Váš názor na stratégiu Európa 2020 Záverečná správa Jún 2010

EURÓPSKA ÚNIA Výbr regiónv Knzultácia Váš názr na stratégiu Európa 2020 Záverečná správa Jún 2010 EURÓPSKA ÚNIA Výbr regiónv Rue Belliard/Belliardstraat, 101_1040 Bruxelles/Brussel _ BELGIQUE/BELGIË Tel. +32 2/282 22 11 _ Fax +32 2/282 23 25 http://www.cr.eurpa.eu

OBSAH ÚVOD... 5 KĽÚČOVÉ ZISTENIA, HODNOTENIE A VPLYV NA POLITIKU... 6 KAPITOLA 1... 10 CIELE STRATÉGIE EURÓPA 2020 MUSIA BYŤ PRISPÔSOBENÉ MIESTNYM PODMIENKAM... 10 1.1 VYVÁŽENOSŤ STRATÉGIE EURÓPA 2020 OBSAHUJÚCEJ HOSPODÁRSKY, SOCIÁLNY A ENVIRONMENTÁLNY PILIER... 10 1.2 PRIDAŤ K HLAVNÝM CIEĽOM CIELE NA ÚROVNI ŠTÁTOV A REGIÓNOV, DO KTORÝCH PLNENIA SA ZAPOJA VŠETCI ZAINTERESOVANÍ AKTÉRI... 10 1.3 PRIPOMIENKY A NÁVRHY V SÚVISLOSTI S HLAVNÝMI CIEĽMI... 11 1.3.1 Miera zamestnansti byvateľv v veku 20 64 rkv by mala dsiahnuť 75 %... 11 1.3.2 Úrveň investícií d výskumu a vývja by mala dsiahnuť 3 % HDP EÚ... 11 1.3.3 Ciele 20/20/20 v blasti klímy/energie... 12 1.3.4 Ciele v blasti vzdelávania... 12 1.3.5 O 20 miliónv ľudí menej hrzených chudbu... 12 1.4 NAVRHOVANÉ NOVÉ CIELE... 13 KAPITOLA 2... 14 VPLÝVAŤ NA POLITICKÉ OPATRENIA DOPLNENÍM HDP O NOVÉ UKAZOVATELE UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA A KVALITY ŽIVOTA... 14 2.1 NA FORMOVANIE A MONITOROVANIE STRATÉGIE EURÓPA 2020 SÚ OKREM HDP POTREBNÉ NOVÉ UKAZOVATELE... 14 2.2 HLAVNÉ ČRTY POTREBNÝCH UKAZOVATEĽOV... 14 2.3 AKO URČIŤ NOVÉ UKAZOVATELE... 15 2.4 NÁVRHY MOŽNÝCH UKAZOVATEĽOV PRE STRATÉGIU EURÓPA 2020... 15 KAPITOLA 3... 18 AKO SA MÔŽU MESTÁ A REGIÓNY AKTÍVNE PODIEĽAŤ NA STRATÉGII EURÓPA 2020?... 18 3.1 PARTNERSTVO MEDZI ROZLIČNÝMI ÚROVŇAMI RIADENIA JE PRE STRATÉGIU EURÓPA 2020 KĽÚČOVÉ... 18 3.3 REALIZOVAŤ HLAVNÉ INICIATÍVY V PARTNERSTVE... 19 3.3.1 Invácia v Únii... 20 3.3.2 Mládež v phybe... 20 3.3.3 Digitálna agenda pre Európu... 20 3.3.4 Európa efektívne využívajúca zdrje... 21 3.3.5 Priemyselná plitika v veku glbalizácie... 21 3.3.6 Prgram pre nvé zručnsti a nvé pracvné miesta... 21 3.3.7 Európska platfrma na bj prti chudbe... 22 3.4 SKEPTICKÝ POHĽAD NA HLAVNÉ INICIATÍVY... 22 3

3.5 NÁJSŤ NOVÉ RIEŠENIA PRE RIADENIE STRATÉGIE NA MIESTNEJ A REGIONÁLNEJ ÚROVNI ALEBO ZLEPŠIŤ EXISTUJÚCE MOŽNOSTI... 22 3.5.1 Rzmanitsť existujúcich systémv riadenia... 22 3.5.3...zlepšiť existujúce spôsby zapjenia regiónv a miest... 24 KAPITOLA 4... 26 STRATÉGIA EURÓPA 2020 A POLITIKA SÚDRŽNOSTI SA NAVZÁJOM DOPĹŇAJÚ A POSILŇUJÚ... 26 4.1 STRATÉGIA EURÓPA 2020 A POLITIKA SÚDRŽNOSTI SA MÔŽU NAVZÁJOM POSILŇOVAŤ... 26 4.1.1 Ciele súdržnsti ptrebujú stratégiu Európa 2020... 26 4.1.2 Ciele stratégie Európa 2020 ptrebujú súdržnsť... 26 4.1.3 Ptreba súdržnsti v čase krízy... 26 4.2 NÁJSŤ PREPOJENIE MEDZI STRATÉGIOU EURÓPA 2020 A POLITIKOU SÚDRŽNOSTI... 27 4.3 ZOSTAVIŤ ROZPOČET EÚ SO ZRETEĽOM NA POLITIKU SÚDRŽNOSTI A STRATÉGIU EURÓPA 2020 28 4.4 ZAISTIŤ DOSTATOČNÉ FINANCIE...... 29 4.5... A ZABEZPEČIŤ, ŽE PROSTRIEDKY SA BUDÚ VYNAKLADAŤ CIELENEJŠIE, JEDNODUCHŠIE A SO ZRETEĽOM NA VÝSLEDKY... 29 KAPITOLA 5... 33 SPROSTREDKOVAŤ STRATÉGIU EURÓPA 2020 PRÍŤAŽLIVOU FORMOU PRISPÔSOBENOU CIEĽOVÝM SKUPINÁM... 33 5.1 VIAC A LEPŠIE INFORMOVAŤ O STRATÉGII EURÓPA 2020... 33 5.2 PRISPÔSOBIŤ INFORMÁCIE CIEĽOVÝM SKUPINÁM... 33 5.3 ZVIDITEĽNIŤ STRATÉGIU PRE ŠIROKÚ VEREJNOSŤ AKO AJ PRE ŠPECIFICKÉ SKUPINY ZAINTERESOVANÝCH AKTÉROV... 34 5.4 V ZÁUJME INFORMOVANIA O STRATÉGII EURÓPA 2020 SPOJIŤ ÚSILIE NA VŠETKÝCH ÚROVNIACH... 35 5.5 NÁSTROJE, KTORÉ SA BUDÚ POUŽÍVAŤ NA INFORMOVANIE O STRATÉGII EURÓPA 2020... 35 4

ÚVOD V nadväznsti na známenie Kmisie Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentnéh, udržateľnéh a inkluzívneh rastu, zverejnené 3. marca 2010, Európska rada na svjich zasadnutiach v marci a júni 2010 1 schválila navrhnutú stratégiu. Hlavné ciele tejt nvej stratégie ak aj nvé integrvané usmernenia už bli stanvené. Európska kmisia by d knca rka 2010 mala predlžiť sedem hlavných iniciatív stratégie a zárveň by sa mal začať prces rčnéh mnitrvania a vypracúvania správ, ktrý bude realizáciu nvej stratégie sprevádzať a usmerňvať. Výbr regiónv už v marci 2009 rzbehl knzultáciu s európskymi regiónmi a mestami na tému Nvá stratégia udržateľnéh rastu 2. Na základe jej výsledkv prijal VR v decembri 2009 stanvisk z vlastnej iniciatívy 3, ktré Kmisia v svjm návrhu čiastčne zhľadnila. Avšak niektré tázky, ktré sú pre miestne a reginálne rgány veľmi dôležité, zstali v návrhu stratégie Európa 2020 nedriešené, najmä pkiaľ ide nevyhnutnsť vytvriť na reginálnej úrvni diferencvané ciele a stanviť iné ukazvatele vplyvňujúce plitické rzhdnutia ak len HDP, ďalej pkiaľ ide súčasnú úlhu miestnych a reginálnych rgánv pri navrhvaní a realizácii nvej stratégie, vzťahy medzi stratégiu Európa 2020, plitiku súdržnsti a rzpčtm EÚ, ak aj ptrebu infrmvať nvej stratégii všetkých bčanv EÚ. VR sa pret rzhdl pdrbnejšie preskúmať tiet tázky a pskytnúť všetkým miestnym a reginálnym rgánm v EÚ mžnsť vyjadriť svje názry prstredníctvm ďalšej knzultácie, nazvanej Váš názr na stratégiu Európa 2020, ktrá bla spustená v marci 2010 frmu dtazníka uverejnenéh v všetkých úradných jazykch EÚ na internetvej stránke platfrmy na mnitrvanie stratégie Európa 2020. Tát správa prináša zhrnutie 97 príspevkv, ktré výbr dstal d 28. apríla 2010 d 21 z 27 členských štátv EÚ 4. Mestá a regióny prispeli približne rvnakým dielm. 24 príspevkv prišl d členv platfrmy na mnitrvanie stratégie Európa 2020, združujúcej kl 120 miest a regiónv, ktrá d rku 2006 mnitruje uskutčňvanie Lisabnskej stratégie na miestnej úrvni. 10 príspevkv prišl d signatárv Dhvru starstv, spájajúceh vyše 1 700 miest EÚ s cieľm presadzvať patrenia na zlepšenie energetickej účinnsti, ktrý pdprila Európska kmisia. D knzultácie sa zapjili aj nárdné a európske združenia miestnych a reginálnych rgánv a cezhraničné zskupenia regiónv. Všetky príspevky, v rigináli a v angličtine, ak aj dtazník, sú dstupné na internetvej stránke platfrmy na mnitrvanie stratégie Európa 2020 (www.cr.eurpa.eu/eurpe2020). Nasledujúce kľúčvé zistenia ukazujú, v ktrých tázkach sa respndenti najviac zhdli, zatiaľ č ich knkrétne názry a dprúčania sú pdrbnejšie uvedené v hlavnej časti správy. Obsah tejt správy nie je nevyhnutne drazm pstja Výbru regiónv. 1 2 3 4 Oficiálne dkumenty stratégii Európa 2020 sú dstupné na stránke: http://ec.eurpa.eu/eu2020/index_en.htm. Správa v úplnm znení a všetky príspevky sú k dispzícii na stránke: http://prtal.cr.eurpa.eu/eurpe2020/pages/library.aspx. Budúcnsť Lisabnskej stratégie p rku 2010 (CdR 25/2009). Bulharsk, Cyprus, Írsk, Ltyšsk, Malta a Slvinsk nepslali žiaden príspevk. Zznam respndentv je uvedený na knci tht dkumentu.

KĽÚČOVÉ ZISTENIA, HODNOTENIE A VPLYV NA POLITIKU MESTÁ A REGIÓNY EÚ: STRATÉGIA EURÓPA 2020 JE DÔLEŽITÁ D prieskumu Výbru regiónv sa zapjil 97 európskych regiónv a miest z 21 členských štátv. Zaslali veľmi kvalitné dkumenty, ktré ptvrdzujú ich dhdlanie plne sa zapjiť d nvej stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentnéh, udržateľnéh a inkluzívneh rastu. Predlžili mnžstv pripmienk a návrhv a uviedli knkrétne príklady, ak by sa mhli pdieľať na jej realizácii. Respndenti cenili vyvážený prístup, ktrý sa v návrhu stratégie Európa 2020 uplatňuje a ktrý sa dráža aj v jej priritách a ambicióznm dhdlaní splniť celeurópske ciele. Okrem th vyjadrili názr, že hlavné iniciatívy by mhli byť knkrétnymi nástrjmi, ak priblížiť stratégiu Európa 2020 bčanm EÚ. Návrh Kmisie však v dstatčnej miere nedráža skutčnsť, že nvá stratégia by mala zhľadňvať územnú rzmanitsť a rzdiely medzi jedntlivými regiónmi, že k ukazvateľu HDP by mala pridať nvé ukazvatele, ktré by sa mhli pužiť pri tvrbe plitiky, mala by preknať súčasnú rztrieštensť plitických prgramv a s nimi súvisiacich spôsbv financvania a za priritu stanviť zjedndušenie administratívy; mala by tiež presadzvať uplatňvanie zásady partnerstva medzi štátnymi, reginálnymi a miestnymi rgánmi a zaberať sa výzvu v blasti kmunikácie, t jest nájsť spôsb, ak priblížiť tút nvú stratégiu živtu bežných bčanv. Keďže harmngram schvaľvania nvej stratégie navrhnutý v čase tejt knzultácie stanvuje veľmi krátke termíny, väčšina respndentv sa báva, že ich príspevk k prijatiu stratégie Európa 2020 a jej úspešnej realizácii bude len bmedzený 5. Predlžili pret mnžstv knkrétnych návrhv, ak mžn súčasný návrh stratégie Európa 2020 zlepšiť, a tak zabezpečiť úspešnú realizáciu tejt stratégie v praxi. VÝZVY A PRÍLEŽITOSTI SPOJENÉ S NAVRHOVANÍM A UPLATŇOVANÍM NOVEJ STRATÉGIE 1. V stratégii Európa 2020 sa nezhľadňujú existujúce sciáln-eknmické rzdiely ani nervnmerné rzdelenie príležitstí medzi jedntlivé regióny a mestá a v rámci nich. Tiet rzdiely, ktré sa v uplynulm desaťrčí ešte prehĺbili, nie sú len drazm tradičnej priepasti medzi rzvinutými a zastávajúcimi regiónmi, ale mžn ich nájsť aj v tých najrzvinutejších blastiach, napríklad v chudbných štvrtiach viacerých veľkých miest v EÚ. Navrhvaná riadiaca štruktúra stratégie Európa 2020 stanvuje iba ciele na úrvni EÚ a jedntlivých štátv, a t pstupm zhra nadl, a pret nezabezpečuje, že ciele, ukazvatele a zámery stratégie budú upravené tak, aby zhľadňvali tiet miestne a reginálne rzdiely. Keby sa ciele, ukazvatele a zámery prispôsbili miestnym a reginálnym pdmienkam, nvá stratégia by sa stala realistickejšu a účinnejšu: miestne výhdy 5 V júni 2010 bli členské štáty pžiadané, aby d jesene 2010 navrhli nárdné prgramy refriem, ktré zavedú v snahe prispieť k plneniu cieľv stratégie Európa 2020. 6

pmôžu dsiahnuť trval udržateľný rast a zárveň zlepšiť živt bčanm EÚ, čím sa psilní súdržnsť. 2. Stratégia Európa 2020 nenavrhuje rzšíriť ukazvatele trval udržateľnéh rzvja, ktré by dplnili HDP. Prijatie takýcht ukazvateľv je v kntexte pružnéh uplatňvania nvej stratégie, d ktréh by sa mali zapjiť všetky príslušné úrvne správy a statní aktéri, nevyhnutnu súčasťu určvania miestnych a reginálnych cieľv a pmôže nájsť najvhdnejší spôsb, ak tút stratégiu uplatňvať na miestnej úrvni. Respndenti pskytli viacer príkladv mžných ukazvateľv. 3. Plitické nástrje a príslušné spôsby financvania stratégie Európa 2020 sú stále d veľkej miery rztrieštené, tak ak tmu bl v prípade Lisabnskej stratégie, č by mhl hrziť ich účinnsť. Okrem th stratégia Európa 2020 neznačila zjedndušenie administratívnych pstupv za priritu. Plitické nástrje by mali byť navzájm skrdinvané a ich pužitie by sa mal zjedndušiť, aby sa mhli kherentne a účinne zameriavať na bmedzený kruh cieľv. Tým by sa zabezpečila aj ptrebná integrácia jedntlivých plitík EÚ, vrátane plitiky súdržnsti a statných dôležitých sektrvých plitík. 4. T, či sa pdarí účinne splniť ciele stratégie Európa 2020, nebude napkn závisieť len d th, aké patrenia vyknajú jedntlivé vlády, ale, a t je rzhdujúce, aj d th, či budú pstupvať krdinvane a synchrnizvane. Pri uplatňvaní viacerých aspektv plánvaných siedmich hlavných iniciatív budú v ppredí miestne a reginálne rgány. Avšak pri stanvvaní cieľv, ani v rámci hlavných iniciatív, nehvriac navrhvaní vnútrštátnych refrmných prgramv, sa na ich úlhu neprihliada. V skutčnsti v viacerých krajinách EÚ aspň niekľk aspektv nvej stratégie spadá d právmcí miestnych a reginálnych rgánv, zatiaľ č návrh Kmisie je výsledkm unáhlenéh prístupu zhra nadl. Ak má stratégia splniť čakávania, mala by sa hneď d začiatku presadzvať ustavičná krdinácia medzi všetkými príslušnými úrvňami správy. Miestne a reginálne rgány, vlády členských krajín a EÚ by v rku 2010 mali pracvať v partnerstve a najprv splčne stanviť ciele (vrátane cieľv na reginálnej úrvni) a ptm navrhnúť a rzbehnúť hlavné iniciatívy a vnútrštátne refrmné prgramy. V tmt prcese by sa mal pzrne prihliadať na zásady subsidiarity a prprcinality. 5. Hci sa v návrhu správne uvádza, že nástrje plitiky súdržnsti prispievajú k napĺňaniu cieľv stratégie Európa 2020, nezdôrazňuje sa, že stratégia Európa 2020 by mhla pmôcť psilniť súdržnsť v EÚ. Ak sa ttiž stratégia nebude uplatňvať dstatčne pružne, hrzí, že sa premešká príležitsť využiť miestne ľudské zdrje a iné miestne mžnsti na prpagvanie inteligentnéh, udržateľnéh a inkluzívneh rastu. 7

Autri príspevkv jednmyseľne zdôrazňujú, že stratégia Európa 2020 a plitika súdržnsti by sa mali vnímať ak vzájmne sa dpĺňajúce plitické nástrje na pdpru trval udržateľnéh rastu, ktré zárveň pmáhajú zvyšvať sciálnu, hspdársku a územnú súdržnsť. Keďže bavy územnú súdržnsť stále narastajú, a t aj v bhatších regiónch EÚ, mala by plitika súdržnsti aj naďalej pkrývať všetky regióny a zárveň plniť ciele z hľadiska prerzdeľvania. Objem prstriedkv určených na financvanie stratégie Európa 2020 a plitiky súdržnsti by sa nemal znížiť, napak, pkiaľ je t mžné, mal by sa zvýšiť. Ešte dôležitejšie však je, aby sa výdavky zracinalizvali, zjedndušili a zefektívnili prstredníctvm lepšieh mnitrvania a hdntenia. Takist by sa mala preskúmať mžnsť dmeňvať regióny a mestá, ktré svje zdrje využívajú efektívne, pdprvať mestá a regióny, ktré sú chtné sa zlepšvať, a pstihvať tie, ktré nedsahujú dbré výsledky. Správne rgány miest by sa mali rzhdujúcu mieru pdieľať na úspešnej realizácii stratégie Európa 2020, pretže môžu pôsbiť ak hnacia sila rastu, n musia sa vyrvnávať s závažnými prblémami v blasti hspdárskej a sciálnej súdržnsti. Mali by sa pdprvať snahy vidieckych blastí vyšší rast na nvm a pevnm základe. Stratégia Európa 2020 by mala presadzvať intenzívnejšie úsilie zlepšenie základnej infraštruktúry tam, kde je t ptrebné, č by psilnil rast v EÚ a zabezpečil súdržnsť. Mnhí respndenti takist zdôraznili, že za partnerv by sa mali pvažvať aj zskupenia regiónv s rzhdvacími právmcami, vrátane cezhraničných zskupení (ak sú napríklad EZÚS a makrregióny). 6. Sprstredkvať Európsku úniu bčanm bl vždy neľahku úlhu, keďže mnhým z nich sa zdá príliš vzdialená. Predstaviť stratégiu Európa 2020 nebude nič ľahšie. Bez hľadu na t, aké ťažké bude stratégiu Európa 2020 sprstredkvať, úsilie v blasti kmunikácie by sa mal zamerať na skutčný príns stratégie k trval udržateľnému rzvju, ak aj ma miestny a reginálny rzmer, v záujme všetkých byvateľv a sektrvých skupín na miestnej či reginálnej úrvni. Pri kmunikácii by sa mali využívať mderné nástrje a mali by sa d nej aktívne zapjiť aj miestne a reginálne rgány. 8

HODNOTENIE A VPLYV NA POLITIKU Veľký záujem respndentv stratégiu Európa 2020 nie je prekvapivý, keďže: nvá stratégia prichádza v čase, keď členské štáty a ich regióny a mestá pstihla najhršia kríza za psledné desaťrčia, ktrá nervnaku mieru zvýrazňuje existujúce sciálne a hspdárske rzdiely a nepriazniv vplyvňuje vyhliadky na rast v EÚ ak celku, súčasné bavy menvú stabilitu eurzóny len ptvrdzujú, že je ptrebné spjiť prísnejšiu daňvú disciplínu s lepšími dlhdbými vyhliadkami EÚ z hľadiska rastu, pričm cieľm je dsiahnuť, aby sa rzpčtvá plitika členských štátv stala udržateľnu, a predísť zdĺhavej recesii. Tiet znepkjujúce hspdárske perspektívy len pukazujú na t, že je veľmi dôležité, aby Lisabnskú stratégiu nahradila nvá, efektívnejšia stratégia, ktrá pmôže zvýšiť knkurencieschpnsť Európy, a tak vytvriť pdmienky pre rast. Z zaslaných príspevkv vyplýva, že miestne a reginálne rgány v EÚ si uvedmujú, č je v hre. Zaviazali sa, že splnia určité ciele, a sú pripravené niesť svju zdpvednsť, aby zaručili, že tiet ciele budú úspešne dsiahnuté (pzri napríklad iniciatívu Dhvr starstv). Avšak rgány, ktré sa d prieskumu zapjili, majú pchybnsti, či nvá stratégia Európa 2020 v súčasnej pdbe splní čakávania. V snahe č najlepšie využiť tút nanajvýš vítanú príležitsť ak preknať hspdársku krízu, pdpriť dlhdbý udržateľný rzvj a zárveň znížiť rzdiely a zlepšiť kvalitu živta bčanv EÚ, by stratégia Európa 2020 mala všetkým úrvniam správy, vrátane miestnych a reginálnych rgánv, pskytnúť mžnsť pdieľať sa ak stáli partneri na jej príprave a realizácii. V rku 2010 by sa týmt spôsbm mali stanviť ciele a navrhnúť hlavné iniciatívy ak aj vnútrštátne refrmné prgramy. VR pret prišiel s návrhm vytvriť územnú dhdu miestnych a reginálnych rgánv pre stratégiu Európa 2020, ktrá by zaistila viacúrvňvé riadenie budúcej stratégie prstredníctvm efektívneh partnerstva medzi európskymi, štátnymi, reginálnymi a miestnymi rgánmi verejnej správy. Tút dhdu by mali sprevádzať nárdné územné dhdy, v rámci ktrých by mali členské štáty v splupráci s regiónmi a mestami aktívne využívať existujúce inštitucinálne nástrje. Výbr regiónv bude prstredníctvm svjej platfrmy na mnitrvanie stratégie Európa 2020 naďalej sledvať pkrk v tejt súvislsti v teréne a bude pravidelne pdávať správy Rade, Európskej kmisii a Európskemu parlamentu. 9

KAPITOLA 1 CIELE STRATÉGIE EURÓPA 2020 MUSIA BYŤ PRISPÔSOBENÉ MIESTNYM PODMIENKAM 1.1 Vyvážensť stratégie Európa 2020 bsahujúcej hspdársky, sciálny a envirnmentálny pilier Prevažná väčšina respndentv cenila vyvážensť návrhu stratégie Európa 2020, ktrá sa dráža aj v priritách stratégie (inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast) a v ambicióznm dhdlaní splniť celeurópske ciele 6. Respndenti knkrétne: zastávajú názr, že cieľ pdprvať (udržateľný) rast má rzhdujúci význam a vyžaduje si zvýšiť knkurencieschpnsť jedntlivých krajín a územných celkv, ptvrdzujú, že envirnmentálne tázky, najmä klimatické zmeny, by sa mali pvažvať za dôležitú priritu, takmer všetci vnímajú pjem inkluzívneh rastu v širšm rámci spjenm s nevyhnutnsťu dsiahnuť väčšiu sciálnu a územnú súdržnsť. Kým sciálna súdržnsť je tm, že treba vytvárať viac pracvných príležitstí, územná súdržnsť sa zameriava na sciáln-eknmické rzdiely, ktré existujú nielen medzi štátmi a regiónmi, ale aj v rámci regiónv, a najmä v najrzvinutejších blastiach EÚ. 1.2 Pridať k hlavným cieľm ciele na úrvni štátv a regiónv, d ktrých plnenia sa zapja všetci zainteresvaní aktéri Väčšina respndentv sa zhdla na tm, že vytýčené ciele by mali vplývať na tvrbu plitiky, t znamená, že by sa mali pužívať ak nástrj, ktrý umžní všetkým zainteresvaným aktérm pdieľať sa na viacúrvňvm navrhvaní plitiky, zahŕňajúcm rôzne úrvne územnej správy (európsku, štátnu, reginálnu a miestnu). Väčšina respndentv uviedla, že na t je ptrebné, aby ukazvatele a ciele bli: bmedzené z hľadiska pčtu, ak je t v súčasnm návrhu stratégie Európa 2020, jasne späté s dlhdbými cieľmi stratégie a zrzumiteľné pre bčanv, merateľné na základe štandardizvaných definícií, aby sa dali prvnávať, vzájmne prepjené a zsúladené, aby nedchádzal ku knfliktm medzi jedntlivými plitickými cieľmi, realistické a zárveň ambiciózne, pružne prispôsbené sciáln-hspdárskej situácii v danej lkalite. Psledný bd je jedným z kľúčvých zistení tht prieskumu: pdľa väčšiny respndentv si rzdielne pčiatčné situácie a výchdiskvé pzície vyžadujú dlišné plitické ciele, zámery a patrenia. 6 Hlavné ciele stratégie Európa 2020 sú uvedené v ďalšm dseku. 10

Aby sa zabezpečil, že každý členský štát sa bude pdieľať na plnení cieľv stratégie Európa 2020 v súlade s svju situáciu a výchdiskvu pzíciu, Kmisia pžiadala členské štáty, aby d júnvéh zasadnutia Európskej rady pretavili stanvené ciele d vnútrštátnych cieľv. V súvislsti s týmt pstupm sa takmer všetci respndenti vyjadrili, že ciele vytýčené na úrvni EÚ by sa nemali vnímať ak štandardizvané ciele pre všetky reginálne a miestne samsprávy v EÚ. Nazdávajú sa, že špecifické ciele by mali byť stanvené nielen na úrvni štátv, ale aj na úrvni regiónv, s prihliadnutím na mestské a vidiecke blasti. Pkiaľ ide zastávajúce regióny, určenie cieľv by mal pmôcť zabezpečiť, že všetky dstupné zdrje sa zamerajú na zmenšenie rzdielv, ktré ich delia d rzvinutejších blastí. Stratégia Európa 2020 a plitika súdržnsti by tak získali ptrebný impulz na t, aby mhli vyvíjať splčné úsilie, za predpkladu, že plitika súdržnsti bude mať k dispzícii ptrebné finančné prstriedky na pdpru verejných investícií v knvergentných blastiach. (Pzri názry respndentv na vzťah medzi stratégiu Európa 2020 a plitiku súdržnsti EÚ, uvedené v kapitle 4). Na t, aby bli ciele vierhdné a mhli pdnietiť mbilizáciu regiónv a miest, musia sa na ich stanvení pdieľať všetci zainteresvaní aktéri. Viacerí autri príspevkv upzrnili, že pri určvaní cieľv by sa mala ddržiavať zásada subsidiarity a prprcinality. Stanvenie cieľv je celkv vnímané ak zlžitá úlha, ktrá má však pre úspech nvej stratégie rzhdujúci význam. T je dôvd, preč si prevažná väčšina respndentv myslí, že harmngram stratégie Európa 2020 by mal umžňvať spravdlivé a účinné knzultácie a krdináciu medzi zainteresvanými aktérmi, a najmä medzi jedntlivými úrvňami riadenia. 1.3 Pripmienky a návrhy v súvislsti s hlavnými cieľmi Mnhí respndenti sa vyjadrili trchu kriticky ku každému z piatich hlavných cieľv a navrhli niekľk ďalších cieľv, ktré by ich krajina mhla zvážiť. 1.3.1 Miera zamestnansti byvateľv v veku 20 64 rkv by mala dsiahnuť 75 % Mnhí respndenti zdôraznili význam vyskej miery zamestnansti, vyjadrili však pchybnsti tm, či je mžné tent cieľ EÚ splniť v pdmienkach ich regiónu. Niektrí uviedli, že tent cieľ by mal zhľadňvať aj kvalitu (a nielen mnžstv) pracvných miest: mal by sa pret dvlávať skôr na dlhdbú zamestnansť než na neisté pracvné miesta. Zníženie pčtu takýcht miest by pdľa niektrých mhl predstavvať samstatný cieľ. Mnhí dpručili venvať sbitnú pzrnsť začleneniu mladých ľudí d trhu práce. Viacer respndentv navrhl stanviť cieľ v súvislsti s snahu zvýšiť mbilitu pracvnej sily. 1.3.2 Úrveň investícií d výskumu a vývja by mala dsiahnuť 3 % HDP EÚ Pkiaľ ide druhý cieľ (t jest, že úrveň investícií d výskumu a vývja by mala dsiahnuť 3 % HDP EÚ), respndenti mali napdiv celkm dlišné názry na realizvateľnsť tht cieľa (pdľa niektrých nie je mžné h dsiahnuť), ak aj na jeh ambicióznsť (pdľa iných nie je dsť ambiciózny). Tiet rzdiely drážajú dlišné výchdiskvé pzície jedntlivých regiónv. 11

Mnhí vyslvili kritiku, že tent cieľ nie je dsť knkrétny (resp. zameraný na výsledk) a nemôže priniesť hmatateľné výsledky, a krem th nepdpruje prens vedmstí d pdnikv. Pkiaľ ide vytýčenie cieľv v blasti VaV, ptreby reálnej eknmiky by mali byť viac späté s cieľmi v blasti vyskšklskéh vzdelávania a vzdelávania zameranéh na výskum. 1.3.3 Ciele 20/20/20 v blasti klímy/energie Tretí súbr cieľv stratégie Európa 2020 sa týka cieľv 20/20/20 v blasti klímy a energie. Respndenti v všebecnsti vnímajú tiet ciele pzitívne, hci niektrí z nich vyjadrili názr, že by mhli byť ambicióznejšie. Ďalší pripmínajú, že dsiahnutie týcht cieľv si vyžaduje primerané (finančné, právne, technlgické) pdmienky. Niektrí respndenti uviedli, že je ptrebné stanviť nvé ciele, ktré by umžnili zistiť, ak sa uplatňujú súčasné envirnmentálne predpisy, a v väčšej miere sa zamerať na zachvanie bidiverzity a na chranu a rzumné využívanie vdných zdrjv. 1.3.4 Ciele v blasti vzdelávania Mnhí respndenti zdôraznili tázku právmcí, pričm vyjadrili názr, že vzdelávanie by mal i naďalej spadať d právmci štátv (aleb v niektrých prípadch regiónv), a pripmenuli zásadu subsidiarity. Tent cieľ mal byť jasnejšie vymedzený z hľadiska bsahu a, aby bl prijateľný, musí zahŕňať aj kvalitu vzdelávania. Niektrí respndenti dknca uviedli, že nie je správne zameriavať sa na pčet rkv strávených v škle, pretže ten nie je vždy záruku kvality vzdelávania. Niektrí sa nazdávajú, že medzi kvalitu vzdelávania a pnuku pracvných miest chýba prepjenie. Hlavný cieľ nezahŕňa ptrebu celživtnéh vzdelávania. Vytýčené ciele by sa mali viac zameriavať na schpnsti získané prstredníctvm vzdelávania (z hľadiska kvality, pkiaľ ide čítanie, písanie a aritmetiku, ak aj pčítačvú gramtnsť) a rzdeliť pdľa phlavia. Na základe plnenia cieľv by vzdelávacie systémy mali dsiahnuť pkrk na ceste k vynikajúcej úrvni a mala by sa zlepšiť ich schpnsť pdprvať pdnikateľské zmýšľanie (napríklad vytvrením účinnéh prepjenia medzi univerzitami, dbrnu prípravu a pdnikmi). 1.3.5 O 20 miliónv ľudí menej hrzených chudbu Plnenie cieľa znížiť mieru chudby by sa mal sledvať v rámci jedntlivých skupín rzdelených na základe phlavia, veku, etnickéh pôvdu. Pjem hrzenie chudbu by bl treba lepšie vymedziť, pretže systémy sciálneh zabezpečenia a spôsby vnímania kvality živta sú rzdielne. Súčasná kríza ešte umcňuje naliehavsť riešiť prblém chudby, avšak v dôsledku rzpčtvých bmedzení by mhl byť dsť ťažké viac investvať d sciálnych patrení. Viacerí respndenti pripmenuli, že sciálne ciele by sa mali zaberať spravdlivým rzdelením bhatstva v všebecnsti, a nielen mieru chudby (napríklad ciele v blasti sciálnej súdržnsti). Prístup k zdravtnej starstlivsti by si takist zaslúžil sbitný cieľ. Mnhí sa zamýšľajú nad tým, ak by mhli vhdne zvlené ciele pdpriť sciálnu inváciu, t jest nvé riešenia v blasti sciálnych patrení, d ktrých by sa zapjili miestni aktéri a ktré by bli financvané z verejných i súkrmných zdrjv tak by sa dôraznejšie sciálne patrenia dali skĺbiť s bmedzeniami z hľadiska (verejných) rzpčtvých prstriedkv. Niektrí respndenti zdôraznili, že je ptrebné stanviť ddatčné ciele, ktré by sa týkali aktívneh starnutia, rvnsti phlaví, priemernej dĺžky živta a zabezpečenia prístupu na trh práce ľuďm s sciálnymi prblémami. 12

1.4 Navrhvané nvé ciele Mnhí respndenti navrhli nvé ciele týkajúce sa hspdárstva, infraštruktúry a trval udržateľnéh rastu, napríklad pčet nvzalžených pdnikv, prístup k dpravnej infraštruktúre, udržateľný cestvný ruch, zvýšenie bjemu miestnej výrby ptravín a rvnaké pdmienky pre trval udržateľný rzvj v vidieckych blastiach. Ďalším návrhm bl pridať k piatim hlavným cieľm šiesty cieľ znížiť rzdiely medzi regiónmi, ktrý dráža myšlienku úzkeh spjenia plitiky súdržnsti a stratégie Európa 2020, ktrú vyslvili viacerí autri príspevkv (ďalšie pdrbnsti sú uvedené v kapitle 4). Nebli však navrhnuté žiadne knkrétne spôsby, ak by sa prístup stratégie Európa 2020 pri plnení tht cieľa mhl dlišvať d prístupu, ktrý sa uplatňuje v súčasnej plitike súdržnsti, v rámci ktréh sa prstriedky z štrukturálnych fndv vyčleňujú na menej rzvinuté regióny. Niektrí respndenti takist vyjadrili názr, že stanvené ciele by mali mať cezhraničný charakter a zhľadňvať ptreby a ciele cezhraničných regiónv. 13

KAPITOLA 2 VPLÝVAŤ NA POLITICKÉ OPATRENIA DOPLNENÍM HDP O NOVÉ UKAZOVATELE UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA A KVALITY ŽIVOTA 2.1 Na frmvanie a mnitrvanie stratégie Európa 2020 sú krem HDP ptrebné nvé ukazvatele Rzhdnutia týkajúce sa cieľv stratégie Európa 2020, ktré sú prijímané na európskej, nárdnej a prípadne na reginálnej či miestnej úrvni, si vyžadujú súbr vhdných, dstupných a prvnateľných ukazvateľv, aby bl mžné : vplyvňvať tiet rzhdnutia zapjením všetkých dôležitých zainteresvaných strán, mnitrvať ich uplatňvanie a hdntiť výsledky. V dpvedi na tázku, aký druh ukazvateľv by sa mal pužiť na sledvanie pkrku pri dsahvaní cieľv stanvených na európskej úrvni, sa väčšina účastníkv prikláňala k dvm názrm: HDP nemžn vynechať, pretže je t celsvetv prvnateľný ukazvateľ, ktrý by však mal byť dplnený iné ukazvatele týkajúce sa kvality živta, sciálnej blasti a udržateľnsti, ukazvatele by sa mali pužívať nielen na mnitrvanie, ale aj ak nástrj na tvrbu plitických patrení. Väčšina respndentv v svjich dpvediach vychádza z tht základnéh predpkladu, pričm pdrbne uvažuje, aké hlavné črty by ptrebné ukazvatele mali mať a uvádza mnžstv príkladv a návrhv. 2.2 Hlavné črty ptrebných ukazvateľv Vládne všebecné presvedčenie, že ukazvatele pre stratégiu Európa 2020 by sa mali pierať určité splčné charakteristické črty. P prvé by mali byť primerané základným cieľm rastu, stability a súdržnsti a mali by byť s nimi skĺbené. Pvažuje sa t za nutnsť, ak sa má stratégia pierať všetky tri svje piliere - hspdársky, sciálny a envirnmentálny a ak ju treba sprstredkvať a vysvetliť všetkým bčanm EÚ. P druhé by sa mali pužívať ak nástrje na tvrbu plitických patrení a mnitrvanie pčas celéh bdbia uplatňvania nvej stratégie: na jednej strane by mali byť jasne definvané, aby bli prvnateľné medzi regiónmi v rámci celej EÚ a p celú dbu. Napríklad v blasti vzdelávania treba pri stanvvaní európskych cieľv prihliadať na dlišnsti medzi štátmi, na druhej strane by mali byť dstatčne flexibilné na t, aby sa prispôsbili dlišnej sciáln-eknmickej situácii v jedntlivých regiónch a územných celkch. 14

P tretie v dôsledku kladenia veľkéh dôrazu na územnú súdržnsť (pzri tiež kapitly 1 a 4) by ukazvatele mali byť nielen jasne stanvené a ľahk zrzumiteľné, ale tiež byť rzčlenené na (sub-) reginálnej úrvni. Predvšetkým by mali byť k dispzícii na reginálnej a niektré aj na nižšej (NUTS-3) úrvni. Respndenti si uvedmujú, že dstupnsť údajv predstavuje pri takmt územnm rzčlenení finančný prblém, pretže sú ptrebné veľmi rzsiahle vzrky. Zdôrazňujú však, že tiet prblémy treba vyriešiť, aby stratégia Európa 2020 neprišla veľmi ptrebný implementačný a mnitrvací nástrj. 2.3 Ak určiť nvé ukazvatele Ukazvatele stratégie Európa 2020 a ich cieľvé hdnty nemžn stanviť zhra nadl. Práve napak: ak majú tiet ukazvatele vplývať na plitické rzhdnutia, t.j. na navrhvanie, realizáciu a mnitrvanie nvej stratégie, a pmáhať nej infrmvať bčanv a firmy EÚ, musia ich prstredníctvm knzultačnéh a krdinačnéh prcesu pužívať všetky dôležité zúčastnené strany. Miestne a reginálne rgány, ktré sa zapjili d prieskumu, sú pripravené prevziať zdpvednsť a prispieť k úspechu nvej stratégie. Dmnievajú sa však, že tak nebudú môcť urbiť, ak nebudú zapjené d celéh prcesu, vrátane stanvvania nvých ukazvateľv a s nimi súvisiacich cieľv. 2.4 Návrhy mžných ukazvateľv pre stratégiu Európa 2020 Na tázku, aký druh ukazvateľv by sa mal pužiť v rámci stratégie Európa 2020, mnhí respndenti dpvedali, že by mal ísť také ukazvatele, ktré mžn pužiť pre uplatňvanie nvej stratégie na nárdnej a reginálnej úrvni. V niektrých prípadch mali respndenti pchybnsti, či navrhvané ciele EÚ budú zdpvedať špecifickej situácii v jedntlivých krajinách. Nižšie uvedená tabuľka je zstavená na základe získaných príspevkv. Pre každý cieľ sa navrhuje niekľk ukazvateľv, ktré by sa mhli pužiť pri dsahvaní cieľv stratégie Európa 2020 aleb prirít nárdnej a reginálnej plitiky. Niekľk regiónv už niektré z týcht ukazvateľv pužíva. 15

Ukazvatele pre stratégiu Európa 2020, ktré navrhli respndenti Niektré z ukazvateľv v tmt zzname sú dbre známe, rvnak ak ich zdrje, zatiaľ č iné sú navrhnuté len pkusne a na t, aby bli pužiteľné, by si vyžadvali metdlgické zhdntenie a prípravu. Cieľ 1 - Zamestnansť miera dlhdbej zamestnansti pčet nvvytvrených dlhdbých pracvných miest miera zamestnansti žien / mládeže / kvalifikvaných pracvníkv miera zamestnansti v dvetviach špičkvej technlógie miera zamestnansti legálnych prisťahvalcv / dpad na HDP miera dlhdbej nezamestnansti pčet mladých ľudí, ktrí sa nezúčastňujú na vzdelávaní, dbrnej príprave a nie sú zamestnaní Cieľ 2 Výskum, vývj a invácie pdiel HDP určený pre výskum, vývj a invácie súkrmné investície d výskumu a vývja / investície malých a stredných pdnikv d výskumu a vývja (percentuálny pdiel z bratu) prístup širkej verejnsti a hspdárskych subjektv k nvým technlógiám / rzsah ich využitia v výrbných prcesch invácia výrbkv a pstupv (percentuálny pdiel z celkvéh predaja priemyselných prduktv/výrbkv a pčet splčnstí/pdnikv zavádzajúcich invácie) pčet udelených patentv (zaregistrvaných v Európskej patentvej rganizácii) na milión byvateľv pkrytie vyskrýchlstným internetm / percent dmácnstí a pdnikv s pripjením na širkpásmvý internet Cieľ 3 Živtné prstredie eklgická stpa kvalita / znečistenie vzdušia a vdy vznik dpadu zhdncvanie materiálv / mnžstv recyklvanéh materiálu rčne txický dpad energetika: percentuálny pdiel využitej energie z bnviteľných zdrjv (z celkvej sptreby primárnej energie) investície pdnikv d bnviteľných zdrjv energie percentuálny pdiel tvaru vyrbenéh s využitím bnviteľnej energie celkvá sptreba / úspra energie celkvé emisie skleníkvých plynv veľksť zelených plôch na byvateľa envirnmentálne výdavky v dôsledku hspdárskeh rzvja index envirnmentálnej udržateľnsti ptenciál prírdných zdrjv súhrnné ukazvatele, ktré zhľadňujú hlavné prvky trvaléh, udržateľnéh rzvja a chrany živtnéh prstredia, ak napríklad: Cieľ 4 - Vzdelávanie základný súbr ukazvateľv EEA súbr ukazvateľv EÚ v blasti trval udržateľnéh rzvja index individuálnych živtných pdmienk index skutčnéh pkrku (reginálny) index udržateľnéh hspdárskeh blahbytu a index udržateľnej splčnsti úrveň vzdelávania a dbrnej prípravy a výsledky pčet mladých ľudí, ktrí získajú diplm pdiel študentv v danej vekvej skupine 16

pdiel sôb s uknčenu pvinnu šklsku dchádzku v danej vekvej skupine pdiel študentv, ktrí uknčia strednú šklu s uznanu kvalifikáciu dbrná kvalifikácia vyskšklské vzdelanie: pčet sôb s uknčeným dktrandským vzdelaním (na 100 000 byvateľv) percentuálny pdiel abslventv prírdvedných dbrv jazykvé zručnsti efektívnsť nákladv na vzdelávací systém pkrk pri znižvaní funkčnej negramtnsti pdiel prípadv predčasnéh uknčenia šklskej dchádzky Cieľ 5 Sciálna blasť index ľudskéh rzvja kvalita živta a blahbyt štandardy bývania a prístup k bývaniu zdravtné pistenie a prístup k zdravtníckym službám živtná úrveň (napr. úrveň miezd a kúpnej sily) priemerná dĺžka živta (a úmrtnsť) vnímaná kvalita živta miera bezpečnsti a trestnej činnsti sciálne začlenenie chudba index sciálnej súdržnsti a sciálneh začnenenia index sciálnej integrácie (prístup k vzdelaniu, mbilite a verejným službám) rzdiely v zdravtnej starstlivsti medzi rzličnými sciáln-eknmickými skupinami sciálne vzťahy rzdelenie príjmv digitálna priepasť príjem na byvateľa index reginálnej chudby pdiel byvateľstva pd hranicu chudby na základe nárdných štatistík pčet ľudí hrzených chudbu index viacnásbnej chudby (kľúčvé eknmické a sciálne údaje) dkázansť na sciálnu pmc (pčet príjemcv sciálnej pmci a sciálnych dávk) demgrafia (vekvá štruktúra) index rvnsti phlaví ukazvatele pre netrhvé aktivity Iné navrhvané ukazvatele indexy z Stieglitzvej správy merajúce hspdársky výkn a sciálny pkrk úrveň investícií prduktivita (HDP/HRP) zakladanie nvých firiem bjem prepravvanéh tvaru (ak pdiel HDP) investície a vynalžené súkrmné financie (pákvý efekt verejných výdavkv) existencia infraštruktúry pčet miestnych rgánv využívajúcich prgramy, ktré sú na ne zamerané ukazvatele umžňujúce prvnanie s krajinami ak USA, Japnsk atď. ukazvateľ izlvansti (hdntiaci, d akej miery je izlvansť znevýhdňujúcim faktrm) údaje z prgramu ESPON (prjekt SPAN-3 Priestrvé scenáre na úrvni NUTS-3) indexy OECD vyvinuté pdľa kritérií participatívnej demkracie 17

KAPITOLA 3 AKO SA MÔŽU MESTÁ A REGIÓNY AKTÍVNE PODIEĽAŤ NA STRATÉGII EURÓPA 2020? 3.1 Partnerstv medzi rzličnými úrvňami riadenia je pre stratégiu Európa 2020 kľúčvé Prevažná väčšina respndentv tvrdí, že stratégia Európa 2020 musí previesť ptrebu partnerskej splupráce s miestnymi a reginálnymi rgánmi d knkrétnych krkv a že práve t je najslabším bdm návrhu stratégie Európa 2020. Dmnievajú sa, že text stratégie by sa mal jasnejšie zmieňvať miestnych a reginálnych rgánch. Mnhí respndenti zdôraznili, že ak miestne a reginálne rgány nebudú vhdne zapjené - a t už d stanvvania cieľv hrzí, že nvá stratégia: bude nebude prihliadať na územné špecifiká, nebude skrdinvaná s statnými dôležitými plitikami na nárdnej, reginálnej a miestnej úrvni. Aby sa zaistil, že stratégia zhľadní reginálne a miestne rzdiely a že bude prispôsbená týmt dlišným pdmienkam, mali by reginálne a miestne rgány zhrávať aktívnejšiu úlhu v všetkých fázach navrhvania, uplatňvania a hdntenia nvej stratégie takým spôsbm, ktrý - ak zdôraznili niektrí respndenti by rešpektval zásadu subsidiarity, a t predvšetkým v blasti vzdelávania a sciálnej plitiky. Znamená t najmä, že treba vyknať veľký kus práce, aby jedntlivé úrvne riadenia mhli splčne využívať ukazvatele a plniť ciele, ak aj pdieľať sa na navrhvaní hlavných iniciatív. Stanvenie dôveryhdných cieľv a ich začlenenie d prgramv územnej plitiky si vyžaduje čas. Viacerí respndenti tiež zdôraznili, že plán pre prijatie stratégie Európa 2020 nepskytuje dstatk času na t, aby sa partneri na nižšej než nárdnej úrvni mhli knštruktívne zapjiť 7. V viacerých krajinách, v ktrých medzi centrálnu správu a nižšími úrvňami existujú štruktúrvané frmy splupráce, bli respndenti skeptickí, pkiaľ ide mžnsť ich využitia pri splčnm navrhvaní stratégie, pretže pvažujú časvý plán za veľmi bmedzený. Jedným z pnaučení, ktré vyplynuli z Lisabnskej stratégie, je pdľa viacerých respndentv skutčnsť, že ak mestá a regióny nie sú vnímané ak partneri, nebudú mať pcit, že môžu aj ny prfitvať z stratégie a pret ju nebudú pvažvať za svju vlastnú. Stručne pvedané, ak neexistuje partnerstv, neexistuje ani pcit zdpvednsti, čh dôsledkm je nedstatčná krdinácia medzi rzličnými úrvňami riadenia a menší príns pre bčanv. 7 Prblém, ktrý spôsbuje príliš krátky časvý harmngram stanvený pre prijatie stratégie a integrvaných usmernení uznala 5. mája 2010 aj Knferencia predsedv výbrv Európskeh parlamentu. Európska rada však na zasadnutí 17. júna 2010 zatiaľ neschválila nárdné ciele, ktrých stanvenie sa čakáva na jeseň 2010.

3.2 Príspevk miestnych a reginálnych rgánv k stratégii Európa 2020 Mnhí súhlasia s tým, že stratégia Európa 2020 je rzsiahlym strategickým prehľadm, ktrý treba uplatniť prstredníctvm knkrétnych patrení na reginálnej úrvni zakladajúcich sa na miestne rientvanm prístupe zdla nahr, tak ak dprúča Barcva správa. Z tht dôvdu by väčšina autrv príspevkv chcela mať v stratégii Európa 2020 aktívnu úlhu a krem svjh zapjenia d kncepčnej a praktickej činnsti týkajúcej sa cieľv a ukazvateľv (ak je uvedené vyššie), upzrňuje na desiatky spôsbv, ak môžu prispieť k stratégii Európa 2020. Respndenti pukazujú na svju úlhu v riadení štrukturálnych fndv EÚ a splufinacvaní plitík v rámci stratégie Európa 2020, kde môžu prstredníctvm plitiky súdržnsti pdpriť ciele stratégie Európa 2020. V prípade ptreby môžu prehdntiť svje reginálne prgramy s cieľm zhľadniť v väčšej miere stratégiu Európa 2020. Načrtávajú svju úlhu pri šírení infrmácií a pdpre lepšieh chápania usmernení a návrhv EÚ. Môžu riadiť kľúčvé prjekty v rámci hlavných iniciatív, ktré mžn zrealizvať v splupráci s ďalšími územnými celkami aleb inými zainteresvanými stranami. Respndenti z phraničných regiónv a miest sa zmieňujú aj svjej úlhe v cezhraničných a nadnárdných prjektch, ktré prispievajú k dsahvaniu cieľv stratégie Európa 2020. Miestne a reginálne rgány čast krdinujú svje aktivity s ďalšími mimvládnymi aktérmi, ktrí sú zapjení d realizácie patrení týkajúcich sa stratégie Európa 2020 (napr. univerzity, pdnikatelia, bchdné kmry, splčenské rganizácie). Môžu pôsbiť ak sprstredkvatelia tým, že budú zapájať nižšie úrvne správy a zaisťvať účinnejšie a efektívnejšie reakcie. Niektrí respndenti zdôraznili, že majú mžnsť riadiť verejné bstarávanie spôsbm, ktrý pdpruje stratégiu Európa 2020. 3.3 Realizvať hlavné iniciatívy v partnerstve Regióny a mestá sa snažia byť zapjené d všetkých hlavných iniciatív v rámci stratégie Európa 2020, a pdieľať sa na nich, hci v rzličnej miere a v závislsti d druhu inicitívy. Je t bzvlášť dôležité v prípadch, keď majú regióny legislatívne právmci v mnhých dlišných blastiach. Je dôležité, aby bli hlavné iniciatívy prepjené s miestnymi a reginálnymi priritami a snahami (napr. s rzličnými prjektmi zameranými na zlepšenie živtných pdmienk) a zdôrazňvali lgickú prepjensť úrvní d európskej k miestnej a reginálnej, ktrá je ptrebná na t, aby bla stratégia Európa 2020 úspešná. 19

Viacerí prispievatelia zdôraznili, že je ptrebné, aby sa všetkých sedem hlavných iniciatív zhľadnil v terajšej fáze plánvania reginálnych plitík, predvšetkým tých, ktré sú splufinancvané z štrukturálnych fndv, a aby sa prípade ptreby upravili aktuálne prgramy. Zameranie sa na iniciatívy by sa ptm mhl v ďalšej prgramvacej fáze prehĺbiť. Miestne a reginálne rgány treba zapájať d knzultácií a/aleb d hlavných iniciatív vždy, keď je t užitčné (navrhvanie, uplatňvanie, splupráca s EÚ a nárdnými vládami) 8. Tak ttiž bude mžné psúdiť ich sbitnú rlu a príns v rámci krdinácie medzi rzličnými úrvňami riadenia. D hlavných iniciatív by mali byť ak partneri zapjení aj ďalší významní reginálni aktéri, akými sú cezhraničné združenia, makrregióny a EZÚS. Viacerí respndenti predstavili ich terajší (a mžný) príns k plánvaným patreniam pre sedem hlavných iniciatív. Nasledujúci zznam nie je úplný. 3.3.1 Invácia v Únii V súvislsti s iniciatívami, ktré sú spjené s inváciu, sa mnhí prispievatelia rzhdli vypracvať vlastné plány pre inváciu a výskum. Vyzdvihli úlhu, ktrú zhrávajú pri splupráci s súkrmným sektrm a vedeckými inštitúciami. Reginálne prgramy zamerané na rast čast zahŕňajú stratégiu invácie zalženú na trch pilierch: pdnikanie, invatívne malé a stredné pdniky a zskupenia rientvané na výskum. Umžňuje t testvať nvé technlógie v blastiach ak verejná dprava, infrmačné technlógie a živtné prstredie. Takát splupráca je mimriadne dôležitá a musí sa uľahčiť. 3.3.2 Mládež v phybe Miestne rgány pdprujú knkrétne patrenia pre mládežnícke výmeny, predvšetkým prstredníctvm nvých twinningvých prgramv v splupráci s európskymi partnermi a pskytvaním štipendií pre mladých ľudí. Iniciatíva s názvm Európske hlavné mest mládeže umžňuje vybraným mestám prezentvať v kntexte európskej integrácie svj kultúrny, splčenský, plitický a hspdársky živt a rzvj v súvislsti s mládežu. 3.3.3 Digitálna agenda pre Európu Regióny a miestne rgány už zhrávajú dôležitú úlhu v tejt blasti a sú pret pripravené zapjiť sa intenzívnejšie. Pdprujú predvšetkým rzvj širkpásmvéh internetu v vidieckych a znevýhdnených blastiach, kde sa vyskvýknná širkpásmvá sieť z dôvdu nedstatku verejných financií veľmi nerzvíja. Širkpásmvý internet umžňuje týmt blastiam využívať výhdy infrmačných technlógií, napríklad zakladanie invačných pdnikv v sektre IT. Ďalšie iniciatívy sa už realizujú a sú zamerané na pdpru efektívnsti verejnej správy prstredníctvm využívania aplikácií elektrnickej verejnej správy. 8 Výbr regiónv v svjm uznesení na tému Intenzívnejšie zapjenie miestnych a reginálnych rgánv d stratégie Európa 2020 navrhuje pskytnúť širkú pdpru návrhu Európskeh parlamentu na vytvrenie územnej dhdy miestnych a reginálnych rgánv pre stratégiu Európa 2020, ktréh cieľm bude dsiahnuť, aby sa budúcu stratégiu Európa 2020 cítili zaviazané všetky úrvne správy. V tejt súvislsti by mali európske, nárdné, reginálne a miestne rgány verejnej správy nadviazať partnerstv. 20

Na t, aby bl mžné lepšie pdprvať snahy na miestnej úrvni v tejt blasti, by európske rgány mali zlepšiť rámec pre využívanie elektrnickéh pdpisu a s pmcu miestnych a reginálnych rgánv, ktré sú kľúčvými hráčmi v vzťahch s bčanmi a pdnikmi, pdprvať jeh uplatňvanie. Ďalšími aplikáciami v tejt blasti, pri rzvji ktrých môžu pmôcť miestne a reginálne rgány, sú napríklad elektrnické zdravtníctv a elektrnické vzdelávanie. 3.3.4 Európa efektívne využívajúca zdrje V tejt blasti sa miestne a reginálne rgány už pdieľajú na úsilí prepjiť eklgické invácie, pdnikateľské zmýšľanie a priemyselnú plitiku s sptrebiteľmi. Niektrí respndenti vyzdvihli svje členstv v iniciatíve Dhvr starstv. Miestne a reginálne rgány môžu určiť vhdné miest pre malé zariadenia na výrbu energie z bnviteľných zdrjv a môžu pmôcť mestám a bciam, dmácnstiam a miestnym pdnikm pri rzhdvaní najvhdnejších bnviteľných a najúsprnejších energetických technlógiách pre ich lkalitu a typ bývania. V snahe pdpriť rzvj kultúry energetickej účinnsti prijali mnhé miestne a reginálne rgány zelenú agendu, ktrej súčasťu môžu byť aktivity ak mdernizácia a zlepšenie systémv ddávky vdy a kanalizačných sietí, služby a zariadenia recyklačnéh a dpadvéh hspdárstva, prjekty týkajúce sa trval udržateľnej mbility a iniciatívy na chranu bidiverzity, pľnhspdárstva a zdrjv. Niektré rgány na nižšej úrvni využívajú v značnej miere verejné bstarávanie ak prstriedk umžňujúci prispôsbiť výrbné a sptrebiteľské návyky v blasti envirnmentálnej plitiky. 3.3.5 Priemyselná plitika v veku glbalizácie Regióny investvali d rzsiahlych aktivít týkajúcich sa pdnikateľskéh inkubátra, pričm v mnhých prípadch išl splufinancvanie prstredníctvm reginálnej pmci EÚ. Miestne a reginálne úrady čast udržiavajú dbré vzťahy s súkrmnými partnermi. Miestne a reginálne iniciatívy sú zamerané na zlepšenie pdmienk pre splčnsti, predvšetkým malé a stredné pdniky, a na pdpru silnej a pevnej priemyselnej štruktúry, ktrá by bla knkurencieschpná na medzinárdnej úrvni. V niektrých prípadch existujú sbitné ddelenia, ktrých úlhu je sledvať aktivity pdnikateľv a prilákať investície aleb znižvať byrkraciu tam, kde je t mžné. Ak pripmenuli viacerí autri príspevkv, miestne a reginálne rgány zhrávajú kľúčvú úlhu pri mdernizácii autmbilvéh priemyslu (napr. eklgické autá). 3.3.6 Prgram pre nvé zručnsti a nvé pracvné miesta Respndenti vyzdvihujú úlhu, ktrú zhrávajú v prjektch súvisiacich s zamestnansťu, financvaných prstredníctvm fndv EÚ (napr. Európsky sciálny fnd). Niektrí spmenuli iniciatívy na vytváranie nvých pracvných miest a rzvj zručnstí, ak napríklad stimulvanie investícií d cestvnéh ruchu, iniciatívy na zvyšvanie pvedmia v rámci vzdelávacieh systému zamerané na pdpru pdnikateľskéh prístupu pri výučbe na všetkých stupňch vzdelávania, patrenia na bj prti nezamestnansti mladých, integračné snahy zamerané predvšetkým na zraniteľné mestské štvrte v veľkých mestách. 21

3.3.7 Európska platfrma na bj prti chudbe V súvislsti s zručnsťami na nárdnej úrvni niektrí respndenti tvrdia, že členské štáty by mali zaujať vedúce pstavenie pri určvaní iniciatív tým, že sa budú venvať ptrebám určitých skupín byvateľstva, ktré sú hrzené chudbu. Ich aktivity sa zameriavajú na rzvj kvalitnéh systému miestnych sciálnych služieb, ktrý by bl dstupný všetkým, pričm by sa prevencia pužívala ak kľúčvé patrenie prti chudbe. Sciálne subjekty a tretí sektr, ak aj bčania a všetky úrvne riadenia, by mali vyvinúť mdel verejnej správy, ktréh cieľm by bl zvýšiť pčet iniciatív na pdpru sciálneh začlenenia a predchádzať vylúčeniu. V iných prípadch miestne úrady presadzujú svje miestne sciálne plitiky (krem inéh uplatňvaním invatívnych riešení). 3.4 Skeptický phľad na hlavné iniciatívy Niektrí respndenti sú však v súvislsti s hlavnými iniciatívami navrhvanými v dkumente stratégia Európa 2020 naďalej skeptickí. Dôvdm nie je len skutčnsť, že tiet iniciatívy zatiaľ nebli jasne stanvené. Niektrí respndenti sa bávajú, že hlavné iniciatívy môžu splniť svj účel len v niektrých krajinách aleb regiónch, zatiaľ č ďalšie územné celky budú stále viac marginalizvané. Pdľa jednéh respndenta navrhvané hlavné iniciatívy nedrážajú integrvaný, ale skôr dvetvvý prístup. 3.5 Nájsť nvé riešenia pre riadenie stratégie na miestnej a reginálnej úrvni aleb zlepšiť existujúce mžnsti 3.5.1 Rzmanitsť existujúcich systémv riadenia Mechanizmy zapjenia miestnych a reginálnych rgánv sú v jedntlivých štátch dlišné a mnhí respndenti pisvali (a veľmi čast kritizvali) systémy v svjich štátch. Členské štáty s federálnym systémm uplatňujú zásadu subsidiarity a aktívne zapájajú nižšie než nárdné úrvne. Pre ne bude výzvu pužiť existujúce štruktúry a súčasné pstupy pri uplatňvaní stratégie Európa 2020. Niektrí respndenti vyzdvihli úlhu dhôd partnerstve (väčšinu rčných) medzi reginálnu a nárdnu úrvňu, ktré majú pmôcť uplatňvať dlhdbé stratégie. Niektré centrálne vlády zriadili kntaktné výbry aleb pracvné skupiny, kde môžu miestne a reginálne rgány vyjadriť svj názr. Tiet fóra bli zriadené pret, aby sa mhl diskutvať nárdných aspektch stratégie Európa 2020 (ak aj Lisabnskej stratégie) aleb všebecnejších aspektch reginálneh a miestneh rzvja (napríklad s pracvnu skupinu, ktrá sa venuje stratégii). Bhužiaľ, ak pznamenali viacerí respndenti, kntakty medzi nárdnými a územnými samsprávami sú čast zalžené na dvetvvm princípe (prstredníctvm jedntlivých ministerstiev), a pret im chýba hrizntálna vízia, ktrá je ptrebná na t, aby sa z stratégie Európa 2020 stala integrvaná stratégia. Schôdze sú čast pvažvané za príliš byrkratické a nepskytujú dstatčné príležitsti na t, aby najnižšie úrvne vyjadrili svje názry. 22

Okrem th bli zriadené pracvné skupiny na miestnej a reginálnej úrvni (bez trvaléh a štruktúrvanéh zapjenia centrálnej úrvne). V mnhých prípadch sa miestne a reginálne vlády zapájajú d verejných knzultácií, ktré rganizujú ich vlády. Niektrí respndenti sa však sťažvali, že i v prípade, ak ich centrálna úrveň pžiada knzultáciu, ich názr nie je vždy zhľadnený. Aj v niektrých federálnych štátch venujú vlády niekedy mal pzrnsti špecifickým ptrebám určitých miest a bcí, a t aj napriek existencii aktívnych združení miest a prvincií. V dpvedi na tázku, či v ich krajine existuje nejaký inštitucinálny mechanizmus, ktrý by mhl prispieť k účinnejšiemu zapjeniu regiónv a bcí d prípravy stratégie, mnhí respndenti pskytli špecifické infrmácie a svj phľad na aktuálny stav. Príkladm sú tiet citáty prevzaté z ich príspevkv. Hci načrtávajú braz aktuálnej situácie, zjavne nejde kmpletný pis situácie v danej krajine. Dánske regióny sú krem inéh zdpvedné za navrhvanie reginálnych pdnikateľských stratégií (prstredníctvm reginálnych fór zameraných na rast) a pskytujú vláde pradenstv v blasti využívania štrukturálnych fndv EÚ. Reginálne fóra pre rast uzatvárajú rčné dhdy partnerstve s vládu s cieľm uplatňvať stratégiu glbalizácie. Pdbné dhdy partnerstve by sa mhli uzavrieť s reginálnymi a miestnymi rgánmi, aby sa tak prispel k splneniu cieľv stratégie Európa 2020. V Splkvej republike Nemeck je federálnym ústavným rgánm Splkvá rada (hrná kmra parlamentu). Jedntlivé kresy môžu vplyvňvať Splkvú radu prstredníctvm svjich združení na úrvni splkvých krajín. Úlhu týcht združení je pdľa ústavy predkladať parlamentm splkvých krajín a vláde návrhy na prípravu a uplatňvanie záknv, nariadení a vyhlášk v blastiach, ktré sa týkajú záujmv kresv. Združenie nemeckých kresv sa prstredníctvm Splkvéh snemu (dlná kmra parlamentu) a splkvých ministerstiev zapája d navrhvania záknv, ktré sa týkajú miestnych záujmv. Takist má zastúpenie v mnhých rzhdvacích aleb pradných rgánch a inštitúciách na splkvej a krajinskej úrvni. Taliansk má mechanizmus krdinácie medzi regiónmi, ak aj medzi regiónmi a centrálu vládu: Knferenciu regiónv a autnómnych prvincií a Knferenciu štátu a regiónv, ktrá vznikla v rku 1983 a zameriava sa na technickú a plitickú krdináciu. Tát inštitúcia zaručuje lepší dialóg, efektívnejšiu krdináciu a psilnenú spluprácu s centrálnu vládu, umžňuje regiónm infrmvať vládu dôležitých tázkach, ich názrch, iniciatívach a dkumentch. V rámci knferencie regiónv existuje sbitná skupina, ktrá sa venuje stratégiám pre udržateľný rast a zamestnansť, a jej cieľm je nájsť splčný medzireginálny pstj a reginálne svedčené pstupy a pukazvať na slabé a silné stránky regiónv atď., ak aj zúčastňvať sa na príprave výrčných NRP a správ pkrku. Na Slvensku existuje medzidbrvá pracvná skupina pre Lisabnskú stratégiu / Stratégiu Európa 2020, ktrá vznikla začiatkm rka 2004. Medzi jej hlavných členv patria krem nárdných krdinátrv z slvenskej vlády a ministerstva financií aj zástupcvia ministerstva práce, sciálnych vecí a rdiny, ministerstva šklstva, ministerstva hspdárstva a ministerstva dpravy, pôšt a telekmunikácií, ministerstva výstavby a reginálneh rzvja, ministerstva živtnéh prstredia, ak aj ďalších ministerstiev a Úradu pre verejné bstarávanie. Nárdná rada Slvenskej republiky, sciálni partneri a akademická bec majú tiež svje zastúpenie v tejt pracvnej skupine. Jej členmi sú takist jedntlivé regióny a Združenie miest a bcí Slvenska, ktré zastupuje miestne a reginálne samsprávy. 23