INOVOVANÉ UČEBNÉ OSNOVY PRE PREDMET HUDOBNÁ VÝCHOVA PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ UMENIE A KULTÚRA PREDMET HUDOBNÁ VÝCHOVA SKRATKA PREDMETU HUV ROČNÍK SIEDMY ČASOVÁ DOTÁCIA 1 HODINA TÝŽDENNE 33 HODÍN ROČNE MIESTO REALIZÁCIE TRIEDA KNIŽNICA POČÍTAČOVÁ MIESTNOSŤ Úvod Vzdela vaci s tandard nepredstavuje iba su hrn katalo gov, ktore stanovuju vy kony a obsah vyuc ovacieho predmetu, ale je to predovs etky m program ro znych c innosti a otvoreny ch pri lez itosti na rozvi janie individua lnych uc ebny ch moz nosti z iakov. Vzdela vaci s tandard pozosta va z charakteristiky predmetu a za kladny ch uc ebny ch ciel ov, ktore sa konkretizuju vo vy konovom s tandarde. Je to uceleny syste m vy konov. Tieto za kladne poz iadavky mo z u uc itelia es te viac s pecifikovat, konkretizovat a rozvi jat v podobe d als i ch bli zkych uc ebny ch ciel ov, uc ebny ch u loh, ota zok, c i testovy ch poloz iek. K vymedzeny m vy konom sa prirad uje obsahovy s tandard, v ktorom sa zdo razn uju pojmy ako kl u c ovy prvok vnu tornej s truktu ry uc ebne ho obsahu. Je to za klad vymedzene ho uc ebne ho obsahu. To vs ak nevyluc uje moz nost uc itel ov tvorivo modifikovat stanoveny uc ebny obsah v ra mci s kolske ho vzdela vacieho programu podl a jednotlivy ch roc ni kov. Vzdela vaci s tandard hudobnej vy chovy ako program aktivity z iakov je koncipovany tak, aby vytva ral moz nosti na tie c innosti z iakov, ktore operuju spojmami, aky mi su hl adanie, pa tranie,
sku manie, objavovanie, lebo vnich spoc i va za kladny predpoklad pozna vania a porozumenia hudobne ho umenia. Charakteristika predmetu Hudobna eduka cia v niz s om strednom vzdela vani predstavuje kontinua lne, syste move a ciel avedome pokrac ovanie hudobnej eduka cie prima rneho stupn a. Hudobnu eduka ciu moz no vymedzit troma prvkami: - hudobne umenie obsah, - hudobne schopnosti (zruc nosti, na vyky) ciel - hudobne c innosti meto da, prostriedok rozvoja hudobny ch schopnosti, pochopenia princi pov hudby, realiza cia hudobne ho umenia. Sekunda rnym obsahom predmetu je umenie, estetika, kreativita, sekunda rnym ciel om rozvoj kl u c ovy ch kompetencii komplexny rozvoj osobnosti, vs eobecny ch l udsky ch kvali t. Hudobna vy chova v za kladnej s kole je predmetom umelecko-vy chovny m a c innostny m, na niz s om strednom stupni sa rozs iruje o kogniti vny rozmer uvedomele prenikanie do s truktu ry hudobne ho diela, hudobno-teoreticky a hudobno-historicky rozmer, ako konklu zia predcha dzaju cej hudobnej c innosti, praktickej hudobnej sku senosti. Ciele predmetu Moz no ich rozdelit na s pecificke hudobne ciele, s pecificke ciele z oblasti umenia, estetiky a kreativity a sekunda rne ciele. Špecificke hudobne ciele: Žiaci: - zi skaju hudobne schopnosti prostredni ctvom hudobny ch c innosti, - realizuju hudobne c innosti na za klade nadobudnuty ch hudobny ch schopnosti, - na za klade vlastnej sku senosti si osvoja konkre tne poznatky z oblasti hudobnej teo rie a histo rie. Špecificke ciele z oblasti umenia, estetiky a kreativity: - pochopia podstatu umenia, vytvoria si vzt ah k umeniu, maju priamu sku senost v oblasti s pecificky ch umelecky ch, esteticky ch a psychologicky ch katego rii emocionalita,
prez i vanie, za z itok, vni manie kra sy, vlastna tvorivost (improviza cia, kompozi cia), na za klade c oho doka z u reflektovat umenie, vni mat kra su, rozpoznat hodnotu, vyjadrit sa prostredni ctvom umenia. Sekunda rne ciele: - nadobudnu (prehĺbia) kl u c ove kompetencie prostredni ctvom hudobne ho umenia. Kompetencie Sociálne komunikačné kompetencie - vyjadruje sa su visle a vy stiz ne u stnou formou adekva tnou sekunda rnemu stupn u vzdela vania, - doka z e urc ity c as su stredene nac u vat, na lez ite reagovat, pouz i vat vhodne argumenty a vyjadrit svoj na zor, - uplatn uje u stretovu komunika ciu pre vytva ranie dobry ch vzt ahov so spoluz iakmi, - rozumie ro znym typom doteraz pouz i vany ch textov a bez ne pouz i vany m prejavom neverba lnej komunika cie a doka z e na ne adekva tne reagovat, - cha pe vy znam res pektovania kultu rnej rozmanitosti, Kompetencia uplatňovať základ matematického myslenia a zákl. schopnosti poznávania v oblasti vied a techniky - pouz i va za kladne matematicke myslenie pri pochopeni to nove ho syste mu v hudbe - je pripraveny d alej si rozvi jat schopnost objavovat, py tat sa a hl adat odpovede, ktore smeruju k systematiza cii poznatkov, Kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií - doka z e primerane veku komunikovat pomocou elektronicky ch me dii, - doka z e adekva tne veku akti vne vyhl ada vat informa cie na internete, - vie pouz i vat ro zne vyuc ovacie programy, - cha pe, z e je rozdiel medzi rea lnym a virtua lnym svetom, Kompetencia k celoživotnému učeniu sa - uplatn uje za klady ro znych techni k uc enia sa a osvojovania si poznatkov, - vybera a hodnoti zi skane informa cie, spracova va ich a vyuz i va vo svojom uc eni a v iny ch c innostiach,
Kompetencia riešiť problémy - uplatn uje pri ries eni proble mov vhodne meto dy zaloz ene na analyticko-kritickom a tvorivom mysleni, - rozvi ja ba datel ske schopnosti, pa tra po pri c ina ch, po hlbs i ch okolnostiach a su vislostiach, - doka z e spozna vat pri jednotlivy ch ries eniach ich klady i za pory a uvedomuje si aj potrebu zvaz ovat u rovne ich rizika, - ma predpoklady na kons trukti vne a kooperati vne ries enie konfliktov, - pri ries eni proble mov hl ada a vyuz i va ro zne informa cie, sku s a viacere moz nosti ries enia proble mu, - overuje spra vnost ries enia a osvedc ene postupy aplikuje pri podobny ch alebo - novy ch proble moch, - poku s a sa proble my a konflikty vo vzt ahoch ries it primerany m (cha pavy m - a spolupracuju cim) spo sobom, Kompetencie občianske - uvedomuje si za kladne humanisticke hodnoty, zmysel na rodne ho kultu rneho dedic stva, - vyva z ene cha pe svoje osobne za ujmy v spojeni so za ujmami s irs ej skupiny, - uvedomuje si svoje pra va v kontexte so zodpovedny m pri stupom k svoji m povinnostiam, prispieva k naplneniu pra v iny ch, - je otvoreny kultu rnej a etnickej ro znorodosti, - uvedomuje si vlastne potreby a tvorivo vyuz i va svoje moz nosti, - doka z e odhadnu t svoje silne a slabe stra nky ako svoje rozvojove moz nosti, Kompetencie sociálne a personálne - doka z e na primeranej u rovni reflektovat vlastnu identitu a budovat si vlastnu samostatnost / neza vislost ako c len celku, - vie si svoje ciele a priority stanovit v su lade so svojimi rea lnymi schopnost ami, za ujmami a potrebami, - osvojil si za kladne postupy efekti vnej spolupra ce v skupine- uvedomuje si svoju zodpovednost v ti me, kde doka z e tvorivo prispievat k dosahovaniu spoloc ny ch ciel ov, - doka z e odhadnu t a korigovat do sledky vlastne ho spra vania a konania a uplatn ovat socia lne prospes ne zmeny vo vzt ahoch,
- uvedomuje si, z e ma svoje pra va a povinnosti, Kompetencie pracovné - ma osvojene za klady pre efekti vnu spolupra cu v skupine, - doka z e priji mat nove na pady alebo aj sa m pricha dza s novy mi na padmi a postupmi pri spoloc nej pra ci, - uvedomuje si vy znam poziti vnej socia lno-emoc nej kli my v triede a svoji m konani m prispieva k dobry m medzil udsky m vzt ahom, Kompetencie smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti - doka z e vyhl adat a triedit zi skane informa cie, inovovat zauz i vane postupy pri ries eni u loh, Kompetencia vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry - doka z e sa vyjadrovat na u rovni za kladnej kultu rnej gramotnosti prostredni ctvom umelecky ch a iny ch vyjadrovaci ch prostriedkov, - doka z e pomenovat druhy umenia a ich hlavne na stroje a vyjadrovacie prostriedky (na u rovni sekunda rneho vzdela vania) - uvedomuje si vy znam umenia a kultu rnej komunika cie vo svojom z ivote, - ceni si a res pektuje kultu rno-historicke dedic stvo a l udove tradi cie, - res pektuje vkus iny ch l udi a primerane veku doka z e vyjadrit svoj na zor a vkusovy postoj, - ovla da za kladne pravidla, normy a zvyky su visiace s u pravou zovn ajs ku c loveka, - pozna bez ne pravidla spoloc enske ho kontaktu (etiketu), - spra va sa kultu rne, primerane okolnostiam a situa cia m, - ma osvojene za klady pre tolerantne a empaticke vni manie prejavov iny ch kultu r. Vzdelávací štandard Hlasové činnosti Výkonový štandard Žiak na konci 7. ročníka základnej školy vie/dokáže: Obsahový štandard l udove piesne, autorske piesne, rytmizovane texty, artikulac ne cvic enia, dychove a
- hovorit a spievat podl a za sad hlasovej hygieny vsu lade so spra vnym drz ani m tela, technikou spra vneho dy chania, zretel nej artikula cie, s ma kky m hlasovy m zac iatkom a pouz iti m vhodne ho hlasove ho registra, - spievat rytmicky a intonac ne c isto v hlasovom rozsahu primeranom veku, - tvorivo pracovat s textom, rec ou, - tvorivo pracovat s hlasom, - hlasom realizovat rytmicke a melodicke modely, - hlasom realizovat rytmicku polyfo niu, - ovla dat jednohlasny spev i elementa rne formy viachlasne ho spevu, - improvizovat a komponovat : melodizovat kra tke texty, otextovat kra tke melo die, improvizovat kra tke dialo gy i monolo gy recitati vneho charakteru, hlasom tvorit zvukomal bu k ro znym pri behom a situa cia m hlasove cvic enia, intonac ne cvic enia, hry s hlasom deklama cia, artikula cia rozs i rena hlasova technika to ny, ruchy, zvuky, efekty su c asne znenie rozlic ny ch rytmicky ch modelov a celkov napr. ka non, quodlibet, burdon, ostinato, speivanie v tercia ch, v sexta ch) improviza cia, elementa rna kompozi cia, metricky viazane i metricky neviazane texty a melo die Inštrumentálne činnosti Výkonový štandard Žiak na konci 7. ročníka základnej školy vie/dokáže: Obsahový štandard elementa rne hudobne na stroje
- spra vne pouz i vat elementa rne hudobne na stroje, spra vne pouz i vat hraci apara t, - hrat na tzv. klasickom jednom melodickom, alebo harmonickom hudobnom na stroji, - dodrz at spra vny spo sob hry na na stroji, - zahrat na na stroji to ny, moti vy, fra zy, piesne podl a notove ho za pisu, - tvorivo pracovat s hudobny mi na strojmi (so zvukom), - zaradit hudobne na stroje do za kladnej klasifika cie, - vlastnoruc ne zhotovit elementa rne na stroje a pouz it ich v hudobnom procese hra na jednom tzv. klasickom hudobnom na stroji (zobcova flauta, keyboard, klavi r, gitara a pod.) jednoc iarkova okta va, moti vy, jednoduche piesne elementa rna improviza cia, kompozi cia Sachsova-Hornbostelova klasifika cia, na strojove skupiny symfonicke ho orchestra jednoduche modely idiofo nov, membranofo nov, chordofo nov, aerofo nov a mirlito nov z pri rodny ch i odpadovy ch materia lov, na ktory ch moz no demons trovat kons trukc ne princi py na strojov i princi py vznikania zvuku v jednotlivy ch na strojovy ch skupina ch Aktívne počúvanie hudby Výkonový štandard Žiak na konci 7. ročníka základnej školy vie/dokáže: - akti vne poc u vat hudbu, - pri poc u vani hudby rozpoznat charakteristicke prvky konkre tneho s ty love ho obdobia deji n hudby, - z poc utej skladby odvodit a slovne vyjadrit hudobne s pecifika konkre tneho s ty love ho obdobia, Obsahový štandard skladby slovensky ch a zahranic ny ch hudobny ch skladatel ov skladby svetovy ch a slovensky ch skladatel ov reprezentantov jednotlivy ch s ty lovy ch obdobi deji n hudby podl a vol ne ho vy beru uc itel a (bez chronologickej su vislosti)
- pri poc u vani hudby odli s it od seba dve rozlic ne s ty love obdobia, - vymenovat koncertne sa ly, vy stavne a muzea lne priestory venovane hudbe vo svojom regio ne, - vymenovat niektory ch vy znamny ch umelcov a hudobne telesa vo svojom regio ne identifikac ne znaky konkre tneho s ty love ho obdobia budovanie triednej databa zy odpoc uty ch skladieb aspon tri s ty love obdobia na vs teva koncertov a iny ch hudobny ch podujati kriticke myslenie, vkus, hodnoty stretnutia s umelcami doma ceho regio nu Hudobno-pohybové činnosti Výkonový štandard Žiak na konci 7. ročníka základnej školy vie/dokáže: - pohybom reagovat na poc utu hudbu, - zapama tat si jednoduche choreografie, - navrhnu t pohyb k hudbe, - navrhnu t jednoduche choreografie, - pohybovo improvizovat Obsahový štandard kultivovany pohyb, drz anie tela, koordina cia c asti tela pohybove stva rnenie hudobnovyjadrovaci ch prostriedkov hudby: pulz, metrum, rytmus, tempo melo dia, harmo nia, agogika, dynamika, farba, hudobna forma zmena pohybu v su lade so zmenou formotvorne ho prvku pohybova sponta nnost, uvol nenost Hudobno-dramatické činnosti Výkonový štandard Žiak na konci 7. ročníka základnej školy vie/dokáže: - podl a vlastny ch na vrhov vytva rat hudobno-dramaticke celky, Obsahový štandard Hudobno-dramaticke c innosti, tvoriva dramatika, integra cia s vy tvarnou vy chovou, literatu rou, pri p. iny mi predmetmi integra cia s dejepisom
- tvorivou dramatikou zobrazovat charakteristicke prvky konkre tneho s ty love ho a historicke ho obdobia Metódy a formy práce Metódy: - rozpra vanie - rozhovor - demons trac na meto da - prakticko-aplikac ne meto dy - priama sku senost so zneju cou hudbou Formy: - diskusia - pra ca s doplnkovou literatu rou, internetom - beseda - demons tra cia na zorny ch pomo cok - hudobna hra - pra ca s hudobnou skladbou - analy za hudobne ho diela Hodnotenie predmetu Ciel om hodnotenia vzdela vaci ch vy sledkov z iakov v s kole je poskytnu t z iakovi a jeho rodic om spa tnu va zbu o tom, ako z iak zvla dol danu problematiku, v c om ma nedostatky, kde ma rezervy, ake su jeho pokroky. Su c ast ou je tiez povzbudenie do d als ej pra ce, na vod, ako postupovat pri odstran ovani nedostatkov. Ciel om je zhodnotit prepojenie vedomosti so zruc nost ami a spo sobilost ami.
Budeme dbat na to, aby sme prostredni ctvom hodnotenia nerozdel ovali z iakov na u spes ny ch a neu spes ny ch. Hodnotenie budeme robit na za klade urc ity ch krite rii, prostredni ctvom ktory ch budeme sledovat vy voj z iaka. Za kladny m dokumentom, ktory m sa budeme riadit, su Metodicke pokyny na hodnotenie z iakov ZŠ c. 22/2011. V triedach, v ktory ch je va c s i poc et z iakov zo SZP uc itel prihliada na tu to skutoc nost. Mo z e zni z it obsah uc iva (maxima lne 10 %), na roc nost pi somny ch, kontrolny ch pra c. Musi byt vs ak zachovany predpi sany tematicky obsah. V 7. roc ni ku je predmet klasifikovany. Vo vy chovno-vzdela vacom procese sa uskutoc n uje priebez ne a celkove hodnotenie a to nasledovny m spo sobom: a) priebežné hodnotenie sa uskutoc n uje pri hodnoteni c iastkovy ch vy sledkov prejavov z iaka na vyuc ovaci ch hodina ch, ma hlavne motivac ny charakter; uc itel zohl adn uje vekove a individua lne osobitosti z iaka a prihliada na jeho aktua lny psychicky i fyzicky stav, res pektuje sa vy konovy s tandard a kl u c ove kompetencie v jednotlivy ch oblastiach, pouz i vaju sa sumati vne aj formati vne hodnotenie z iaka. Pri hodnoteni sa uplatn uje voc i z iakom primerana na roc nost pric om sa budu zohl adn ovat ich individua lne osobitosti. Do raz sa kladie na nonkogniti vnu zloz ku vy chovno-vzdela vacieho procesu, na sebauvedomovanie, sebavy chovu a sebareflexiu osobnosti z iaka a kultivovanie jeho citu, porozumenia a solidarity pre ochranu pri rody i kultu rnych hodno t. Do lez itou su c ast ou je utva ranie vlastny ch postojov prostredni ctvom rozmanity ch c innosti. b) celkové hodnotenie z iaka sa uskutoc n uje na konci prve ho polroka a na konci druhe ho polroka s kolske ho roka a vyjadruje objekti vne zhodnotenie u rovne vedomosti, zruc nosti a na vykov z iaka v danom vyuc ovacom predmete, nie je to matematicky priemer zi skany ch zna mok. Povinne : - u stne odpovede - propagac ny materia l - prezenta cia - zapa janie sa do tvorivy ch aktivi t Nepovinne :
- aktuality ty kaju ce sa uc iva - projekt - u c ast na speva ckych, tanec ny ch a podobny ch su t az iach Systém kontroly a hodnotenia žiakov pri verbálnej komunikácii kritériá hodnotenia: Pri verbálnej komunikácii uprednostn ovat prezentovanie poznatkov z iakmi na za klade dobrovol nej odpovede z iaka alebo urc enia konkre tneho z iaka uc itel om (na predcha dzaju cej hodine). Zist ovat a hodnotit osvojenie za kladny ch poznatkov stanoveny ch vy konovou c ast ou vzdela vacieho s tandardu hodnotiť známkou. Krite ria hodnotenia su vypracovane v su lade s kl u c ovy mi kompetenciami. Uc itel u z iaka hodnoti primerane veku: a) priebeh vytvárania postojov: - za ujem o hudobne c innosti a o hudobne umenie v ra mci edukac ny ch u loh, - schopnost spolupracovat pri kolekti vnych hudobny ch prejavoch a edukac ny ch u loha ch, - schopnost posu dit svoj vy kon (hudobne prejavy a vedomosti) a vy kon spoluz iakov, b) priebeh získavania zručností a spôsobilostí: - z iak spieva na za klade svojich dispozi cii intonac ne c isto, rytmicky presne so zodpovedaju cim vy razom, pritom vyuz i va zi skane speva cke, intonac ne a sluchove zruc nosti a na vyky, - orienta cia v grafickom za zname jednohlasnej melo die, - hra a tvorba jednoduchy ch rytmicky ch sprievodov k piesn am na detsky ch hudobny ch na strojoch a hrou na telo, - orienta cia v zneju cej hudbe na za klade dominuju cich vy razovy ch prostriedkov hudby a ich funkcii, - pochopenie veku primerany ch hudobny ch diel a schopnost za z itky verbalizovat a zdo vodnit, - integra cia a transfer hore uvedeny ch zruc nosti a spo sobilosti pri realiza cii hudobnodramaticky ch c innosti, - aktivita a pri stup k hudobny m c innostiam a k pozna vaniu umenia, c) priebeh získavania hudobných vedomostí: - vedomosti z oblasti hudobnej kultu ry a prvkov hudobnej na uky su visiacich s preberany mi edukac ny mi u lohami, - poznanie najvy raznejs i ch slovensky ch folklo rnych regio nov, ich typicke piesne a tance, slovenske zvykoslovie.
Systém kontroly a hodnotenia žiakov v písomnej forme kritériá hodnotenia: 100% - 90% 1 (vy borny ) 89% - 75% 2 (chva litebny ) 74% - 50 % 3 (dobry ) 49% - 30% 4 (dostatoc ny ) 29% - 0% 5 (nedostatoc ny ) Stupeň hodnotenia Výborný Chválitebný Dobrý Opis kritérií z iak spĺn a krite ria (a c) na vynikaju cej u rovni: - je usilovny, vytrvaly, pracuje primerane svojmu veku, prevaz ne samostatne, tvorivo a pohotovo uplatn uje osvojene zruc nosti, vedomosti, na vyky v u loha ch, - u spes ne ich rozvi ja v skupinovom a individua lnom prejave, - doka z e vyjadrit veku primerane postoje, na zory na hudobne umenie, - ma akti vny za ujem o hudobne umenie, - individua lny spev nie je podmienkou, pokial sa u spes ne a akti vne realizuje v ostatny ch hudobny ch c innostiach, z iak spĺn a krite ria : - je menej samostatny, iniciati vny a tvorivy, - menej vyuz i va svoje schopnosti v individua lnom a kolekti vnom prejave, - potrebuje su stavnu pomoc uc itel a, z iak realizuje edukac ne u lohy priemerne:
- chy ba mu iniciati vnost a tvorivost, - je ma lo akti vny a snaz ivy, potrebuje su stavnu pomoc a povzbudenie uc itel a, Dostatočný - z iak realizuje edukac ne u lohy na ni zkej u rovni, bez vlastne ho vkladu, Nedostatočný - z iak nespĺn a krite ria. Učebné zdroje Na podporu a aktiva ciu vyuc ovania a uc enia z iakov sa vyuz iju nasledovne uc ebne zdroje: autor/ka učebnica E. LANGSTEINOVÁ, B. FELIX Uc ebnica HUV pre 7. roc. ZŠ, Bratislava, SPN 2011, schva lilo MŠ SR dn a 14. 11. 2011 edukac ne CD, CD prehra vac, keyboard, klavi r, internet, dataprojektor Učebné osnovy sú totožné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre príslušný predmet.
Hodnotenie predmetu