systému našej školy: 1. Váž si seba, svoju prácu 2. Váž si iných, ich prácu 3. Uznanie a rešpektovanie individuality 4. Dôvera v rast pozitív 5. Chyba ako prostriedok učenia, aktívne učenie. Dôležitým krokom v našej škole je posilnenie právomocí žiakov a hlavne zmena vzťahu medzi učiteľom a žiakom učiteľ sa stal žiakovi partnerom. Dbá o to, aby žiaci porozumeli učivu, o čom sa presviedča častým kladením otázok, pričom žiada od žiakov aj zdôvodnenie svojich odpovedí. To je záruka, že vedomosti žiakov nebudú formálne. Vzdelávací proces má byť vedený tak, aby žiaci boli samostatní a tvoriví nielen pri získavaní nových vedomostí, ale aby získané vedomosti dokázali vhodne prezentovať, aby vedeli svoje tvrdenia z oblasti matematiky ale aj z bežného života zdôvodňovať a obhájiť. Podmienkou úspešného učenia sa žiakov je získanie žiakov pre učebnú činnosť a to nenásilnou, prirodzenou motiváciou. Hlavným motívom učenia je radosť z osvojeného poznatku, z vyriešeného problému, z objaveného postupu riešenia. Metódy, ktoré sa blížia objaviteľskému postupu a rozvíjajú samostatnosť, aktivitu a tvorivosť žiakov, sú už od najnižších ročníkov nielen prostriedkom, ale aj obsahom vzdelávania. Vo vyučovaní sa tieto metódy najúčinnejšie uplatňujú pri samostatnej práci žiakov s učebnicou, s pracovným zošitom a s učebnými pomôckami. Postupne od 1. ročníka sa majú zvyšovať nároky na rozsah, kvalitu a samostatnosť práce v školských zošitoch tak, aby sa ťažisko práce postupne presúvalo z pracovných zošitov na prácu s učebnicou a školským zošitom. Vo vyučovacom procese uplatňujeme tzv. školské desatoro Z: zvedavosť snaha dozvedieť sa veci v plnom rozsahu S: starostlivosť všímať si, čo potrebujú iní ľudia, pomáhať im a starať sa o nich S: spolupráca spoločná práca na rovnakom cieli M: morálne pravidlá poctivosť, úprimnosť, slušnosť Š: šikovnosť rozvíjať seba, pomáhať iným H: húževnatosť vytrvalo pokračovať na začatom cieli aj napriek ťažkostiam O: organizácia vedieť plánovať, usporadúvať a realizovať úlohy R: radosť z objavovania, veselosť, vedieť byť vtipný bez zraňovania iných