INOVOVANÉ UČEBNÉ OSNOVY PRE PREDMET VÝTVARNÁ VÝCHOVA PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ UMENIE A KULTÚRA PREDMET VÝTVARNÁ VÝCHOVA SKRATKA PREDMETU VYV ROČNÍK PIATY ČASOVÁ DOTÁCIA 1 HODINA TÝŽDENNE 33 HODÍN ROČNE MIESTO REALIZÁCIE TRIEDA PRÍRODNÁ ZÁHRADA V AREÁLI NAŠEJ ŠKOLY Úvod Vzdela vaci s tandard vy tvarnej vy chovy nepredstavuje iba su hrn katalo gov, ktore stanovuju vy kony a obsah vyuc ovacieho predmetu, ale je to predovs etky m program ro znych c innosti a otvoreny ch pri lez itosti na rozvi janie individua lnych uc ebny ch moz nosti z iakov. Vzdela vaci s tandard pozosta va z charakteristiky predmetu a za kladny ch uc ebny ch ciel ov, ktore sa konkretizuju vo vy konovom s tandarde. Je to uceleny syste m vy konov, ktore su vyjadrene kogniti vne odstupn ovany mi konkretizovany mi ciel mi uc ebny mi poz iadavkami. Tieto za kladne poz iadavky mo z u uc itelia es te viac s pecifikovat, konkretizovat a rozvi jat v podobe d als i ch bli zkych uc ebny ch ciel ov, uc ebny ch u loh vy tvarny ch zadani. K vymedzeny m vy konom sa prirad uje obsahovy s tandard, v ktorom sa zdo razn uju pojmy ako kl u c ovy prvok vnu tornej s truktu ry uc ebne ho obsahu. Uc ivo je v n om s truktu rovane podl a jednotlivy ch tematicky ch celkov. Je to za klad vymedzene ho uc ebne ho obsahu. To vs ak nevyluc uje moz nost uc itel ov tvorivo modifikovat stanoveny uc ebny obsah v ra mci s kolske ho vzdela vacieho programu podl a jednotlivy ch roc ni kov. 1
Vzdela vaci s tandard vy tvarnej vy chovy ako program aktivity z iakov je koncipovany tak, aby vytva ral moz nosti na tie kogniti vne c innosti z iakov, ktore operuju s pojmami, aky mi su, hl adanie, pa tranie, sku manie, objavovanie, lebo v nich spoc i va za kladny predpoklad pozna vania a porozumenia vo vy tvarnej vy chove. V tomto zmysle nemaju byt z iaci len pasi vnymi akte rmi vy uc by a konzumentmi hotovy ch poznatkov, ktore si maju zapama tat a na sledne zreprodukovat. Charakteristika predmetu Vy tvarna vy chova je predmet, na ktorom z iaci prostredni ctvom vy tvarny ch c innosti spozna vaju vyjadrovacie prostriedky vizua lnych umeni (kresby, mal by, plastiky, fotografie, dizajnu, architektu ry, videa a filmu). Vs etky ostatne didakticke formy ako pouz i vanie uc ebnice, edukac ny ch materia lov, premietanie filmov a podobne su len doplnkovy mi aktivitami (v ra mci motiva cie alebo na sledny ch uka z ok, diskusii ). Ťaz iskom je pra ca z iakov s vy tvarny mi materia lmi, technikami a na strojmi (od ceruzky az po fotoapara t a poc i tac ). Zahŕn a tvorbu od vymyslenia na padu (c o chcu z iaci vytvorit ), cez nacha dzanie formy (ako to vyjadrit ), az po realiza ciu (schopnost previest na pad a formu v materia li prostredni ctvom vy tvarnej techniky). Prostredni ctvom tohto procesu sa jednak zvys uje gramotnost z iakov - schopnost rozumiet vizua lnym znakom na za klade vlastnej sku senosti, jednak su uva dzani do znalosti ro znych foriem su c asnej vizua lnej kultu ry i kultu rnej tradi cie. Žiaci touto formou zi skavaju do lez ite kompetencie porozumenia reklame, filmu a videu, dizajnu, architektu re; fotografia m obrazom a objektom, ktore ich obklopuju a vytva raju ich obraz sveta". Ciele predmetu Hlavný cieľ predmetu Žiaci su prostredni ctvom akti vnych c innosti uva dzani do vizua lnej kultu ry a komunika cie - na u rovni poznania i vlastne ho vyjadrovania. 2
Žiaci: - spozna vaju vyjadrovacie prostriedky vizua lnych umeni - vy tvarne ho umenia, fotografie, dizajnu, architektu ry, videa a filmu, rozumeju im a zi skavaju za kladnu gramotnost v ich pouz i vani, - rozvi jaju si pozorovacie schopnosti, schopnosti reagovat na vizua lne podnety a vy tvarne ich spracova vat, - rozvi jaju tvorbu vlastny ch mys lienkovy ch konceptov a ich forma lnu a technicku realiza ciu, - spoznaju a slovne pomenuju (vy raz), formu, na met umelecky ch diel a svoj za z itok z nich vy tvarne interpretuju, - pozna vaju vybrane typicke diela vizua lnej kultu ry, reprezentuju ce smery moderne ho a su c asne ho umenia a historicke slohy, - osvojuju si primerane kultu rne postoje, na zory a hodnotove krite ria ; cez za z itky akti vneho vyjadrovania a vni mania umelecky ch diel su uva dzani do pozna vania hodno t umenia a kultu ry - vo vzt ahu k tradi cii a na u rovni aktua lneho myslenia a interpreta cie. Kompetencie Kompetencia k celoživotnému učeniu sa - pla novat a organizovat si uc enie a pracovnu c innost - hl adat a rozvi jat u c inne postupy vo svojom uc eni - vyuz i vat ro zne strate gie uc enia - kriticky pristupovat ku zdrojom informa cii, informa cie tvorivo spracova vat a vyuz i vat pri svojom s tu diu a praxi Sociálne komunikačné kompetencie - vecne, spra vne sa vyjadrovat verba lne, pi somne a graficky k danej uc ebnej te me - vediet vyuz it informac ne a komunikac ne zdroje - vyhl ada vat, triedit a spracova vat informa cie a da ta z ro znych zdrojov (IKT, kniz ne zdroje) - zrozumitel ne prezentovat svoje poznatky, sku senosti a zruc nosti, 3
Kompetencia uplatňovať základ matematického myslenia a základné schopnosti poznávať v oblasti vedy a techniky - pouz i vat matematicke myslenie na ries enie prakticky ch proble mov v kaz dodenny ch situa cia ch Kompetencia riešiť problémy - analyzovat vybrane proble my - navrhovat ro zne ries enia u loh, postupov a pri stupov - aplikovat poznatky pri ries eni konkre tnych proble movy ch u loh - vyuz i vat informac ne a komunikac ne technolo gie pri ries eni proble movy ch u loh - pouz i vat za kladne mys lienkove opera cie a meto dy vedecke ho pozna vania pri ries eni proble movy ch u loh - vyuz i vat tvorivost a na paditost, samostatne tvorit za very na za klade zisteni, sku mani alebo ries eni u loh - zhodnotit u spes nost ries enia proble movej u lohy - logicky spa jat poznatky z ro znych predmetov a vyuz it ich pri ries eni proble movy ch u loh - priji mat svoju zodpovednost za ries enie proble mov - doka zat sa pouc it z vlastny ch chy b a chy b iny ch Kompetencie sociálne a personálne - vyjadrovat svoje na zory, postoje a sku senosti - pracovat vo dvojiciach alebo v skupina ch, vza jomne si radit a poma hat - prezentovat a zhodnotit vy sledky svojej alebo skupinovej c innosti - hodnotit vlastne vy kony a pokroky v uc eni - priji mat ocenenie, radu a kritiku, c erpat pouc enie pre svoju d als iu pra cu Kompetencie pracovné - stanovit si ciele a akti vne pristupovat k uskutoc neniu svojich ciel ov 4
- kriticky hodnot svoje vy sledky - pouz i vat spra vne postupy a techniky pri prakticky ch c innostiach - dodrz iavat pravidla bezpec nosti a ochrany zdravia - vyuz i vat uc ebne, kompenzac ne a ine pomo cky Kompetencie vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry - uvedomit si vy znam umenia a kultu rnej komunika cie vo svojom z ivote a v z ivote celej spoloc nosti - cenit si a res pektovat umenie a kultu rne historicke tradi cie - poznat pravidla spoloc enske ho kontaktu (etiketu) - spra vat sa kultivovane, primerane okolnostiam a situa cia m - byt tolerantny a empaticky k prejavom iny ch kultu r Výtvarné vyjadrovacie prostriedky Vzdelávací štandard - pouz it vy razove moz nosti ro znych kvali t c iar, tvarov, plo ch - povrchov, farieb a farebny ch kombina cii, usporiadat ro zne prvky do kompozi cie. poziti v a negati v na ploche - s ablo ny z obrysove ho tvaru (figu ra, predmet) dynamicke zobrazenie pohybu opakovani m obrysove ho tvaru poziti v a negati v v priestorovom tvare: otla c anie predmetov do ma kkej modelovacej hmoty (figurati vna alebo abstraktna kompozi cia) - odlievanie do sadry Možnosti zobrazovania videného sveta 5
- nakreslit pribliz ne tvary a proporcie pozorovany ch predmetov, - vymodelovat pribliz ny tvar videne ho predmetu. za kladne proporcie predmetov analyticke pozorovanie predmetov (celok a c asti) kreslenie predmetu podl a videnej skutoc nosti (za klady geometrickej vy stavby proporcii ); v yjadrenie pribliz ne ho tvaru a modela cie tien ovani m, s rafovani m, lavi rovani m modelovanie tvaru predmetu podl a videnej skutoc nosti s do razom na za klady vy stavby proporcii (budovany ch od geometricky ch tvarov k pribliz nej modela cii predmetu), viacpohl adovost plasticke ho tvaru Podnety moderného a súčasného výtvarného umenia - pouz it geometriza ciu tvarov (v mal be, alt. v kresbe za tis ia, krajiny alebo portre tu), - vytvorit fantasticku kompozi ciu skladani m rozmanity ch tvarov, - slovne opi sat kubisticke dielo, - slovne opi sat surrealisticke dielo. geometriza cia tvarov predmetov (napr. za tis ie) kompozi cia (obraz) z takto rozloz eny ch" predmetov - kubisticky princi p fantasticke kombina cie tvarov (napr. c asti predmetov, l udsky ch a zvieraci ch posta v... ) surrealisticke umenie kubisticke umenie porovnanie zobrazuju ceho a nezobrazuju ceho (abstraktne ho) umenia 6
Výtvarné činnosti inšpirované dejinami umenia - pomenovat typicke prvky mozaiky, tvorivo pouz it (transformovat ) princi p mozaiky. mozaika (z papiera alebo ro znych materia lov) alebo mal ba (vlastny moti v z iaka, forma lna ins pira cia z deji n umenia) umenie neskorej antiky - mozaiky byzantske umenie - ikony uvedenie do dobovej situa cie - pri beh umelca neskorej antiky (Byzancie), ranokrest anske umenie Škola v galérii - vymenovat typicke znaky vybrany ch druhov umenia, - vymenovat druhy vy tvarne ho umenia. vy tvarna interpreta cia vybrane ho umelecke ho diela podl a videnej reprodukcie (alebo diela v gale rii) vy tvarne dielo (o rozmeroch, autorovi, dobe vzniku, technike, na mete) orienta cia v gale rii (pri p. virtua lnej gale rii) - vyhl ada vanie diel, ich slovna interpreta cia moz nosti prezenta cie umenia: gale ria, mu zeum, vy stava, vernisa z, knihy a c asopisy o umeni druhy vy tvarne ho prejavu: obraz, socha, grafika, objekt, ins tala cia Podnety architekrúry 7
- charakterizovat exterie r a interie r v architektu re, - vy tvarne vyjadrit vlastnu predstavu l ubovol ne ho architektonicke ho priestoru. odvodzovanie priestoru od postavy c loveka a jeho pohybov v n om -tvorba priestorovy ch modelov odra z aju cich tvar alebo funkciu napr. proporcii postavy, pohybov, polo h tela pri ro znych c innostiach modely schra nok" na by vanie, na pohyb pre c loveka alebo pre z ivoc i chov na vrh zariadenia vlastne ho priestoru (napr. brlo z tek, jaskyn a, hniezdo, nora, detska izba, karavan, trieda, spa ln a) exterie r a interie r Podnety fotografie - poznat za kladne u kony fotografovania s digita lnym fotoapara tom (za ber - ra movanie, pribliz ovanie - vzd al ovanie, uloz enie fotografie), - vyuz it poznatky o vy tvarny ch vyjadrovaci ch prostriedkoch pri fotografovani. za klady pra ce s digita lnym fotoapara tom fotografia (digita lna) hl adanie za beru - vy sek (ra movanie) pohl adu na skutoc nost, ro zne vy seky rovnake ho na metu v hl ada c iku (napr. drobne predmety) ro zne moz nosti pohl adu na predmet (moti v) - celok a detail hry s pribliz ovani m (zoomom) rovnaky na met s ro znou expozi ciou rez im makro uloz enie a za kladne opera cie s fotografiou v poc i tac i vznik fotografie Podnety videa a filmu 8
- poznat za kladne u kony pri nakru cani videa. za ber (kompaktny digita lny fotoapara t alebo mobilny telefo n, videokamera) vel kost, kompozi cia a dĺz ka za beru, uhol pohl adu, osvetlenie, farebne naladenie vol ba te my, vy ber/pri prava sce ny a akte rov, vyjadrenie miesta spa janie za berov a obrazov (sekvencia, staticky za ber), plynutie c asu za kladne pojmy a ich prakticke ozrejmenie, prostredni ctvom vy tvarny ch c innosti informa cie o vzniku filmu (uka z ky prvy ch filmov) Elektronické médiá - vytvorit jednoduchu anima ciu pomocou pec iatok alebo vlastnej kresby, - naskenovat vlastnu kresbu (mal bu) predmet, alebo c ast tela. anima cia (digita lne pec iatky, na stroj priesvitka, fa zy anima cie pomocou digita lnej pec iatky, vytva ranie a u prava fa z anima cie, kompozi cia v anima cii, c as v anima cii, uloz enie anima cie) pohyby a procesy v animovanej kresbe (linea rna animovana kresba, kolorovana linea rna animovana kresba) skenovanie a uloz enie naskenovane ho obra zka na stroje v poc i tac ovom programe 9
Podnety dizajnu - vytvorit jednoduche znaky, - slovne opi sat vy znamy pouz ity ch znakov. za sady tvorby, znaku a znac ky na vrh loga, znac ky, (pre udalost, firmu, klub, obec, vy robok), alebo na vrh ex libris pre svoje knihy (moz nosti zapojenia pi smena, ornamentu, geometricke ho tvaru, vymyslene ho znaku) alternati vne na vrh obalu (s katule) na konkre tny predmet s pouz iti m loga, znac ky Tradície a podnety remesiel - modelovat na doby podl a vlastne ho na vrhu, - vytvorit ornamenty s tradic ny mi prvkami, - navrhnu t svojske ornamenty. vy tvarne reakcie (ins pira cie, interpreta cie, kombina cie) na ro zne typy regiona lnych ornamentov alebo ornamentov ro znych kultu r aplika cia a aktualiza cia navrhnute ho ornamentu (napr. na su c asny u z itkovy predmet, c ast odevu, z iakom vymodelovany predmet) podnety hrnc iarstva na vrh a modelovanie na doby (pri p. novotvaru), z ma kkej modelovacej hmoty pouz itie ro znych spo sobov povrchovej u pravy (napr. vlys, s paga tova technika, vryp) moz nosti farebnej u pravy a aplika cie dekoru/ornamentu moz nosti odro tovania 10
tvaru ma kky m dro tom struc na histo ria hrnc iarstva a drota rstva Synestetické podnety - vytvorit svojsky za pis hudby. graficka partitu ra: za pis hudby (do notovej osnovy alebo do vlastne ho vymyslene ho syste mu) prostredni ctvom zobrazovaci ch znakov, vlastny ch graficky ch symbolov, geometricky ch tvarov, kola z e, asambla z e z predmetov... (do raz na vy znam, tvar znakov, ich farbu, ich umiestnenie) pokus o zvukovu interpreta ciu Podnety poznávania sveta - vy tvarne zareagovat na te my dejepisu alebo zemepisu. vy tvarne hry s problematikou dejepisu a /alebo zemepisu (napr. mapa/cestovny poriadok/orientac na sche ma svojej biografie - dejepisu svojho z ivota alebo z ivota predkov, symboly pre jednotlive udalosti; alebo trojrozmerne zobrazenie historickej udalosti - moz nost kolekti vnej pra ce) reflexia dobove ho dizajnu, mo dy, dopravny ch prostriedkov (napr. doby mladosti svojich rodic ov, stary ch rodic ov, prastary ch rodic ov - 11
podl a uka z ok) Najčastejšie používané metódy: - vy klad - pozorovanie - porovna vanie - rozbor - motiva cia - pra ca s odbornou literatu rou - projektove vyuc ovanie - skupinove vyuc ovanie Metódy a formy práce Najčastejšie využívané formy: - samostatna pra ca - skupinova pra ca - projektove vyuc ovanie - vyuc ovanie v pri rode - exkurzia Formy vyuc ovania u zko su visia s te mou. Podl a toho voli me, c i je vhodnejs ie pracovat v triede alebo v pri rode. Exkurzia je vhodna pri te me Škola v gale rii. Individua lna pra ca je 12
vhodnejs ia, ak na m ide o hlbs i za z itok a sebavyjadrenie jednotlivca. Skupinova pra ca vy borne rozvi ja komunikac ne schopnosti z iakov a vedie k spolupra ci a vhodnej organiza cii pra ce v skupine. Hodnotenie predmetu Ciel om hodnotenia vzdela vaci ch vy sledkov z iakov v s kole je poskytnu t z iakovi a jeho rodic om spa tnu va zbu o tom, ako z iak zvla dol danu problematiku, v c om ma nedostatky, kde ma rezervy, ake su jeho pokroky. Su c ast ou je tiez povzbudenie do d als ej pra ce, na vod, ako postupovat pri odstran ovani nedostatkov. Ciel om je zhodnotit prepojenie vedomosti so zruc nost ami a spo sobilost ami. Budeme dbat na to, aby sme prostredni ctvom hodnotenia nerozdel ovali z iakov na u spes ny ch a neu spes ny ch. Hodnotenie budeme robit na za klade urc ity ch krite rii, prostredni ctvom ktory ch budeme sledovat vy voj z iaka. Za kladny m dokumentom, ktory m sa budeme riadit, su Metodicke pokyny na hodnotenie z iakov ZŠ c. 22/2011. V triedach, v ktory ch je va c s i poc et z iakov zo SZP uc itel prihliada na tu to skutoc nost. Mo z e zni z it obsah uc iva (maxima lne 10 %). Musi byt vs ak zachovany predpi sany tematicky obsah. V 5. roc ni ku je predmet klasifikovany. Špecifikom vy chovy prostredni ctvom vy tvarny ch c innosti a vy tvarne ho vyjadrovania je, z e sa v ra mci jej procesu oc aka va vlastny pri stup z iaka k aplika cii techni k, na strojovy ch a koordinac ny ch zruc nosti, ale najma v oblasti vytva rania svojich osobny ch symbolicky ch reprezenta cii skutoc nosti (obrazov, objektov, priestorovy ch ries eni, akc ny ch a procesua lnych vyjadreni svojej fanta zie, predsta v a reality vonkajs ieho sveta). Vy tvarna vy chova a vy chova umeni m na ZŠ, su predmety, ktore sa nenapĺn aju realiza ciou poz adovane ho programu (edukac nej u lohy), ale v ktory ch je tento program len vy chodiskom k samostatne mu (tvorive mu) vy tvarne mu vyjadrovaniu sa z iaka. Ina c by nespĺn ala svoje t az iskove poslanie: formovat menta lne s truktu ry z iaka v smere akti vnej otvorenosti voc i interpreta cia m a vyjadrovaniu sveta a seba, orientovat z iaka k tvorive mu pri stupu - c i v ra mci sebavyjadrovania alebo ries enia zadany ch u loh. 13
Hodnotenie ma v prvom rade funkciu poziti vne motivovat z iaka a usmernit jeho osobnostny vy voj. Tu musi uc itel brat ohl ad na jeho schopnosti, nadanie, ambi cie a vkus. Pri hodnoteni z iaka ma prednost porovna vanie jeho vy konu s jeho predcha dzaju cimi vy konmi a s nastaveny mi krite riami, pred porovna vani m s vy konmi iny ch z iakov. Uc itel nemusi hodnotit kaz du pra cu. Nenosenie uc ebny ch pomo cok bude uc itel ries it za pisom, pri padne vy chovny m opatreni m. Stupeň hodnotenia: výborný - z iak je iniciati vny a tvorivy vo vy tvarnom vyjadrovani, uplatn uje vlastne na pady, je otvoreny voc i novy m podnetom a experimentovaniu, - z iak doka z e vyjadrit veku primerane postoje (vkus, na zor, spolupra ca, individualita) v oblasti vizua lnej kultu ry, - z iak ovla da zruc nosti (technicke, na strojove, materia love ) podl a poz iadaviek roc ni kovy ch kompetencii na vynikaju cej u rovni, - z iak preukazuje veku primerane menta lne spo sobilosti na u rovni vni mania, prez i vania, fanta zie a predstavivosti, vytva rania vlastny ch koncepcii, - z iak doka z e veku primerane pomenu vat a interpretovat svoje za z itky, c innosti a ich vy sledky, - z iak preukazuje vedomosti z oblasti vizua lnej kultu ry primerane edukac ny m u loha m (v niz s i ch roc ni koch najma vedomosti o materia loch na strojoch, za kladny ch technika ch a druhoch vizua lnych umeni ; v sekunda rnom vzdela vani o s ty loch, t az iskovy ch obdobiach, nosny ch umelcoch a me dia ch), - z iak doka z e res pektovat vlastny tvorivy vy sledok a je tolerantny voc i tvorivy m prejavom, na zorom a vkusu iny ch, - z iak zrealizoval artefakt primerane svojmu veku 14
chválitebný - z iak v podstate spĺn a krite ria 1. stupn a hodnotenia ale je menej samostatny, iniciati vny a tvorivy. dobrý - z iak realizuje edukac ne u lohy priemerne, chy ba mu iniciati vnost, tvorivost, tolerancia, nerozs iruje svoju flexibilnost, neosvojuje si nove vyjadrovacie prostriedky, podlieha predsudkom a stereotypom. dostatočný - z iak realizuje edukac ne u lohy na ni zkej u rovni, bez vlastne ho vkladu, s t az kost ami aplikuje zi skane zruc nosti a poznatky v novy ch oblastiach nedostatočný - z iak nespĺn a krite ria, nema za ujem o vy tvarne aktivity, neguje vyuc ovaci proces. Nebudeme pouz i vat stupen nedostatoc ny v celkovom hodnoteni (len vo vy nimoc ny ch pri padoch). Učebné zdroje Na podporu a aktiva ciu vyuc ovania a uc enia z iakov sa vyuz iju nasledovne uc ebne zdroje: autor/ka ČARNÝ, L. učebnica Vy tvarna vy chova 5. roc ni k za kladny ch s ko l, 2009 Edukac ne CD s vizua lnymi materia lmi a metodicky mi radmi odborna literatu ra z oblasti vy tvarne ho 15
umenia volena podl a vyuc ovacej te my c asopisy, internet CD prehra vac, dataprojektor, notebook Učebné osnovy sú totožné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre príslušný predmet. 16