III.L Manažment Tomáš Adamják, Autor: Tomáš Adamják

Transkript

1 1 Manažment Sa chápe ak riadiť pdnikvú činnsť Význam pjmu: Ak prces Vzájmná náväznsť a previazansť základných manažérskych činnstí, ktré vzájmne umžňujú splniť pdnikvé ciele Plánvanie Organizvanie Vedenie ľudí Kntrla Ak prfesia Vzťahuje sa na skupinu ľudí ktrý pôsbia na riadiacich pzíciách Ak vedná disciplína Je dvdený d existujúcej teórie ktrá sa sústreďuje na neustále zdknaľvanie prístupv, nástrjv, metód a techník ktré sa využívajú na riadenie 1.1 Začiatky teórie manažmentu Začiatky siahajú d 19. strčia s nástupm priemyselnej revlúcie, zavádzajú sa nvé strje a výrbné technlógie a zárveň sa mení pstavenie člveka v výrbe Klasická škla manažmentu F. W. Taylr ( ) Zakladateľ vedeckéh manažmentu Začínal ak rbtník v firme na výrbu čerpadiel Príns: Zdknaľvanie rganizácie práce rbtníkv Rzlžil výrbný prces na jedntlivé úkny rbtníkv Zaviedl časvé štúdie Zaviedl pracvné nrmy ktré sa stali základm pre dmeňvanie Nepriaznivé dpady na rbtu H. Fayl ( ) Pstavil základ vedeckej rganizácie pdniku Zaviedl teóriu administratívneh riadenia a venval sa riadeniu na úrvni pdniku svje teóriu pstavil na deľbe práce a t na základe špecializácie manažérv na jedntlivé činnsti Definval 6 základných blasti činnsti pdniku: Technická blasť Obchdná blasť Finančná blasť Ochranná blasť Účtvná blasť Správna blasť Určil 5 základných funkcií Predvídanie I

2 Organizvanie Prikazvanie Krdinvanie Kntrla Jeh hlavné zásady bli Autrita a zdpvednsť Disciplína Priadk Centralizácia v riadení Pdriadensť čiastkvých záujmv celku M. Weber ( ) Stanvil princípy byrkratickéh mdelu rganizácie Vytvril systém pevných nriem, pravidiel a pvinnstí Zaviedl tzv. filzfiu priadku Zdôrazňval význam frmálnych vzťahv v rganizácii H. Frd ( ) Vyrábal dlhý čas jediný nrmalizvaný výrbk (autmbil typu T ) Zaviedl hrmadnú výrbu Rzčlenil pracvné perácie na najjednduchšie úkny Zaviedl špecializáciu strjv aj rbtníkv, pakvaním úknv dsahvali rbtníci vyské výkny č sa drazil v nízkej cene autmbilv Zavedenie dpravných pásv na príchd materiálu k rbtníkm Neklasická škla manažmentu (Teória medziľudských vzťahv) Nástup d rku 1930 Zamerala pzrnsť na ľudský faktr, riešili psychlgick-sciálnu stránku riadenia Zaberali sa psychlgickými mtívmi v pracvnm prcese Riešili vzťahy v pracvných skupinách, kmunikácia v klektíve, prblémy knfliktu a splupráce, štýly vedenia ľudí E. May ( ) V rku 1933 vydal knihu Ľudské prblémy priemyselnej civilizácie a v nej dkazuje, že na výsledky práce nemajú vplyv len technické pdmienky a fyzické ptreby ľudí ale aj sciálne a psychlgická faktry ľudskéh činiteľa Venval sa mtivácii ľudí na pracvisku 1.2 Hlavné smery mdernéh manažmentu Začal sa rzvíjať p 2. svetvej vjne a aj pret pdmienky jeh rzvja bli rôzne a t v závislsti d stavu hspdárstva a eknmiky Hlavné blasti rzvja, USA, Japnsk a Európa Americký manažment Rzvíjal sa v ňm niekľk smerv a pstupv 1. Kvantita Uplatňujú sa eknmick-matematické metódy, ktré umžnili hľadať ptimálne rzhdvacie prcesy manažérv pdnikvej praxi II

3 Zavádza sa výpčtvá technika ktrá sa využíva pri tvrbe peračných analýz Zameriava sa len na určité blasti pdniku, ktré sa pstupne zdknaľvali bez hľadu na pdnik ak celk 2. Integračné pstupy Nadväzvali na klasickú teóriu manažmentu, snažili sa zdknaľvanie manažmentu v jeh celsvetvej pdbe, snažili sa kmplexné rzhdvanie a riadenie 3. Psychlgick-sciálne pstupy Nadväzuje na neklasickú metódu manažmentu Prístupy vychádzajú z th že len spkjný člvek môže byť výknnejší a prduktívnejší Zdôrazňvali ľudské schpnsti a vlastnsti Pragmatické pstupy v manažmente Sú zalžené na analyzvaní a zvšebecňvaní praktických skúsenstí manažérv vychádzajú z skúsenstí manažérv úspešných firiem Predstavujú umenie riadiť pdnik na základe intuície a nadbudnutých skúsenstí Japnský manažment Rzvj d 1950, bl pmalý W. E. Deming Študval a zznamval sa z japnským prstredím Hlavný predstaviteľ japnskéh manažmentu Základné prvky Demingvej (japnskej) filzfie Člvek je hlavným zdrjm rastu kvality a prduktivity (úspešnsť pdniku). Každý pracvník dkáže plniť svje pvinnsti a má predpklady prácu zlepšvať. Člvek má vnútrný sklm svju prácu zdknaľvať, manažéri majú vytvárať pdmienky na využitie týcht schpnstí. Pracvník je vždy súčasťu klektívu, pret by mali manažéri pdprvať spluprácu a dbré vzťahy. Úspechy japnskéh manažmentu sa sústreďvali hlavne na kvalitu a riadenie kvality. Základné kncepcie japnskéh manažmentu TQM JIT Kmplexné riadenie kvality Zakladateľ ISHIKAWA Kncepcia zalžená na kvalite riadenia pdniku a kvalite prdukcie Presadzuje kvalitu na všetkých úrvniach pdniku, v všetkých blastiach a na všetkých pracvných miestach. Just in Time (práve včas) Pdniky pracujú bez skladv (č im znižuje náklady) vyžaduje si vyskú presnsť, spľahlivých ddávateľv a dberateľv a vyský stupeň krdinácie. III

4 1.2.3 Európsky manažment III.L Manažment Začal sa rzvíjať v plvici 20. strčia Bl pznačený 2. svetvu vjnu Hlavný predstaviteľ Tmáš Baťa ( ) Vychádzal z klasickej škly manažmentu Uplatňval niektré Taylrve princípy ktrými sa snažil zvýšiť úrveň svjich rbtníkv na úrveň rbtníkv v amerických tvárňach Bl prvým významným pdnikateľm v Českslvensku Mal tváreň na tpánky Kládl dôraz na kvalitu svjej prdukcie Riadil sa heslami Prácu strjm premýšľanie ľudm Náš zákazník, náš pán Sciálna rganizácia Taylrve princípy dplnil sciálnu blasť, staral sa zamestnancv, staval im dmy, ihriská, zabezpečval lekársku starstlivsť, pravidelne zvyšval mzdy, zaviedl sbné účty zamestnancm na ktré im dvádzal pdiely na zisku ½ mzdy im vyplatil a ½ na sbný účet z ktréh investval čim získali pdiel v pdniku a aj mtiváciu Vnútrpdnikvá rganizácia Tiet zlepšenia sú známe ak Baťu systém riadenia Rzdelil pdnik na samstatné účtvné jedntky ktrými bli napríklad dielne, predajne,... Kládl veľký dôraz na plánvanie a t ½ rčné, týždenné a denné plány 1.3 IMS Integrvaný manažérsky systém Systém riadenia zavádzaný v súčasných pdnikch je tvrený medzinárdnými nrmami a zahŕňa 4 blasti Kvalita Envirnment Pdnik IMS Bezpečnsť Infrmačné systémy IV

5 Kvalita Je zabezpečená súbrm medzinárdných nriem ISO 9000/2000 Systémy manažérstva kvality (SMK) Envirnment ISO 14001/2004 Systémy envirnmentálneh manažmentu Nrma sa týka zachvanie a bezpečnsti živtnéh prstredia Bezpečnsť OHSAS 18001/1999 Systémy manažérstva bezpečnsti a chrany zdravia pri práci Infrmačné systémy BS /2005 Systémy manažérstva bezpečnsti infrmácií 1.4 Organizácia Význam pjmu Ak inštitúcia Ide pdnik, ústav, združenie ktrá má svje pslanie a je účelne rganizvaná k splneniu svjich cieľv Je t združenie ľudí ktrý majú splčné pslanie Organizačná štruktúra Je uspriadanie rganizačných jedntiek v rganizácií s určením všetkých ptrebných vzťahv Prces rganizvania 1.5 Infrmácie a manažment Rzhdvanie v základných manažérskych funkciách sa uskutčňuje na základe infrmácií Infrmácie závisia d infrmačnéh zabezpečenia v rganizácii Hlavný význam infrmácií v manažmente: Na základe infrmácii manažment prijíma dôvdnené (ptimálne) rzhdnutia Slúžia na zabezpečenie splnenia prijatých rzhdnutí Slúžia na hdntenie efektívnsti výstupných činnstí Charakteristika infrmácie Je správa, známenie určitej udalsti,... Infrmácia znižuje aleb dstraňuje nevedmsť aleb neurčitsť V manažmente nie každá správa znamená infrmáciu Infrmácia ma 2 stránky Vlastnsti infrmácii Kvantitatívna Skúma zlženie infrmácii z jedntlivých znakv a ich uspriadansť Rieši aj mnžstv infrmácii Kvalitatívna Vyjadruje významvú stránku Hdntí užitčnsť bsahu infrmácii pre príjemcu Kvalita Ak výstižné a presne zbrazuje skutčnsť V

6 Ak rýchl sú infrmácie k dispzícii pre manažérv Úplnsť Ide primerané a dpvedajúce mnžstv faktv Relevantnsť Je t vhdnsť ak sa infrmácie týkajú danéh prblému Druhy infrmácii Pdľa bsahu zbrazvaných infrmácii Eknmické Vyjadrujú eknmické realitu činnsti rganizácie i vnkajšieh prstredia Mim eknmické Technické Eklgické Pdľa pôvdu zdrja Externé Infrmácie z vnkajšieh prstredia Interné Vnútrpdnikvé Infrmácie výrbe Infrmácie prcesch Infrmácie finančných výsledkch Pdľa dôležitsti Základné Hvria nám dôležitých číslach... Dplnkvé Tiet infrmácie sú menej dôležité Dplňujú základné infrmácie 1.6 Infrmačný systém rganizácie Zabezpečuje infrmácie ptrebné na vyknávanie všetkých riadiacich a vyknávajúcich funkcií Prechádza celu rganizáciu a spája jedntlivé prvky pdniku d jednéh celku VI