12 Optika Pred kapitolou je vhodné zopakovať: Ciele:
|
|
- Eva Dostálová
- před 7 lety
- Počet zobrazení:
Transkript
1 12 Optika Pred kapitolou je vhodné zopakovať: Základné pojmy a fyzikálne veličiny popisujúce mechanické vlnenie Huygensov princíp Zákon odrazu a lomu vlnenia Ciele: Charakterizovať svetlo Charakterizovať a na príkladoch vysvetliť pojmy: zdroj svetla, optické prostredie (rozdelenie), priamočiare šírenie svetla, vlnoplocha, lúč poznať približnú hodnotu rýchlosti svetla vo vákuu a zmenu rýchlosti svetla v závislosti od látkového prostredia vysloviť a zapísať rovnicou zákon odrazu a lomu elektromagnetického vlnenia (Snellov zákon).
2 Vysvetliť pojmy uhol dopadu, uhol lomu, kolmica dopadu Definovať pojmy absolútny index lomu látky a relatívny index lomu Vysvetliť pojmy opticky hustejšie a opticky redšie prostredie. Kedy nastáva lom od kolmice a kedy lom ku kolmici? Opísať podstatu a využitie úplného odrazu svetla Opísať zobrazovanie na rovinnom zrkadle a určiť vlastnosti obrazu Na schémach dutého a vypuklého zrkadla ukázať a vysvetliť pojmy: stred krivosti zrkadla, ohnisko, ohnisková vzdialenosť, ohnisková rovina, predmetový priestor, obrazový priestor Poznať smer šírenia lúčov význačného smeru po odraze od zrkadla, resp. po prechode šošovkou Napísať a vysvetliť zobrazovaciu rovnicu zrkadla a šošovky a k nim náležiacu znamienkovú dohodu Opísať vlastnosti obrazu a charakterizovať ich. Vedieť vypočítať priečne zväčšenie Definovať optickú mohutnosť šošovky a poznať jej jednotku
3 Posúdiť chyby vzniknuté zobrazovaním guľovým zrkadlom a šošovkou Posúdiť obmedzenia geometrickej optiky. Vysvetliť podstatu rozkladu bieleho svetla pri lome na rovinnom rozhraní a optickom hranole. Charakterizovať a opísať disperziu svetla Rozlíšiť a definovať jednoduché a zložené farby Charakterizovať optické spektrum Čo je disperzná krivka
4 12.1 Základné vlastnosti svetla Svetelný zdroj je teleso, ktoré vysiela svetlo. Svetelná energia v ňom vzniká premenou z rôznych druhov energie a prenáša sa do okolitého priestoru. Telesá, ktoré nie sú svetelné zdroje vidíme vďaka odrazu a rozptylu svetla Optické prostredie je prostredie, ktorým sa šíri svetlo Priehľadné prostredie prepúšťa svetlo bez podstatného zoslabenia Nepriehľadné prostredie svetlo neprepúšťa (odraz, alebo pohltenie) Priesvitné prostredie svetlo prepúšťa, pričom ho rozptyľuje Rovnorodé (homogénne) prostredie je prostredie, ktoré má všade rovnaké vlastnosti. Svetlo sa v ňom šíri priamočiaro Svetelné vlnenie vychádzajúce z bodového zdroja svetla sa podľa Huygensovho princípu šíri v guľových vlnoplochách Svetelný lúč je priamka kolmá na vlnoplochu a udávajúca smer šírenia svetla
5 Svetelné lúče vychádzajúce z priestorového zdroja svetla, ktoré sa navzájom pretínajú, sa šíria nezávislé. Táto vlastnosť sa nazýva princíp nezávislosti chodu lúčov Rýchlosť svetla vo vákuu je c = m.s -1 Je to doteraz najväčšia známa rýchlosť, ktorou sa pohybujú hmotné objekty. Je to univerzálna konštanta. V iných prostrediach je rýchlosť svetla (vo všeobecnosti celého elektromagnetického žiarenia) menšia a závisí od frekvencie svetla (žiarenia) a vlastností prostredia
6 12.2 Odraz a lom svetla Pri dopade svetla na rozhranie dvoch optických prostredí nastáva: 1. Odraz 2. Lom 3. Pohltenie svetla Zákon odrazu sme odvodili pri mechanickom vlnení a tu ho len pripomenieme a aplikujeme na elektromagnetické vlnenie svetlo Uhol dopadu je medzi kolmicou dopadu a dopadajúcim lúčom p 1 Uhol odrazu je medzi kolmicou dopadu a odrazeným lúčom p 2 Rovina dopadu je určená lúčom dopadajúceho vlnenia a kolmicou dopadu (obr. 12.1) Zákon odrazu Uhol odrazu sa rovná uhlu dopadu. Odrazený lúč leží v rovine dopadu
7 Obr Zákon odrazu k p 1 p 2 Obr Zákon lomu p 1 k p 2 V celej geometrickej optike platí zákon zámennosti chodu lúčov, túto trajektóriu môže lúč prejsť aj opačným smerom Zákon odrazu platí pre každú frekvenciu (farbu) svetla
8 Zákon lomu svetla sme opäť odvodili pre mechanické kmitanie Keď dopadá lúč na rozhranie dvoch optických prostredí kolmo, neodchyľuje sa od pôvodného smeru je uhol dopadu a je uhol lomu vlnenia (obr. 12.2) Zákon lomu má známy tvar c c sin sin Pomery 1 sú absolútne indexy lomu látky, kde c je 1 c n, n, 2 c 2 rýchlosť svetla vo vákuu a c 1 a c 2 sú rýchlosti svetla v látke Absolútny index lomu je bezrozmerná veličina udávajúca, koľkokrát je rýchlosť svetla v danom prostredí menšia ako rýchlosť svetla vo vákuu. Charakterizuje optické prostredie a závisí od rovnakých fyzikálnych vlastností ako rýchlosť v danom prostredí (teploty, tlaku a frekvencie farby svetla Za index lomu budeme považovať index lomu žltého sodíkového svetla s frekvenciou 5, Hz c c 1 2,
9 Monofrekvenčné svetlo je svetlo s jedinou frekvenciou (farbou) Zákon lomu teraz upravíme pomocou absolútnych indexov lomu sin sin n je relatívny index lomu c c Platí Snellov zákon lomu svetla: n 2 c n c n 2 Pomer sínusu uhla dopadu k sínusu uhla lomu je pre dve dané prostredia stála veličina a rovná pomeru rýchlostí v obidvoch prostrediach. Zároveň je rovná obrátenému pomeru absolútnych indexov lomov obidvoch prostredí Tento pomer sa nazýva index lomu (relatívny) pre dané prostredia. Lomený lúč zostáva v rovine dopadu n n 1,
10 Pri zámene poradia prostredí, ktorými sa vlnenie šíri má idex lomu prevrátenú hodnotu 1. V prípade, že c 1 > c 2, teda pri prechode z opticky redšieho prostredia do opticky hustejšieho, nastáva lom, pri ktorom je uhol lomu menší, ako je uhol dopadu, tzv. lom ku kolmici 2. V prípade, že c 1 < c 2, teda pri prechode z opticky hustejšieho prostredia do opticky redšieho, a vlnenie dopadá pod menším uhlom než je tzv. medzný uhol m, nastáva lom, pri ktorom je uhol lomu väčší, ako je uhol dopadu, tzv. lom od kolmice Pri dopade vlnenia pod väčším uhlom > m nemôže nastať lom, pretože vychádza sin > 1, čo je nemožné. V takomto prípade lom nenastane a všetko vlnenie sa odráža. Hovoríme tomu úplný odraz, resp. totálna reflexia Využitie úplného odrazu svetla: Refraktometre prístroje ne meranie indexu lomu kvapalín a pevných látok Svetlovodné vlákna, odrazové hranoly
11 12.3 Optická sústava. Optické zobrazovanie Optickými sústavami vytvárame obrazy predmetov, ktoré pozorujeme priamo okom, zachytávam e na tienidle, filme ap. Optickou sústavou je zrkadlo, šošovka, oko, lupa, mikroskop, fotoaparát, ďalekohľad Optická sústava je sústava optických prostredí a rozhraní, ktorá mení smer chodu lúčov Optické zobrazovanie je postup, ktorým získavame optické obrazy bodov (predmetov)
12 Vlastnosti obrazov: 1.a Skutočný (reálny) obraz lúče vytvárajú vplyvom optickej sústavy zbiehavý zväzok a obraz vznikne v ich priesečníku. Takýto obraz možno zachytiť na tienidle a prechádza ním svetelná energia 1.b Neskutočný (virtuálny) obraz lúče vytvárajú vplyvom optickej sústavy rozbiehavý zväzok a nikde sa nepretínajú. Obraz vznikne v priesečníku polpriamok vedených v opačnom smere ako je chod lúčov. Takýto obraz nemožno zachytiť na tienidle a neprechádza ním svetelná energia 2.a Priamy obraz obraz je na v tej istej polrovine optickej osi ako predmet 2.a Prevrátený obraz obraz je na opačnej polrovine optickej osi ako predmet 3.a Zväčšený obraz obraz je väčší ako predmet 3.b Zmenšený obraz obraz je menší ako predmet 3.c Rovnako veľký obraz obraz je rovnako veľký ako predmet
13 12.4 Rovinné zrkadlo Na zobrazovanie odrazom sa používajú vyleštené rovinné plochy zrkadlá Pred rovinným zrkadlom (obr. 12.3) sa nachádza bod A. Zostrojíme niekoľko lúčov vychádzajúcich z predmetu A, ktoré potom dopadajú do oka. Z bodu A vystupuje rozbiehavý zväzok lúčov, ktoré sa po odraze od rovinného zrkadla naďalej rozbiehajú. Obraz bodu A (bod A ) vzniká za zrkadlom. Keďže ho nezachytíme na tienidle, lebo lúče sa za zrkadlo nedostanú, je tento obraz neskutočný Obr Zobrazovanie rovinným zrkadlom Obr Obraz písmena d v rovinnom zrkadle A A
14 Obraz v rovinnom zrkadle je neskutočný, rovnako veľký a stranovo prevrátený (obr. 12.4) Každodenne používané rovinné zrkadlá majú zrkadliacu plochu (cínový amalgán) na zadnej stene sklenenej platne. Keďže nastáva čiastočný odraz aj na prednej stene platne, tak sa na presné merania používajú zrkadlá so zrkadliacou plochou na prednej stene zrkadla
15 12.5 Guľové zrkadlá Sú súčasťou guľovej plochy Duté zrkadlo svetlo odráža vnútorný povrch gule (obr. 12.5a) Vypuklé zrkadlo svetlo odráža vonkajší povrch gule (obr. 12.5b) Stred krivosti zrkadla S (stred optickej plochy) je stred guľovej plochy Optická os zrkadla o je priamka vedená stredom krivosti zrkadla bodom S Vrchol zrkadla V je priesečník optickej osi s guľovou plochou zrkadla Polomer krivosti zrkadla je vzdialenosť r = SV Ohnisko F je obrazom predmetového osového bodu, ktorý je veľmi ďaleko od zrkadla (teoreticky v nekonečne). Ako ďalej ukážeme je v strede medzi S a V. Ohnisko dutého zrkadla je skutočné a vypuklého neskutočné (virtuálne) Ohnisková vzdialenosť f je vzdialenosť f = FV
16 Ohnisková rovina je rovina kolmá na optickú os prechádzajúca ohniskom. Je obrazom predmetovej roviny kolmej na optickú os, ktorá je v nekonečne Paraxiálne lúče sú lúče, ktorými vzniká najpresnejšie zobrazovanie. Nimi sa bod zobrazí ako bod a priamka ako priamka. Nachádzajú sa v paraxiálnom priestore. Tieto lúče zvierajú s optickou osou také malé uhly, že hodnoty funkcií sínus a tanges dokážeme nahradiť veľkosťou uhlov v oblúkovej miere v radiánoch Obr. 12.5a Duté zrkadlo Obr. 12.5b Vypuklé zrkadlo
17 Odraz paraxiálnych lúčov na guľovom zrkadle Obr. 12.6a Lúče prechádzajúce stredom krivosti dutého zrkadla sa od neho odrážajú naspäť po tých istých priamkach Obr. 12.6b Lúče smerujúce do stredu krivosti vypuklého zrkadla sa od neho odrážajú naspäť po tých istých priamkach
18 Obr. 12.6c Lúče rovnobežné s optickou osou sa od dutého zrkadla odrážajú tak, že smerujú do skutočného ohniska Obr. 12.6d Lúče rovnobežné s optickou osou sa od vypuklého zrkadla odrážajú tak, že priamka, ktorou predĺžime lúč za zrkadlo, smeruje do neskutočného ohniska
19 Obr. 12.6e Zo zámennosti chodu lúčov vyplýva, že lúče prechádzajúce ohniskom dutého zrkadla sa odrážajú rovnobežne s optickou osou (zámennosť chodu lúčov) Obr. 12.6f Zo zámennosti chodu lúčov vyplýva, že lúče smerujúce do ohniska vypuklého zrkadla sa odrážajú rovnobežne s optickou osou (zámennosť chodu lúčov) Navzájom rovnobežné lúče sa po odraze od zrkadla pretínajú v ohniskovej rovine (pri vypuklom zrkadle zdanlivo pretínajú)
20 Zobrazovacia rovnica guľového zrkadla Obr Odvodenie zobrazovacej rovnice guľového zrkadla M A S A V a r a
21 Bod A leží na optickej osi vo vzdialenosti a = AV od vrcholu zrkadla, ktorú nazývame predmetová vzdialenosť. Hľadáme polohu obrazu vzhľadom na vrchol obrazovú vzdialenosť a rovnicu, ktorá dáva do súvisu polohu predmetu a obrazu Lúč AM zvierajúci s optickou osou uhol po odraze na zrkadle v bode M pretne optickú os v bode A. Dostaneme obrazovú vzdialenosť a = A V Z obr vyplýva: = + = + a po úprave + = 2.. Pokiaľ je lúč AM paraxiálny, tak sú všetky uhly malé. Potom ich tangensy možno vyjadriť veľkosťami uhlov v oblúkovej miere. Oblúk MV môžeme pokladať za úsečku kolmú na optickú os a trojuholníky AVM, CVM a A VM za pravouhlé
22 Platia teda vzťahy: tg MV a, tg MV a, tg MV r. Po dosadení do rovnice + = 2. a úprave dostaneme Všetky paraxiálne lúče vychádzajúce z bodu A na optickej osi sa po odraze pretnú v bode A. Ohnisko je obrazom osového bodu v nekonečne. Teda, ak a, tak a = f a po dosadení do rovnice dostaneme f = r/ 2. Odvodená rovnica sa nazýva zobrazovacia rovnica guľového zrkadla a platí pre duté i vypuklé zrkadlo. Jej tvar je po zohľadnení poslednej podmienky 1 a 1 a 1 a 1 a 2 r 2 r 1 f
23 Ak bodový predmet A ležiaci na optickej osi posunieme po kružnici s polomerom r do bodu B, tak sa obraz bodu A z polohy A posunie do polohy B. Pri malom posunutí v paraxiálnom priestore je možné považovať oblúky za priamky kolmé na optickú os. Pri zobrazovaní v paraxiálnom priestore sa predmet s výškou y = AB kolmý na optickú os zobrazí opäť kolmo na optickú os a výška obrazu bude y = A B Ak chceme nájsť graficky polohu obrazu, tak treba z bodu B viesť dva lúče k zrkadlu, ktorých odraz poznáme. V priesečníku odrazených lúčov (prípadne aj zdanlivom) nájdeme obraz predmetu (obr. 12.8) Znamienková konvencia (dohoda) a, a,r, f sú pred zrkadlom (zväčša vľavo) kladné a za zrkadlom (zväčša vpravo) záporné. Pre duté zrkadlo je r a f kladné a pre vypuklé záporné y a y sú nad optickou osou kladné a pod ňou záporné
24 Obr Zobrazovanie mimoosového predmetu guľovým zrkadlom B y A F A S y V B f a a Pomer výšky obrazu y k výške predmetu y je priečne zväčšenie Z. Podľa obr vyplýva z podobnosti trojuholníkov s prihliadnutím na znamienkovú konvenciu: Z y y a a a f f a f f
25 Vlastnosti obrazu: Ak a > 0, tak je obraz skutočný Ak a < 0, tak je obraz neskutočný Ak je Z > 0, tak je obraz priamy Ak je Z < 0, tak je obraz prevrátený Ak je Z > 1, tak je obraz zväčšený Ak je Z < 1, tak je obraz zmenšený Ak je Z 1, tak je obraz rovnako veľký ako predmet Obrazy na vypuklom zrkadle sú vždy zmenšené, priame a neskutočné. Na dutom zrkadle závisia vlastnosti obrazu od polohy predmetu.
26 Ak na duté guľové zrkadlo dopadá široký zväzok lúčov (mimo paraxiálneho priestoru) rovnobežne s optickou osou, tak sa po odraze nepretnú všetky v ohnisku. Vzniká guľová (sférická) chyba zrkadla. Obrazom bodu nie je bod, ale plôška. Preto je obraz rozmazaný a neostrý. Namiesto guľových zrkadiel sa preto používajú parabolické zrkadlá Praktické použitie dutých zrkadiel: ďalekohľady, osvetľovacia technika Praktické použitie vypuklých zrkadiel: ďalekohľady, doprava (spätné zrkadlo, neprehľadné križovatky)
27 12. 6 Šošovky Šošovky sú priehľadné rovnorodé telesá ohraničené dvoma guľovými plochami, alebo jednou guľovou a jednou rovinnou plochou Šošovky zobrazujú v dôsledku lomu svetla na dvoch optických rozhraniach Ak je index lomu šošovky n 2 (zvyčajne sklenenej) väčší ako index lomu okolitého prostredia n 1 (zvyčajne vzduch), tak sú spojné šošovky (spojky) uprostred najhrubšie menia rovnobežný svetelný zväzok na zbiehavý Typy: dvojvypuklá, ploskovypuklá, dutovypuklá Strana, na ktorú dopadá svetlo je vypuklá rozptylné šošovky (rozptylky) uprostred najtenšie menia rovnobežný svetelný zväzok na rozbiehavý Typy: dvojdutá, ploskodutá, vypuklodutá Strana, na ktorú dopadá svetlo je dutá
28 Obr a) dvojvypuklá spojka, b) grafické znázornenie spojky c) dvojdutá rozptylka, d) grafické znázornenie rozptylky r 2 > 0 r 1 > 0 r 1 < 0 r 2 < 0 V 2 S 1 S S 2 V S S V S 1 V 1 Stredy optických plôch šošovky označujeme S 1 a S 2. Stred rovinnej plochy je v nekonečne. Príslušné polomery krivosti optických plôch sú r 1 a r 2. Optická os o šošovky je priamka prechádzajúca stredmi krivosti Vrcholy šošovky V 1 a V 2 sú priesečníky optickej osi s optickými plochami Hrúbka šošovky je vzdialenosť V 1 od V 2 Optický stred šošovky S je v strede medzi V 1 a V 2
29 Tenké šošovky majú zanedbateľnú hrúbku a vrcholy sú u nich stotožnené. S týmito ideálnymi šošovkami sa budeme ďalej zaoberať Predmetový priestor je priestor pred šošovkou, odkiaľ vchádzajú do nej lúče (zväčša vľavo) Obrazový priestor je priestor za šošovkou, odkiaľ vychádzajú lúče zo šošovky (zväčša vpravo) Predmetové ohnisko F má obraz v obrazovom priestore v osovom bode, ktorý je veľmi ďaleko od šošovky (teoreticky v nekonečne). Obrazové ohnisko F je obrazom predmetového osového bodu, ktorý je veľmi ďaleko od šošovky (teoreticky v nekonečne). Ako ďalej ukážeme je v strede medzi S a V. Predmetové aj obrazové ohnisko spojky je skutočné a rozptylky neskutočné (virtuálne) Ohnisková vzdialenosť f je vzdialenosť f = FV = F V. Predmetová i obrazová ohnisková vzdialenosť šošovky je rovnaká, ak je pred i za šošovkou rovnaké prostredie
30 Ohnisková rovina je rovina kolmá na optickú os prechádzajúca ohniskom. Predmetová ohnisková rovina sa zobrazí v nekonečne kolmo na optickú os, ktorá je v nekonečne. Obrazová ohnisková rovina je obrazom predmetovej roviny kolmej na optickú os, ktorá je v nekonečne
31 Lom paraxiálnych lúčov na šošovkách Obr a, b Lúče prechádzajúce optickým stredom S tenkej šošovky nemenia po lome svoj smer Navzájom rovnobežné lúče sa po lome na šošovke pretínajú v ohniskovej rovine (pri rozptylke zdanlivo pretínajú)
32 Obr c Lúče rovnobežné s optickou osou sa po prechode spojkou lámu tak, že smerujú do obrazového ohniska F Obr d Lúče rovnobežné s optickou osou sa po prechode rozptylkou lámu tak, že zdanlivo vychádzajú z obrazového ohniska F Obr e Lúče prechádzajúce predmetovým ohniskom spojky F sa po lome rovnobežne s optickou osou Obr f Lúče smerujúce do predmetového ohniska rozptylky F sa po lome šíria rovnobežne s optickou osou
33 Zobrazovacia rovnica šošovky Predmet s výškou y = AB kolmý na optickú os sa v paraxiálnom priestore zobrazí opäť kolmý na optickú os. Stačí nájsť, pomocou lúčov význačných smerov, obraz bodu B. Obraz bodu A je potom kolmý priemet bodu B na optickú os. Výška obrazu je y = A B Obr Zobrazovanie mimoosového predmetu spojkou B y F A A F f S f y a a B
34 Z podobnosti vyšrafovaných trojuholníkov dostaneme y y a a a f f a po úprave a. f a. f a. a prípadne 1 a 1 a 1 f Táto rovnica je zobrazovacia rovnica šošovky. Platí pre spojku i rozptylku Pre priečne zväčšenie šošovky Z potom platí Z y y a a a f f a f f
35 Opäť zavedieme znamienkovú konvenciu: Hodnota a je kladná pred šošovkou (vľavo) a záporná za šošovkou (vpravo) Hodnota a je kladná za šošovkou (vpravo) a záporná pred šošovkou (vľavo) Polomery krivosti r 1 a r 2 sú kladné, ak sú príslušné guľové plochy vypuklé a záporné, ak sú príslušné guľové plochy duté Pre ohniskovú vzdialenosť šošovky možno odvodiť vzťah: 1 f n n r1 r 2 Ak n 2 > n 1, tak je šošovka z opticky hustejšieho prostredia ako okolie a prvá zátvorka je kladná. S prihliadnutím ku znamienkovej dohode a hodnote druhej zátvorky možno konštatovať, že ohnisková vzdialenosť spojky je kladná a rozptylky záporná
36 je optická mohutnosť šošovky a platí pre ňu rovnaká znamienková konvencia ako pre ohniskovú vzdialenosť. Jej jednotkou je dioptria (D) a rozmer m -1 Vlastnosti obrazu: Ak a > 0, tak je obraz skutočný Ak a < 0, tak je obraz neskutočný Ak je Z > 0, tak je obraz priamy Ak je Z < 0, tak je obraz prevrátený Ak je Z > 1, tak je obraz zväčšený Ak je Z < 1, tak je obraz zmenšený Ak je Z 1, tak je obraz rovnako veľký ako predmet Obrazy zobrazené rozptylkou sú vždy zmenšené, priame a neskutočné. Pri zobrazovaní spojkou závisia vlastnosti obrazu od polohy predmetu.
37 V praxi, pri používaní širokého zväzku lúčov mimo paraxiálneho priestoru, vznikajú pri použití bieleho svetla zobrazovacie chyby šošoviek Farebná chyba šošovky vzniká pri použití bieleho svetla, lebo index lomu závisí od frekvencie svetla. Aj ohnisková vzdialenosť tej istej šošovky je teda pre jednotlivé farby bieleho svetla rôzna Na odstránenie farebnej chyby sa v praxi používajú kombinované sústavy spojok a rozptyliek Doteraz skúmané javy sa dali vysvetliť pomocou geometrickej (lúčovej) optiky. V ďalšom sa budeme zaoberať javmi, ktoré potvrdzujú vlnovú povahu svetla
38 12.7 Disperzia svetla Frekvencia svetla je daná zdrojom svetla a nezávisí od prostredia Frekvencia určuje farbu svetla Fázová rýchlosť v danom prostredí závisí od frekvencie svetla. Tento jav sa nazýva disperzia Vo vákuu rýchlosť svetla nezávisí od frekvencie: c = 0.f Index lomu daného prostredia tiež závisí od frekvencie: n = c/ v Biele svetlo sa pri lome rozkladá na farebné zložky (obr ). Najviac sa láme fialové a najmenej červené svetlo ( č > f ). Z toho, podľa Snellovho zákonu lomu, vyplýva (uhol dopadu je rovnaký), že v č > v f a n č < n f Pozorovaný jav je výraznejší, ak biele svetlo dopadá na optický hranol. Tu nastáva lom na dvoch stenách a rozložené svetlo sa ešte viac odchyľuje od pôvodného smeru. Po lome bieleho svetla optickým hranolom (obr ) vzniká sústava farebných pruhov optické spektrum
39 Obr Rozklad bieleho svetla lomom na rovinnom rozhraní Obr Rozklad bieleho svetla lomom na optickom hranole vzduch sklo V optickom spektre za sebou nasledujú farby vždy v tomto poradí: červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, indigová, fialová Spektrálne farby sú jednoduché nedajú sa ďalej rozložiť Biele svetlo vznikne zložením všetkých spektrálnych svetiel
40 Biele svetlo je zložené svetlo. Zložené je s jednoduchých spektrálnych svetiel (vlnení s rozličnými frekvenciami) Monofrekvenčné svetlo je svetlo s jednou frekvenciou a najviac sa mu približuje laserové svetlo Frekvencie a vlnové dĺžky svetiel z okraja viditeľnej časti spektra. Fialové svetlo f = 7, Hz, 0 = 380 nm vo vákuu (vo vzduchu) Červené svetlo f = 3, Hz, 0 = 780 nm vo vákuu (vo vzduchu) Vlnenie (ani svetlo) pri prechode rôznymi prostrediami nemení frekvenciu. Nemení ani farbu. Platí teda: f c v, 0 kde 0 je vlnová dĺžka svetla vo vákuu. Po uvážení vzťahu n = c/ v dostávame 0 n
41 V ďalšom, ak nebude uvedené inak, budeme vyjadrovať vlnové dĺžky pre vákuum Disperzná krivka vyjadruje závislosť indexu lomu od frekvencie. Pri väčšine látok sa index lomu zvyšuje pri zvyšovaní frekvencie Biely predmet odráža všetky zložky dopadajúceho svetla (napr. sneh) Pri dopade bieleho svetla na červený filter sa väčšina zložiek svetla pohltí okrem časti v oblasti červeného svetla Tráva a listy sú zelené, lebo veľa zložiek bieleho svetla pohlcujú okrem časti v zelenej oblasti Keď sa na trávu pozeráme cez červený filter, vidíme ju takmer čiernu
Geometrická optika. předmětu. Obrazový prostor prostor za optickou soustavou (většinou vpravo), v němž může ležet obraz - - - 1 -
Geometrická optika Optika je část fyziky, která zkoumá podstatu světla a zákonitosti světelných jevů, které vznikají při šíření světla a při vzájemném působení světla a látky. Světlo je elektromagnetické
VíceZákladní pojmy Zobrazení zrcadlem, Zobrazení čočkou Lidské oko, Optické přístroje
Optické zobrazování Základní pojmy Zobrazení zrcadlem, Zobrazení čočkou Lidské oko, Optické přístroje Základní pojmy Optické zobrazování - pomocí paprskové (geometrické) optiky - využívá model světelného
VíceZáklady optických systémov
Základy optických systémov Norbert Tarjányi, Katedra fyziky, EF ŽU tarjanyi@fyzika.uniza.sk 1 Vlastnosti svetla - koherencia Koherencia časová, priestorová Časová koherencia: charakterizuje koreláciu optického
VíceRozsah výučby: 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne
Predmet: Fyzika Ročník: VIII. Rozsah výučby: 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne Mesiac Hodina IX. 1. 2. 3. 4. 5. 6. Tematický celok Téma Úvodná hodina 1. Svetlo Skúmanie vlastností svetla Slnečné žiarenie,
VíceRozsah výučby: 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne
Predmet: Fyzika Ročník: VIII. Rozsah výučby: 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne Mesiac Hodina IX. 1. 2. 3. 4. 5. 6. Tematický celok Téma Úvodná hodina 1. Svetlo Skúmanie vlastností svetla Slnečné žiarenie,
VíceOtázky z optiky. Fyzika 4. ročník. Základní vlastnosti, lom, odraz, index lomu
Otázky z optiky Základní vlastnosti, lom, odraz, index lomu ) o je světlo z fyzikálního hlediska? Jaké vlnové délky přísluší viditelnému záření? - elektromagnetické záření (viditelné záření) o vlnové délce
VíceZOBRAZOVÁNÍ ROVINNÝM ZRCADLEM
ZOBRAZOVÁNÍ ROVINNÝM ZRCADLEM Pozorně se podívejte na obrázky. Kterou rukou si nevěsta maluje rty? Na které straně cesty je automobil ve zpětném zrcátku? Zrcadla jsou vyleštěné, zpravidla kovové plochy
VíceSvětlo je elektromagnetické vlnění, které má ve vakuu vlnové délky od 390 nm do 770 nm.
1. Podstata světla Světlo je elektromagnetické vlnění, které má ve vakuu vlnové délky od 390 nm do 770 nm. Vznik elektromagnetických vln (záření): 1. při pohybu elektricky nabitých částic s nenulovým zrychlením
VíceSBÍRKA ŘEŠENÝCH FYZIKÁLNÍCH ÚLOH
SBÍRKA ŘEŠENÝCH FYZIKÁLNÍCH ÚLOH MECHANIKA MOLEKULOVÁ FYZIKA A TERMIKA ELEKTŘINA A MAGNETISMUS KMITÁNÍ A VLNĚNÍ OPTIKA FYZIKA MIKROSVĚTA ODRAZ A LOM SVĚTLA 1) Index lomu vody je 1,33. Jakou rychlost má
VíceOPTIKA. Mgr. Jan Ptáčník - GJVJ - Fyzika - Sekunda
OPTIKA Mgr. Jan Ptáčník - GJVJ - Fyzika - Sekunda Základní poznatky Zdroje světla světlo vzniká různými procesy (Slunce, žárovka, svíčka, Měsíc) Bodový zdroj Plošný zdroj Základní poznatky Optická prostředí
VíceČOČKY JAKO ZOBRAZOVACÍ SOUSTAVY aneb O spojkách a rozptylkách. PaedDr. Jozef Beňuška jbenuska@nextra.sk
ČOČKY JAKO ZOBRAZOVACÍ SOUSTAVY aneb O spojkách a rozptlkách PaedDr. Jozef Beňuška jbenuska@nextra.sk Optická soustava - je soustava optických prostředí a jejich rozhraní, která mění směr chodu světelných
VíceFunkcia - priradenie (predpis), ktoré každému prvku z množiny D priraďuje práve jeden prvok množiny H.
FUNKCIA, DEFINIČNÝ OBOR, OBOR HODNÔT Funkcia - priradenie (predpis), ktoré každému prvku z množiny D priraďuje práve jeden prvok množiny H. Množina D definičný obor Množina H obor hodnôt Funkciu môžeme
VíceProjekt: Inovace oboru Mechatronik pro Zlínský kraj Registrační číslo: CZ.1.07/1.1.08/ Zobrazení čočkou
Projekt: Inovace oboru Mechatronik pro Zlínský kraj Registrační číslo: CZ.1.07/1.1.08/03.0009 Zobrazení čočkou Čočky, stejně jako zrcadla, patří pro mnohé z nás do běžného života. Někdo nosí brýle, jiný
VíceLimita funkcie. Čo rozumieme pod blížiť sa? y x. 2 lim 3
Limita funkcie y 2 2 1 1 2 1 y 2 2 1 lim 3 1 1 Čo rozumieme pod blížiť sa? Porovnanie funkcií y 2 2 1 1 y 2 1 2 2 1 lim 3 1 1 1-1+ Limita funkcie lim f b a Ak ku každému číslu, eistuje také okolie bodu
Více9. Geometrická optika
9. Geometrická optika 1 Popis pomocí světelných paprsků těmi se šíří energie a informace, zanedbává vlnové vlastnosti světla světelný paprsek = křivka (často přímka), podél níž se šíří světlo, jeho energie
VíceZOBRAZOVÁNÍ ČOČKAMI. Mgr. Jan Ptáčník - GJVJ - Fyzika - Septima - Optika
ZOBRAZOVÁNÍ ČOČKAMI Mgr. Jan Ptáčník - GJVJ - Fyzika - Septima - Optika Čočky Zobrazování čočkami je založeno na lomu světla Obvykle budeme předpokládat, že čočka je vyrobena ze skla o indexu lomu n 2
VíceZisti, ktoré farby sa zobrazia na bielom povrchu, ak svetlo prechádza hranolom.
Úloha 1 (Lapitková, 2012, s. 18) Zisti, ktoré farby sa zobrazia na bielom povrchu, ak svetlo prechádza hranolom. Pomôcky: trojboký hranol z priehľadného skla, biely povrch (hárok papiera) Postup: a) Nasmeruj
VíceOptika. Zápisy do sešitu
Optika Zápisy do sešitu Světelné zdroje. Šíření světla. 1/3 Světelné zdroje - bodové - plošné Optická prostředí - průhledné (sklo, vzduch) - průsvitné (matné sklo) - neprůsvitné (nešíří se světlo) - čirá
VíceOptika pro mikroskopii materiálů I
Optika pro mikroskopii materiálů I Jan.Machacek@vscht.cz Ústav skla a keramiky VŠCHT Praha +42-0- 22044-4151 Osnova přednášky Základní pojmy optiky Odraz a lom světla Interference, ohyb a rozlišení optických
VíceZavádění inovativních metod a výukových materiálů do přírodovědných předmětů na Gymnáziu v Krnově 07_10_Zobrazování optickými soustavami 1
Zavádění inovativních metod a výukových materiálů do přírodovědných předmětů na Gymnáziu v Krnově 07_10_Zobrazování optickými soustavami 1 Ing. Jakub Ulmann Zobrazování optickými soustavami 1. Optické
Více7.ročník Optika Lom světla
LOM SVĚTLA. ZOBRAZENÍ ČOČKAMI 1. LOM SVĚTLA NA ROVINNÉM ROZHRANÍ DVOU OPTICKÝCH PROSTŘEDÍ Sluneční světlo se od vodní hladiny částečně odráží a částečně proniká do vody. V čisté vodě jezera vidíme rostliny,
VíceOPTIKA - NAUKA O SVĚTLE
OPTIKA OPTIKA - NAUKA O SVĚTLE - jeden z nejstarších oborů yziky - studium světla, zákonitostí jeho šíření a analýza dějů při vzájemném působení světla a látky SVĚTLO elektromagnetické vlnění λ = 380 790
VíceUčební texty z fyziky 2. A OPTIKA. Obor zabývající se poznatky o a zákonitostmi světelných jevů. V posledních letech rozvoj optiky vynález a využití
OPTIKA Obor zabývající se poznatky o a zákonitostmi světelných jevů Světlo je vlnění V posledních letech rozvoj optiky vynález a využití Podstata světla Světlo je elektromagnetické vlnění Zdrojem světla
VíceIng. Jakub Ulmann. Zavádění inovativních metod a výukových materiálů do přírodovědných předmětů na Gymnáziu v Krnově
Zavádění inovativních metod a výukových materiálů do přírodovědných předmětů na Gymnáziu v Krnově 07_10_Zobrazování optickými soustavami II Ing. Jakub Ulmann Zobrazování optickými soustavami 1. Optické
VíceSúmernosti. Mgr. Zuzana Blašková, "Súmernosti" 7.ročník ZŠ. 7.ročník ZŠ. Zistili sme. Zistite, či je ľudská tvár súmerná
Mgr. Zuzana Blašková, "úmernosti" 7.ročník ZŠ 1 úmernosti 7.ročník ZŠ Mgr. Zuzana Blašková 2 ZŠ taničná 13, Košice Osová súmernosť určenie základné rysovanie vlastnosti úlohy s riešeniami osovo súmerné
VíceOptika nauka o světle
Optika nauka o světle 50_Světelný zdroj, šíření světla... 2 51_Stín, fáze Měsíce... 3 52_Zatmění Měsíce, zatmění Slunce... 3 53_Odraz světla... 4 54_Zobrazení předmětu rovinným zrcadlem... 4 55_Zobrazení
VíceS v ě telné jevy. Optika - nauka - o světle, jeho vlastnostech a účincích - o přístrojích, které jsou založeny na zákonech šíření světla
S v ě telné jevy Optika - nauka - o světle, jeho vlastnostech a účincích - o přístrojích, které jsou založeny na zákonech šíření světla Světelný zdroj - těleso v kterém světlo vzniká a vysílá je do okolí
VíceFyzika. Úvodný kurz pre poslucháčov prvého ročníka bakalárskych programov v rámci odboru geológie. 11. prednáška základy optiky
Fyzika Úvodný kurz pre poslucháčov prvého ročníka bakalárskych programov v rámci odboru geológie 11. prednáška základy optiky Obsah prednášky: - úvodné poznámky, základné pojmy - zákon odrazu, zákon lomu,
VíceEU PENÍZE ŠKOLÁM NÁZEV PROJEKTU : MÁME RÁDI TECHNIKU REGISTRAČNÍ ČÍSLO PROJEKTU :CZ.1.07/1.4.00/21.0663
EU PENÍZE ŠKOLÁM NÁZEV PROJEKTU : MÁME RÁDI TECHNIKU REGISTRAČNÍ ČÍSLO PROJEKTU :CZ.1.07/1.4.00/21.0663 Speciální základní škola a Praktická škola Trmice Fűgnerova 22 400 04 1 Identifikátor materiálu:
VíceOptické zobrazení - postup, kterým získáváme optické obrazy bodů a předmětů
Optické soustav a optická zobrazení Přímé vidění - paprsek od zobrazovaného předmětu dopadne přímo do oka Optická soustava - soustava optických prostředí a jejich rozhraní, která mění chod paprsků Optické
VíceUČEBNÉ TEXTY. I. ročník. Strojnícke zobrazovanie. Ing.Jaroslava Šufliarska
UČEBNÉ TEXTY Vzdelávacia oblasť: Predmet: Ročník, triedy: Tematický celok: Vypracoval: Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Technické kreslenie cvičenie I. ročník Strojnícke zobrazovanie Ing.Jaroslava
VíceJednou z nejstarších partií fyziky je nauka o světle tj. optika. Existovaly dva názory na fyzikální podstatu světla:
Optika Jednou z nejstarších partií fyziky je nauka o světle tj. optika. Existovaly dva názory na fyzikální podstatu světla: Světlo je proud částic (I. Newton, 1704). Ale tento částicový model nebyl schopen
VíceMatice. Matica typu m x n je tabuľka s m riadkami a n stĺpcami amn. a ij. prvok matice, i j udáva pozíciu prvku
Matice Matice Matica typu m x n je tabuľka s m riadkami a n stĺpcami a11 a12... a1 n a21 a22... a2n............ am1 am2... amn a ij prvok matice, i j udáva pozíciu prvku i- čísluje riadky J- čísluje stĺpce
VíceGEOMETRICKÁ OPTIKA. Znáš pojmy A. 1. Znázorni chod význačných paprsků pro spojku. Čočku popiš a uveď pro ni znaménkovou konvenci.
Znáš pojmy A. Znázorni chod význačných paprsků pro spojku. Čočku popiš a uveď pro ni znaménkovou konvenci. Tenká spojka při zobrazování stačí k popisu zavést pouze ohniskovou vzdálenost a její střed. Znaménková
VíceProjekt: Inovace oboru Mechatronik pro Zlínský kraj Registrační číslo: CZ.1.07/1.1.08/
Projekt: Inovace oboru Mechatronik pro Zlínský kraj Registrační číslo: CZ.1.07/1.1.08/03.0009 Zrcadla Zobrazení zrcadlem Zrcadla jistě všichni znáte z každodenního života ráno se do něj v koupelně díváte,
VícePřednáška č.14. Optika
Přednáška č.14 Optika Obsah základní pojmy odraz a lom světla disperze polarizace geometrická optika elektromagnetické záření Světlo = elektromagnetické vlnění o vlnové délce 390nm (fialové) až 790nm (červené)
VíceZákon lomu světla (Snellův zákon) lze matematicky vyjádřit vztahem: , n2. opticky řidšího do prostředí opticky hustšího, láme se ke kolmici.
26. Optické zobrazování lomem a odrazem, jeho využití v optických přístrojích Světlo je elektromagnetické vlnění, které můžeme vnímat zrakem. Rozsah jeho vlnových délek je 390 nm 760 nm. Prostředí, kterým
Více3. OPTICKÉ ZOBRAZENÍ
FYZIKA PRO IV. ROČNÍK GYMNÁZIA - OPTIKA 3. OPTICKÉ ZOBRAZENÍ Mgr. Monika Bouchalová Gymnázium, Havířov-Město, Komenského 2, p.o. Tento digitální učební materiál (DUM) vznikl na základě řešení projektu
VícePrednáška 01/12. doc. Ing. Rastislav RÓKA, PhD. Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava
Prednáška 01/12 doc. Ing. Rastislav RÓKA, PhD. Ústav telekomunikácií FEI STU Bratislava Prenos informácií pomocou svetla vo voľnom priestore - viditeľná oblasť svetla, - známy už z dávnych dôb, - používa
VíceSvětlo 1) Světlo patří mezi elektromagnetické vlnění (jako rádiový signál, Tv signál) elmg. vlnění = elmg. záření
OPTIKA = část fyziky, která se zabývá světlem Studuje zejména: vznik světla vlastnosti světla šíření světla opt. přístroje (opt. soustavami) Otto Wichterle (gelové kontaktní čočky) Světlo 1) Světlo patří
VíceUČEBNÉ TEXTY. Vzdelávacia oblasť: Predmet: Ročník, triedy: Tematický celok: Vypracoval: Dátum: 2015
UČEBNÉ TEXTY Vzdelávacia oblasť: Predmet: Ročník, triedy: Tematický celok: Vypracoval: Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Technické kreslenie cvičenie I. ročník Kótovanie Ing.Jaroslava Šufliarska
VíceČočky Čočky jsou skleněná (resp. plastová) tělesa ohraničená rovinnými nebo kulovými plochami. Pracují na principu lomu. 2 typy: spojky rozptylky
Zobrazení čočkami Čočky Čočky jsou skleněná (resp. plastová) tělesa ohraničená rovinnými nebo kulovými plochami. Pracují na principu lomu. 2 typy: spojky rozptylky Spojky schematická značka (ekvivalentní
VíceLineárne nerovnice, lineárna optimalizácia
Opatrenie:. Premena tradičnej škol na modernú Gmnázium Jozefa Gregora Tajovského Lineárne nerovnice, lineárna optimalizácia V tomto tete sa budeme zaoberat najskôr grafickým znázornením riešenia sústav
VíceOptika pro studijní obory
Variace 1 Optika pro studijní obory Autor: Mgr. Jaromír JUŘEK Kopírování a jakékoliv další využití výukového materiálu je povoleno pouze s uvedením odkazu na www.jarjurek.cz. 1. Světlo a jeho šíření Optika
VíceNa aute vyfarbi celé predné koleso na zeleno a pneumatiku zadného kolesa vyfarbi na červeno.
Kružnica alebo kruh Aký je rozdiel medzi kružnicou a kruhom si vysvetlíme na kolese auta. Celé koleso je z tohto pohľadu kruh. Pneumatika je obvod celého kolesa obvod kruhu a obvod kruhu nazývame inak
VíceZvyškové triedy podľa modulu
Zvyškové triedy podľa modulu Tomáš Madaras 2011 Pre dané prirodzené číslo m 2 je relácia kongruencie podľa modulu m na množine Z reláciou ekvivalencie, teda jej prislúcha rozklad Z na systém navzájom disjunktných
VíceJméno autora: Mgr. Zdeněk Chalupský Datum vytvoření: 1. 10. 2012. Číslo DUM: VY_32_INOVACE_20_FY_C
Jméno autora: Mgr. Zdeněk Chalupský Datum vytvoření: 1. 10. 2012 Číslo DUM: VY_32_INOVACE_20_FY_C Ročník: II. Fyzika Vzdělávací oblast: Přírodovědné vzdělávání Vzdělávací obor: Fyzika Tematický okruh:
VíceO z n a č e n í m a t e r i á l u : V Y _ 3 2 _ I N O V A C E _ S T E I V _ F Y Z I K A 2 _ 1 4
O z n a č e n í m a t e r i á l u : V Y _ 3 2 _ I N O V A C E _ S T E I V _ F Y Z I K A 2 _ 1 4 N á z e v m a t e r i á l u : S v ě t l o j a k o v l n ě n í. T e m a t i c k á o b l a s t : F y z i k
VíceOptika OPTIKA. June 04, 2012. VY_32_INOVACE_113.notebook
Optika Základní škola Nový Bor, náměstí Míru 128, okres Česká Lípa, příspěvková organizace e mail: info@zsnamesti.cz; www.zsnamesti.cz; telefon: 487 722 010; fax: 487 722 378 Registrační číslo: CZ.1.07/1.4.00/21.3267
VíceStarogrécky filozof Demokritos ( pred n.l) Látky sú zložené z veľmi malých, ďalej nerozdeliteľných častíc - atómov
STAVBA ATÓMU Starogrécky filozof Demokritos (450-420 pred n.l) Látky sú zložené z veľmi malých, ďalej nerozdeliteľných častíc - atómov Starogrécky filozof Aristoteles (384-322 pred n.l) Látky možno neobmedzene
VíceRiešené úlohy Testovania 9/ 2011
Riešené úlohy Testovania 9/ 2011 01. Nájdite číslo, ktoré po vydelení číslom 12 dáva podiel 57 a zvyšok 11. 57x12=684 684+11=695 Skúška: 695:12=57 95 11 01. 6 9 5 02. V sude je 1,5 hektolitra dažďovej
VíceOdraz světla na rozhraní dvou optických prostředí
Odraz světla na rozhraní dvou optických prostředí Může kulová nádoba naplněná vodou sloužit jako optická čočka? Exponát demonstruje zaostření světla procházejícího skrz vodní kulovou čočku. Pohyblivý světelný
VíceODRAZ A LOM SVĚTLA. Mgr. Jan Ptáčník - GJVJ - Septima - Fyzika - Optika
ODRAZ A LOM SVĚTLA Mgr. Jan Ptáčník - GJVJ - Septima - Fyzika - Optika Odraz světla Vychází z Huygensova principu Zákon odrazu: Úhel odrazu vlnění je roven úhlu dopadu. Obvykle provádíme konstrukci pomocí
VíceKtoré farby spektra prepúšťajú a ktoré sú absorbované extraktmi listových pigmentov? Obr. 19 Pomôcky na skúmanie absorpcie svetla rastlinami
1.9 Absorpcia svetla Väčšina rastlín potrebuje na svoj rast slnečné svetlo. Slnečné svetlo dopadajúce na rastliny sa od ich povrchu sčasti odrazí, časť z neho rastliny pohltia (absorbujú) a časť prepustia.
VíceKvadratické funkcie, rovnice, 1
Kvadratické funkcie, rovnice, 1. ročník Kvadratická funkcia Kvadratickou funkciu sa nazýva každá funkcia na množine reálnych čísel R daná rovnicou y = ax + bx + c, kde a je reálne číslo rôzne od nuly,
VíceNázev a číslo materiálu VY_32_INOVACE_ICT_FYZIKA_OPTIKA
Název a číslo materiálu VY_32_INOVACE_ICT_FYZIKA_OPTIKA OPTIKA ZÁKLADNÍ POJMY Optika a její dělení Světlo jako elektromagnetické vlnění Šíření světla Odraz a lom světla Disperze (rozklad) světla OPTIKA
VíceI N V E S T I C E D O R O Z V O J E V Z D Ě L Á V Á N Í
OPTICKÉ ZOBRAZOVÁNÍ. Zrcdl prcují n principu odrzu světl druhy: rovinná kulová relexní plochy: ) rovinná zrcdl I N V E S T I C E D O R O Z V O J E V Z D Ě L Á V Á N Í obyčejné kovová vrstv npřená n sklo
Více3. SVĚTELNÉ JEVY. Světelné zdroje. Rychlost světla.
3. SVĚTELNÉ JEVY. Světelné zdroje. Rychlost světla. Pokud máme zdravý zrak, vidíme kolem sebe různé předměty, ze kterých do našeho oka přichází světlo. Předměty můžou být samy zdrojem světla (hvězdy, oheň,
VíceSVĚTLO / ČOČKY. EU OPVK III/2/1/3/18 autor: Ing. Gabriela Geryková, Základní škola Žižkova 3, Krnov, okres Bruntál, příspěvková organizace
SVĚTLO / ČOČKY 1 ČOČKY Čočky jsou tělesa vybroušená z čirého skla. Obě stěny čočky jsou buď dvěma kulovými plochami (obr. a, c) nebo jedna kulovou plochou a druhá rovinnou plochou (obr. b). Spojky jsou
Více3. Optika III. 3.1. Přímočaré šíření světla
3. Optika III Popis soupravy: Souprava Haftoptik s níž je prováděn soubor experimentů Optika III je určena k demonstraci optických jevů pomocí segmentů se silnými magnety. Ty umožňují jejich fixaci na
VíceTC Obsahový štandard - téma Výkonový štandard - výstup
Mocniny a odmocniny, zápis veľkých čísel Finančná matemati ka UČEBNÉ OSNOVY DEVIATY ROČNÍK TC Obsahový štandard - téma Výkonový štandard - výstup Vklad, úrok, úroková miera Dane zvládnuť základné pojmy
VíceNEVLASTNÁ VODIVOSŤ POLOVODIČOVÉHO MATERIÁLU TYPU P
NEVLASTNÁ VODIVOSŤ POLOVODIČOVÉHO MATERIÁLU TYPU P 1. VLASTNÉ POLOVODIČE Vlastnými polovodičmi nazývame polovodiče chemicky čisté, bez prímesí iných prvkov. V súčasnosti je najpoužívanejším polovodičovým
Více6. Geometrická optika
6. Geometrická optika 6.1 Měření rychlosti světla Jak už bylo zmíněno v kapitole o elektromagnetickém vlnění, předpokládali přírodovědci z počátku, že rychlost světla je nekonečná. Tento předpoklad zpochybnil
Více1. MAGNETICKÝ INDUKČNÝ TOK
NESTACIONÁRNE MAGNETICKÉ POLE STACIONÁRNE MAGNETICKÉ POLE - je časovo nepremenné, konštantné magnetické pole. Vzniká okolo nepohybujúceho permanentného magnetu alebo okolo nepohybujúceho sa vodiča, ktorým
VíceF - Lom světla a optické přístroje
F - Lom světla a optické přístroje Autor: Mgr. Jaromír Juřek Kopírování a jakékoliv další využití výukového materiálu je povoleno pouze s uvedením odkazu na www.jarjurek.cz. VARIACE 1 Tento dokument byl
VíceZachovanie mentálnej mapy pri interakcií s grafom. RNDr. Jana Katreniaková PhD.
Zachovanie mentálnej mapy pri interakcií s grafom RNDr. Jana Katreniaková PhD. Cieľ Nájsť spôsob, ako obmedziť zmeny pri kreslení hrán grafov (vizualizácia) počas používateľskej interakcie. Kreslenie grafov
VíceVýfučtení: Jednoduché optické soustavy
Výfučtení: Jednoduché optické soustavy Na následujících stránkách vám představíme pravidla, kterými se řídí světlo při průchodu různými optickými prvky. Část fyziky, která se těmito jevy zabývá, se nazývá
VíceHeslo vypracoval : RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied
deň encyklopedické heslo Deň: 1/ vedľajšia časová jednotka v sústave SI na meranie času, 2/ základ občianskej časomiery, ktorá má presne 24 hodín a 3/ doba medzi východom a západom Slnka. Heslo vypracoval
Více8.1. ELEKTROMAGNETICKÉ ZÁŘENÍ A JEHO SPEKTRUM. Viditelné světlo Rozklad bílého světla:
8. Optika 8.1. ELEKTROMAGNETICKÉ ZÁŘENÍ A JEHO SPEKTRUM Jak vzniká elektromagnetické záření? 1.. 2.. Spektrum elektromagnetického záření: Infračervené záření: Viditelné světlo Rozklad bílého světla:..
VíceMaxwellove rovnice, elektromagnetické vlny
Mawellove rovnice, elektromagnetické vln Mawellove rovnice Zákon achovania elektrického náboja Popis elektromagnetického vlnenia lnové vlastnosti elektromagnetického žiarenia Mawellove rovnice, elektromagnetické
VíceZOBRAZOVÁNÍ ODRAZEM NA KULOVÉ PLOŠE aneb Kdy se v zrcadle vidíme převrácení. PaedDr. Jozef Beňuška jbenuska@nextra.sk
ZOBRAZOVÁNÍ ODRAZEM NA KULOVÉ PLOŠE aneb Kd se v zrcadle vidíme převrácení PaedDr. Jozef Beňuška jbenuska@nextra.sk Kulová zrcadla - jsou zrcadla, jejichž zrcadlící plochu tvoříčást povrchu koule (kulový
VícePrevody z pointfree tvaru na pointwise tvar
Prevody z pointfree tvaru na pointwise tvar Tomáš Szaniszlo 2010-03-24 (v.2) 1 Príklad (.(,)). (.). (,) Prevedenie z pointfree do pointwise tvaru výrazu (.(,)). (.). (,). (.(,)). (.). (,) Teraz je funkcia
VíceZákon odrazu. Úhel odrazu je roven úhlu dopadu, přičemž odražené paprsky zůstávají v rovině dopadu.
1. ZÁKON ODRAZU SVĚTLA, ODRAZ SVĚTLA, ZOBRAZENÍ ZRCADLY, Dívejme se skleněnou deskou, za kterou je tmavší pozadí. Vidíme v ní vlastní obličej a současně vidíme předměty za deskou. Obojí však slaběji než
VíceSkákalka. Otvoríme si program Zoner Callisto, cesta je Programy Aplikácie Grafika Zoner Callisto.
Skákalka Otvoríme si program Zoner Callisto, cesta je Programy Aplikácie Grafika Zoner Callisto. Vyberieme si z ponuky tvarov kruh a nakreslíme ho (veľkosť podľa vlastného uváženia). Otvoríme si ponuku
Vícei j, existuje práve jeden algebraický polynóm n-tého stupˇna Priamym dosadením do (2) dostávame:
0 Interpolácia 0 Úvod Hlavnou myšlienkou interpolácie je nájs t funkciu polynóm) P n x) ktorá sa bude zhodova t s funkciou fx) v n rôznych uzlových bodoch x i tj P n x) = fx i ) = f i = y i i = 0 n Niekedy
VíceFYZIKA II. Marek Procházka 1. Přednáška
FYZIKA II Marek Procházka 1. Přednáška Historie Dělení optiky Základní pojmy Reflexe (odraz) Refrakce (lom) jevy na rozhraní dvou prostředí o různém indexu lomu. Disperze (rozklad) prostorové oddělení
VíceSeznam součástek. A. Seznam prvků soupravy GON. Rozměry (cm) nebo Poloměry* (cm) Značka Název prvku
Seznam součástek Sklo, ze kterého jsou zhotoveny optické prvky, má index lomu 1, 5 a tloušťku 15 mm. V následujících tabulkách uvádíme seznam prvků v soupravách GON a GON+ a absolutní hodnoty velikostí
VíceZmena skupenstva látok
1. Keď má sústava v rovnovážnom stave vo vrtkých častiach rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti, napr. rovnakú hustotu, štruktúru, rovnaké chemické zloženie, nazýva sa fáza. Prechod látky z jednej fázy
VíceČÍSELNÉ RADY. a n (1) n=1
ČÍSELNÉ RADY Budeme sa zaoberať výrazmi, ktoré obsahujú nekonečne veľa sčítancov. Takéto výrazy budeme nazývať nekonečné rady. V nasledujúcom príklade je ilustrované, ako môže takýto výraz vzniknúť. Príklad.
VíceZAKLADNÍ VLASTNOSTI SVĚTLA aneb O základních principech. PaedDr. Jozef Beňuška jbenuska@nextra.sk
ZAKLADNÍ VLASTNOSTI SVĚTLA aneb O základních principech PaedDr. Jozef Beňuška jbenuska@nextra.sk Elektromagnetické vlnění s vlnovými délkami λ = (380 nm - 780 nm) - způsobuje v oku fyziologický vjem, jenž
Více1. ZÁKLADNÉ VZORCE, POUČKY A VLASTNOSTI ÚTVAROV MATEMATIKY ZÁKLADNÝCH ŠKÔL
1. ZÁKLADNÉ VZORCE, POUČKY A VLASTNOSTI ÚTVAROV MATEMATIKY ZÁKLADNÝCH ŠKÔL ROZDELENIE ČÍSEL : Reálne ( 4; -2,85; log7; 8 ) Racionálne Iracionálne (2; -6,2; 5,33; 7/8) (3;-log5; 15 ) Celé Necelé (zlomky,
Více8. Relácia usporiadania
8. Relácia usporiadania V tejto časti sa budeme venovať ďalšiemu špeciálnemu typu binárnych relácií v množine M - reláciám Najskôr si uvedieme nasledujúce štyri definície. Relácia R definovaná v množine
VíceHumanoidné systémy... počítačové videnie... Peter Sinčák & Mária Virčíková
Humanoidné systémy... počítačové videnie... Peter Sinčák & Mária Virčíková Humanoids... Obraz Je to časť senzorického systému Kamera ako základný komponent Aká kamera? Koľko kamier na Humanoide spolupráca
VíceVLNOVÁ OPTIKA. Mgr. Jan Ptáčník - GJVJ - Fyzika - Optika - 3. ročník
VLNOVÁ OPTIKA Mgr. Jan Ptáčník - GJVJ - Fyzika - Optika - 3. ročník Vlnová optika Světlo lze chápat také jako elektromagnetické vlnění. Průkopníkem této teorie byl Christian Huyghens. Některé jevy se dají
Více25. Zobrazování optickými soustavami
25. Zobrazování optickými soustavami Zobrazování zrcadli a čočkami. Lidské oko. Optické přístroje. Při optickém zobrazování nemusíme uvažovat vlnové vlastnosti světla a stačí považovat světlo za svazek
VíceAplikovaná optika I: příklady k procvičení celku Geometrická optika. Jana Jurmanová
Aplikovaná optika I: příklady k procvičení celku Geometrická optika Jana Jurmanová Geometrická optika Následující úlohy řešte graficky či výpočtem. 1. Předmět vysoký 1cm je umístěn 30cm od spojky, která
VícePaprsková optika. Zobrazení zrcadly a čočkami. Rovinné zrcadlo. periskop 13.11.2014. zobrazování optickými soustavami.
Paprsková optika Zobrazení zrcadl a čočkami zobrazování optickými soustavami tvořené zrcadl a čočkami obecné označení: objekt, který zobrazujeme, nazýváme předmět cílem je nalézt jeho obraz vzdálenost
VíceZáklady optoelektroniky
Základy optoelektroniky II. Vynútené (stimulované) prechody Uvažujme procesy, ktoré prebiehajú v atóme pod vplyvom vonkajšieho poľa. Je zrejmé, že v prítomnosti elektromagnetického poľa bude v tomto systéme
Více1. LABORATÓRNE CVIČENIE
MENO: ROČNÍK A TRIEDA: 1. LABORATÓRNE CVIČENIE ROVNOMERNÝ POHYB - ZÁVISLOSŤ POLOHY OD ČASU Cieľ: Naučiť sa pracovať so senzorom polohy a ako sú rôzne druhy pohybu prezentované na grafe závislosti polohy
VíceNejdůležitější pojmy a vzorce učiva fyziky II. ročníku
Projekt: Inovace oboru Mechatronik pro Zlínský kraj Registrační číslo: CZ.1.07/1.1.08/03.0009 Nejdůležitější pojmy a vzorce učiva fyziky II. ročníku V tomto článku uvádíme shrnutí poznatků učiva II. ročníku
VíceKrafková, Kotlán, Hiessová, Nováková, Nevímová
Krafková, Kotlán, Hiessová, Nováková, Nevímová Optická čočka je optická soustava dvou centrovaných ploch, nejčastěji kulových, popř. jedné kulové a jedné rovinné plochy. Čočka je tvořena z průhledného
VícePracovné prostredie MS EXCEL 2003.
Pracovné prostredie MS EXCEL 2003. Tabuľkové kalkulátory sú veľmi praktické aplikácie pre realizáciu výpočtov, grafických prezentácií údajov, ako aj pe prácu s rôznymi údajmi ako s bázou dát. Tieto programy
VíceZahrádka,Obrdlík,Klouda
Zahrádka,Obrdlík,Klouda Optická čočka je optická soustava dvoucentro vaných ploch, nejčastěji kulových, popř.jedné k ulové a jedné rovinné plochy Čočky jsou nejčastěji skleněné, ale k jejichvýro bě se
VíceZákladní škola národního umělce Petra Bezruče, Frýdek-Místek, tř. T. G. Masaryka 454
Základní škola národního umělce Petra Bezruče, Frýdek-Místek, tř. T. G. Masaryka 5 íé= Zpracováno v rámci OP VK - EU peníze školám Jednička ve vzdělávání CZ.1.07/1..00/21.2759 Název DUM: Opakování - optika
VíceUžívateľská príručka systému CEHZ. Základné zostavy Farmy podľa druhu činnosti
Užívateľská príručka systému CEHZ Základné zostavy Farmy podľa druhu činnosti Užívateľská príručka systému CEHZ... 1 Základné zostavy Farmy podľa druhu činnosti... 1 1.1. Farmy podľa druhu činnosti...
VíceAstronomická fotografia -- kuchárka pre digitálnu fotografiu
Astronomická fotografia -- kuchárka pre digitálnu fotografiu Peter Delinčák, sekcia astronomickej fotografie SAS Úvodom S príchodom digitálnych fotoaparátov sa otvorili nové možnosti pre astronomickú fotografiu.
VíceDiferenciál funkcie, jeho význam a použitie
Diferenciál funkcie, jeho význam a použitie Diferenciál funkcie Výrazy y/x a y sa od seba líšia tým menej, čím viac sa x blíži k nule y x y lim x y x lim x 0 x0x x0 y y x lim x x yx x x x 0 x Diferenciál
VíceMatematika pre tretiakov. Ako reaguje séria učebných materiálov M. Belica a J. Striežovskej na zmeny v išvp
Matematika pre tretiakov Ako reaguje séria učebných materiálov M. Belica a J. Striežovskej na zmeny v išvp INFOSERVIS Prezentácia je dostupná na www.aitec.sk Otázky dávajte aj priebežne. Stíšte si, prosím,
VíceCentrovaná optická soustava
Centrovaná optická soustava Dvě lámavé kulové ploch: Pojem centrovaná optická soustava znamená, že splývají optické os dvou či více optických prvků. Základním příkladem takové optické soustav jsou dvě
VíceVECIT 2006 Tento materiál vznikol v rámci projektu, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou. 1/4
Príklad 1 Naučte korytnačku príkaz čelenka. Porozmýšľajte nad využitím príkazu plnytrojuhol60: viem plnytrojuhol60 opakuj 3 [do 60 vp 120 Riešenie: definujeme ďalšie príkazy na kreslenie trojuholníka líšiace
Více