INOVOVANÉ UČEBNÉ OSNOVY PRE PREDMET VÝTVARNÁ VÝCHOVA PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ UMENIE A KULTÚRA PREDMET VÝTVARNÁ VÝCHOVA SKRATKA PREDMETU VYV ROČNÍK ŠIESTY ČASOVÁ DOTÁCIA 1 HODINA TÝŽDENNE 33 HODÍN ROČNE MIESTO REALIZÁCIE TRIEDA PRÍRODNÁ ZÁHRADA V AREÁLI NAŠEJ ŠKOLY Úvod Vzdela vaci s tandard vy tvarnej vy chovy nepredstavuje iba su hrn katalo gov, ktore stanovuju vy kony a obsah vyuc ovacieho predmetu, ale je to predovs etky m program ro znych c innosti a otvoreny ch pri lez itosti na rozvi janie individua lnych uc ebny ch moz nosti z iakov. Vzdela vaci s tandard pozosta va z charakteristiky predmetu a za kladny ch uc ebny ch ciel ov, ktore sa konkretizuju vo vy konovom s tandarde. Je to uceleny syste m vy konov, ktore su vyjadrene kogniti vne odstupn ovany mi konkretizovany mi ciel mi uc ebny mi poz iadavkami. Tieto za kladne poz iadavky mo z u uc itelia es te viac s pecifikovat, konkretizovat a rozvi jat v podobe d als i ch bli zkych uc ebny ch ciel ov, uc ebny ch u loh vy tvarny ch zadani. K vymedzeny m vy konom sa prirad uje obsahovy s tandard, v ktorom sa zdo razn uju pojmy ako kl u c ovy prvok vnu tornej s truktu ry uc ebne ho obsahu. Uc ivo je v n om s truktu rovane podl a jednotlivy ch tematicky ch celkov. Je to za klad vymedzene ho uc ebne ho obsahu. To vs ak nevyluc uje moz nost uc itel ov tvorivo modifikovat stanoveny uc ebny obsah v ra mci s kolske ho vzdela vacieho programu podl a jednotlivy ch roc ni kov. 1
Vzdela vaci s tandard vy tvarnej vy chovy ako program aktivity z iakov je koncipovany tak, aby vytva ral moz nosti na tie kogniti vne c innosti z iakov, ktore operuju s pojmami, aky mi su, hl adanie, pa tranie, sku manie, objavovanie, lebo v nich spoc i va za kladny predpoklad pozna vania a porozumenia vo vy tvarnej vy chove. V tomto zmysle nemaju byt z iaci len pasi vnymi akte rmi vy uc by a konzumentmi hotovy ch poznatkov, ktore si maju zapama tat a na sledne zreprodukovat. Charakteristika predmetu Vy tvarna vy chova je predmet, na ktorom z iaci prostredni ctvom vy tvarny ch c innosti spozna vaju vyjadrovacie prostriedky vizua lnych umeni (kresby, mal by, plastiky, fotografie, dizajnu, architektu ry, videa a filmu). Vs etky ostatne didakticke formy ako pouz i vanie uc ebnice, edukac ny ch materia lov, premietanie filmov a podobne su len doplnkovy mi aktivitami (v ra mci motiva cie alebo na sledny ch uka z ok, diskusii ). Ťaz iskom je pra ca z iakov s vy tvarny mi materia lmi, technikami a na strojmi (od ceruzky az po fotoapara t a poc i tac ). Zahŕn a tvorbu od vymyslenia na padu (c o chcu z iaci vytvorit ), cez nacha dzanie formy (ako to vyjadrit ), az po realiza ciu (schopnost previest na pad a formu v materia li prostredni ctvom vy tvarnej techniky). Prostredni ctvom tohto procesu sa jednak zvys uje gramotnost z iakov - schopnost rozumiet vizua lnym znakom na za klade vlastnej sku senosti, jednak su uva dzani do znalosti ro znych foriem su c asnej vizua lnej kultu ry i kultu rnej tradi cie. Žiaci touto formou zi skavaju do lez ite kompetencie porozumenia reklame, filmu a videu, dizajnu, architektu re; fotografia m obrazom a objektom, ktore ich obklopuju a vytva raju ich obraz sveta". Ciele predmetu Hlavný cieľ predmetu Žiaci su prostredni ctvom akti vnych c innosti uva dzani do vizua lnej kultu ry a komunika cie - na u rovni poznania i vlastne ho vyjadrovania. 2
Žiaci: - spozna vaju vyjadrovacie prostriedky vizua lnych umeni - vy tvarne ho umenia, fotografie, dizajnu, architektu ry, videa a filmu, rozumeju im a zi skavaju za kladnu gramotnost v ich pouz i vani, - rozvi jaju si pozorovacie schopnosti, schopnosti reagovat na vizua lne podnety a vy tvarne ich spracova vat, - rozvi jaju tvorbu vlastny ch mys lienkovy ch konceptov a ich forma lnu a technicku realiza ciu, - spoznaju a slovne pomenuju (vy raz), formu, na met umelecky ch diel a svoj za z itok z nich vy tvarne interpretuju, - pozna vaju vybrane typicke diela vizua lnej kultu ry, reprezentuju ce smery moderne ho a su c asne ho umenia a historicke slohy, - osvojuju si primerane kultu rne postoje, na zory a hodnotove krite ria ; cez za z itky akti vneho vyjadrovania a vni mania umelecky ch diel su uva dzani do pozna vania hodno t umenia a kultu ry - vo vzt ahu k tradi cii a na u rovni aktua lneho myslenia a interpreta cie. Kompetencie Kompetencia k celoživotnému učeniu sa - pla novat a organizovat si uc enie a pracovnu c innost - hl adat a rozvi jat u c inne postupy vo svojom uc eni - vyuz i vat ro zne strate gie uc enia - kriticky pristupovat ku zdrojom informa cii, informa cie tvorivo spracova vat a vyuz i vat pri svojom s tu diu a praxi Sociálne komunikačné kompetencie - vecne, spra vne sa vyjadrovat verba lne, pi somne a graficky k danej uc ebnej te me - vediet vyuz it informac ne a komunikac ne zdroje - vyhl ada vat, triedit a spracova vat informa cie a da ta z ro znych zdrojov (IKT, kniz ne zdroje) 3
- zrozumitel ne prezentovat svoje poznatky, sku senosti a zruc nosti, Kompetencia v oblasti informačných a komunikačných technológií - osvojit si za kladne zruc nosti v oblasti IKT ako predpoklad d als ieho rozvoja - pouz i vat za kladne postupy pri pra ci s textom a jednoduchou prezenta ciou - doka zat vyuz i vat IKT pri vzdela vani Kompetencia riešiť problémy - analyzovat vybrane proble my - navrhovat ro zne ries enia u loh, postupov a pri stupov - aplikovat poznatky pri ries eni konkre tnych proble movy ch u loh - vyuz i vat informac ne a komunikac ne technolo gie pri ries eni proble movy ch u loh - pouz i vat za kladne mys lienkove opera cie a meto dy vedecke ho pozna vania pri ries eni proble movy ch u loh - vyuz i vat tvorivost a na paditost, samostatne tvorit za very na za klade zisteni, sku mani alebo ries eni u loh - zhodnotit u spes nost ries enia proble movej u lohy - logicky spa jat poznatky z ro znych predmetov a vyuz it ich pri ries eni proble movy ch u loh - priji mat svoju zodpovednost za ries enie proble mov - doka zat sa pouc it z vlastny ch chy b a chy b iny ch Kompetencie sociálne a personálne - vyjadrovat svoje na zory, postoje a sku senosti - pracovat vo dvojiciach alebo v skupina ch, vza jomne si radit a poma hat - prezentovat a zhodnotit vy sledky svojej alebo skupinovej c innosti - hodnotit vlastne vy kony a pokroky v uc eni - priji mat ocenenie, radu a kritiku, c erpat pouc enie pre svoju d als iu pra cu Kompetencie pracovné 4
- stanovit si ciele a akti vne pristupovat k uskutoc neniu svojich ciel ov - kriticky hodnot svoje vy sledky - pouz i vat spra vne postupy a techniky pri prakticky ch c innostiach - dodrz iavat pravidla bezpec nosti a ochrany zdravia - vyuz i vat uc ebne, kompenzac ne a ine pomo cky Kompetencie vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry - uvedomit si vy znam umenia a kultu rnej komunika cie vo svojom z ivote a v z ivote celej spoloc nosti - cenit si a res pektovat umenie a kultu rne historicke tradi cie - poznat pravidla spoloc enske ho kontaktu (etiketu) - spra vat sa kultivovane, primerane okolnostiam a situa cia m - byt tolerantny a empaticky k prejavom iny ch kultu r Výtvarné vyjadrovacie prostriedky Vzdelávací štandard - kresbou vyjadrit za kladne vzt ahy predmetov v priestore, - vyjadrit vzt ahy farieb v priestore pri zobrazovani exterie ru (krajiny). mierka a proporc ne vzt ahy opera cie s mierkou zobrazovania: zmens ovanie zva c s ovanie, vzd al ovanie pribliz ovanie pozorovanie vzt ahov podl a skutoc nosti opera cie s proporciami: pribliz ny pomer c asti videnej a kreslenej predlohy farebne budovanie priestoru v obraze: bli zkost a vzdialenost 5
Možnosti zobrazovania videného sveta - vyjadrit pribliz ne proporcie pri kresleni postavy, - vyjadrit pribliz ne proporcie pri modelovani postavy. proporcie postavy (c lovek, zviera) analyticke pozorovanie postavy kreslenie postavy podl a videnej skutoc nosti (za klady geometrickej vy stavby proporcii, pohybu) modelovanie postavy podl a videnej skutoc nosti (za klady geometrickej vy stavby proporcii, c asti vo vzt ahu k celku, pohybu) Podnety moderného a súčasného výtvarného umenia - rozpoznat princi py op-artu a kineticke ho umenia, nacha dzat su vislosti a rozdiely medzi ro znymi umelecky mi s ty lmi op-art: ins pira cia vybrany m princi pom opartovej tvorby (mihotavy efekt, ilu zia priestorovosti, svetelny a farebny kontrast, se ria, mriez ka...) kineticke umenie: jednoduchy kineticky objekt opticke klamy, ilu zie a dvojznac ne zobrazenia Výtvarné činnosti inšpirované dejinami umenia goticke umenie a architektu ra (katedra la, 6
- rozpoznat typicke znaky goticke ho umenia a architektu ry, - tvorivo pouz it (transformovat ) historicky moti v. hrad, odev) uvedenie do dobovej situa cie hra na umelca gotiky vy tvarna interpreta cia dobovej vy tvarnej formy (napr. vitra z z papiera alebo ro znych materia lov vlastny moti v z iaka, alebo kniz na ilumina cia, na vrh goticke ho rytierskeho brnenia, odevu a pod.) Škola v galérii - slovne interpretovat subjekti vny dojem zo zmyslove ho (synesteticke ho) vni mania umelecke ho diela. vni manie vy tvarne ho diela (v gale rii alebo podl a reprodukcie) reakcie ro znych zmyslovy ch modali t; obraz pre pa t zmyslov (vci tenie sa do diela na za klade jeho pozorovania; prirad ovanie chuti, vo ne, zvuku a hmatove ho pocitu farbe, tvaru, povrchu, svetlosti, moti vu) interpreta cia vybrane ho vy tvarne ho diela na za klade synesteticke ho vni mania (napr. c o zobrazuje abstraktne umenie?) Podnety architektúry urbanizmus: nadhl ad, po dorys, pla n pla n mesta (dediny), s truktu ra zo n, doprava, 7
- rozli s it prvky a funkcie c asti za stavby mesta alebo dediny, - vytvorit jednoduchy pla n usporiadania urba nneho celku (mesto, dedina, osada, c ast ) podl a svojej predstavy. uzly; vza jomne vzt ahy, vzt ah ku krajine porovnanie: mesto a dedina fantasticke priestory, fantasticke funkcie, uto pia Podnety fotografie - nafotografovat inscenovanu situa ciu. - vyuz it poznatky o vy tvarny ch vyjadrovaci ch prostriedkoch pri fotografovani. inscenovana fotografia pra ca s materia lmi pri prava inscenovane ho prostredia (ins tala cie), fotograficke ho tere nu (napr: z papiera, plasteli ny, ro znych priehl adny ch a polopriehl adny ch materia lov), vyuz itie povrchu (textu). umiestnenie predmetu v inscena cii osvetlenie, nasvietenie s farebny m svetlom. fotografovanie z ro znych uhlov pohl adu celok, detail. Podnety videa a filmu - porovna vat vzt ah obrazu a zvuku vo videu alebo vo filme z hl adiska vzt ah obrazu a zvuku vo videu a filme ozvuc enie kra tkej uka z ky (experimentovanie s ozvuc eni m s pouz iti m vybrane ho obrazu a zvuku v poc i tac ovom programe) hudba, 8
vy razu. hlas, zvuky Elektronické médiá - vytvorit kola z e z vlastny ch digita lnych kresieb, fotografii, malieb, alebo pi sma, - vytvorit varianty digita lneho obrazu pomocou opera cii v poc i tac ovom programe digita lna u prava farieb obrazu digita lna u prava svetlosti, sy tosti, kontrastu farieb; rozostrenie, zaostrenie, vol na transforma cia digita lne filtre, farebne filtre, krivky farieb digita lna obrazova kola z /kola z z obrazu a pi sma Podnety dizajnu - navrhnu t odevy alebo doplnky podl a svojich predsta v. odevny dizajn odev, c ast odevu, doplnok histo ria odievania odevny dizajn Tradície a podnety remesiel podnety kos ika rstva 9
- tvorivo variovat tradic nu techniku. pletenie objektu z pru tov (napr. papier, karto n, buz i rka, dro t, drevo...) vy tvarne reakcie na tradic ne formy (architektu ry, odevov, jeda l, zvykov...) Synestetické podnety - pouz it zvukove vlastnosti materia lov a objektov. objekt vyda vaju ci zvuk hudobno-vizua lny na stroj, ozvuc ene povrchy (textu ry: napr. vru bkovany papier, plech...) zvukova performancia s vlastny mi zvukovy mi objektmi (na strojmi vyda vaju cimi zvuky, ruchy, s umy ), zvukove objekty, autorske a hudobne na stroje Podnety poznávania sveta - vy tvarne reagovat na te my biolo gie. podnety biolo gie vy tvarna interpreta cia pri rodny ch s truktu r (napr. makrosni mky rastlinny ch a z ivoc i s nych tkani v, minera lov, pozorovanie mikroskopom, rontgenove sni mky, sni mky geologicky ch vrstiev, krys ta lov, tepelne sni mky povrchu Zeme, kozmicke sni mky, pozorovana s truktu ra listov. 10
Najčastejšie používané metódy: - vy klad - pozorovanie - porovna vanie - rozbor - motiva cia - pra ca s odbornou literatu rou - projektove vyuc ovanie - skupinove vyuc ovanie Metódy a formy práce Najčastejšie využívané formy: - samostatna pra ca - skupinova pra ca - projektove vyuc ovanie - vyuc ovanie v pri rode - exkurzia Formy vyuc ovania u zko su visia s te mou. Podl a toho voli me, c i je vhodnejs ie pracovat v triede alebo v pri rode. Exkurzia je vhodna pri te me Škola v gale rii. Individua lna pra ca je vhodnejs ia, ak na m ide o hlbs i za z itok a sebavyjadrenie jednotlivca. Skupinova pra ca vy borne rozvi ja komunikac ne schopnosti z iakov a vedie k spolupra ci a vhodnej organiza cii pra ce v skupine. 11
Hodnotenie predmetu Ciel om hodnotenia vzdela vaci ch vy sledkov z iakov v s kole je poskytnu t z iakovi a jeho rodic om spa tnu va zbu o tom, ako z iak zvla dol danu problematiku, v c om ma nedostatky, kde ma rezervy, ake su jeho pokroky. Su c ast ou je tiez povzbudenie do d als ej pra ce, na vod, ako postupovat pri odstran ovani nedostatkov. Ciel om je zhodnotit prepojenie vedomosti so zruc nost ami a spo sobilost ami. Budeme dbat na to, aby sme prostredni ctvom hodnotenia nerozdel ovali z iakov na u spes ny ch a neu spes ny ch. Hodnotenie budeme robit na za klade urc ity ch krite rii, prostredni ctvom ktory ch budeme sledovat vy voj z iaka. Za kladny m dokumentom, ktory m sa budeme riadit, su Metodicke pokyny na hodnotenie z iakov ZŠ c. 22/2011. V triedach, v ktory ch je va c s i poc et z iakov zo SZP uc itel prihliada na tu to skutoc nost. Mo z e zni z it obsah uc iva (maxima lne 10 %). Musi byt vs ak zachovany predpi sany tematicky obsah. V 6. roc ni ku je predmet klasifikovany. Špecifikom vy chovy prostredni ctvom vy tvarny ch c innosti a vy tvarne ho vyjadrovania je, z e sa v ra mci jej procesu oc aka va vlastny pri stup z iaka k aplika cii techni k, na strojovy ch a koordinac ny ch zruc nosti, ale najma v oblasti vytva rania svojich osobny ch symbolicky ch reprezenta cii skutoc nosti (obrazov, objektov, priestorovy ch ries eni, akc ny ch a procesua lnych vyjadreni svojej fanta zie, predsta v a reality vonkajs ieho sveta). Vy tvarna vy chova a vy chova umeni m na ZŠ, su predmety, ktore sa nenapĺn aju realiza ciou poz adovane ho programu (edukac nej u lohy), ale v ktory ch je tento program len vy chodiskom k samostatne mu (tvorive mu) vy tvarne mu vyjadrovaniu sa z iaka. Ina c by nespĺn ala svoje t az iskove poslanie: formovat menta lne s truktu ry z iaka v smere akti vnej otvorenosti voc i interpreta cia m a vyjadrovaniu sveta a seba, orientovat z iaka k tvorive mu pri stupu - c i v ra mci sebavyjadrovania alebo ries enia zadany ch u loh. Hodnotenie ma v prvom rade funkciu poziti vne motivovat z iaka a usmernit jeho osobnostny vy voj. Tu musi uc itel brat ohl ad na jeho schopnosti, nadanie, ambi cie a vkus. Pri hodnoteni z iaka ma prednost porovna vanie jeho vy konu s jeho predcha dzaju cimi vy konmi a s 12
nastaveny mi krite riami, pred porovna vani m s vy konmi iny ch z iakov. Uc itel nemusi hodnotit kaz du pra cu. Nenosenie uc ebny ch pomo cok bude uc itel ries it za pisom, pri padne vy chovny m opatreni m. Stupeň hodnotenia: výborný - z iak je iniciati vny a tvorivy vo vy tvarnom vyjadrovani, uplatn uje vlastne na pady, je otvoreny voc i novy m podnetom a experimentovaniu, - z iak doka z e vyjadrit veku primerane postoje (vkus, na zor, spolupra ca, individualita) v oblasti vizua lnej kultu ry, - z iak ovla da zruc nosti (technicke, na strojove, materia love ) podl a poz iadaviek roc ni kovy ch kompetencii na vynikaju cej u rovni, - z iak preukazuje veku primerane menta lne spo sobilosti na u rovni vni mania, prez i vania, fanta zie a predstavivosti, vytva rania vlastny ch koncepcii, - z iak doka z e veku primerane pomenu vat a interpretovat svoje za z itky, c innosti a ich vy sledky, - z iak preukazuje vedomosti z oblasti vizua lnej kultu ry primerane edukac ny m u loha m (v niz s i ch roc ni koch najma vedomosti o materia loch na strojoch, za kladny ch technika ch a druhoch vizua lnych umeni ; v sekunda rnom vzdela vani o s ty loch, t az iskovy ch obdobiach, nosny ch umelcoch a me dia ch), - z iak doka z e res pektovat vlastny tvorivy vy sledok a je tolerantny voc i tvorivy m prejavom, na zorom a vkusu iny ch, - z iak zrealizoval artefakt primerane svojmu veku chválitebný - z iak v podstate spĺn a krite ria 1. stupn a hodnotenia ale je menej samostatny, iniciati vny a tvorivy. 13
dobrý - z iak realizuje edukac ne u lohy priemerne, chy ba mu iniciati vnost, tvorivost, tolerancia, nerozs iruje svoju flexibilnost, neosvojuje si nove vyjadrovacie prostriedky, podlieha predsudkom a stereotypom. dostatočný - z iak realizuje edukac ne u lohy na ni zkej u rovni, bez vlastne ho vkladu, s t az kost ami aplikuje zi skane zruc nosti a poznatky v novy ch oblastiach nedostatočný z iak nespĺn a krite ria, nema za ujem o vy tvarne aktivity, neguje vyuc ovaci proces. Nebudeme pouz i vat stupen nedostatoc ny v celkovom hodnoteni (len vo vy nimoc ny ch pri padoch). Učebné zdroje Na podporu a aktiva ciu vyuc ovania a uc enia z iakov sa vyuz iju nasledovne uc ebne zdroje: autor/ka ČARNÝ, L. učebnica Vy tvarna vy chova 6. roc ni k za kladny ch s ko l, 2009 Edukac ne CD s vizua lnymi materia lmi a metodicky mi radmi odborna literatu ra z oblasti vy tvarne ho umenia volena podl a vyuc ovacej te my c asopisy, internet CD prehra vac, dataprojektor, notebook 14
Učebné osnovy sú totožné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre príslušný predmet. 15