a. kvantitatívne - cieľom je zhotoviť výrobky v konkrétnom množstve - objeme b. kvalitatívne - pri výrobe sa sleduje produktivita a hospodárnosť

Transkript

1 Pdstata výrbnej činnsti Pdniky môžeme členiť z rôznych hľadísk. Jedným z nich je pdľa výknu: ťažbné, výrbné, pdniky služieb. My budeme v tejt časti hvriť výrbných pdnikch. Výrba - je pdnikvá činnsť, v ktrej sa transfrmujú výrbné vstupy na výrbné výstupy Môžeme ju chápať ak rôzne prcesy: - transfrmačný prces (vecná stránka) - zmena vstupv na výstupy - kmbinačný prces (rganizačná stránka) - vstupy sa rôzne kmbinujú s cieľm vytvriť výrbk - reprdukčný prces (hdntvá stránka) - predstavuje klbeh prcesv financvania (bstarania finančných prstriedkv na pdnikvú činnsť) a prcesu investvania (získavania majetku) Ciele výrby: a. kvantitatívne - cieľm je zhtviť výrbky v knkrétnm mnžstve - bjeme b. kvalitatívne - pri výrbe sa sleduje prduktivita a hspdárnsť Prduktivita princíp maxima s danými vstupmi dsiahnuť maximum výstupv Výstupy P = Vstupy Eknmická interpretácia: Kľk krún výstupv sme dsiahli (vyprdukvali) z 1 vstupv.

2 Hspdárnsť princíp minima dané výrbné výstupy dsiahnuť s minimm výrbných vstupv Vstupy H = Výstupy Eknmická interpretácia: Na vyprdukvanie 1 výstupv sme sptrebvali x vstupv. Výrbu môžeme členiť z rôznych hľadísk: 1. PODĽA VÝROBNÉHO PROGRAMU a. základná výrba Členenie výrby zameriava sa na výrbky, ktré predstavujú hlavný výrbný prgram pdniku - jeh špecializáciu mliekáreň - mliek nábytkáreň - kuchynský nábytk - linky galvanizvňa - galvanická pvrchvá úprava kvv b. dplnkvá výrba prdukuje výrbky, ktré nie sú hlavným výrbným prgramm, ale súvisia s špecializáciu má za úlhu lepšie využitie výrbných kapacít a dpadu mliekáreň - bryndza, syr, jgurty,... nábytkáreň - z drezkv vyrábajú kuchynské stličky, drevené brázky galvanizvňa - brúsenie a pieskvanie c. pridružená výrba výrbky vôbec nesúvisia s špecializáciu pdniku nevyrábajú sa na výrbnm zariadení, ktré slúži na základnú výrbu, ani z surviny (dpadu), ktrý sa pužíva v základnej aleb dplnkvej výrbe

3 mliekáreň - vyrába si sklenené, papiervé baly na mliek, na syry,.. nábytkáreň - na nevyužitm priestre pestuje pšenicu 2. PODĽA VZŤAHU K VÝROBNÉMU PROCESU a. hlavná výrba vyknávajú sa perácie na zhtvvanie základnéh výrbku mení sa v nej tvar a zlženie survín mliekáreň - výrba mlieka b. pmcná prdukcia výrbkv bezprstredne ptrebných na zabezpečenie hlavnej výrby nevchádzajú d hlavnéh výrbku a málkedy púšťajú pdnik mliekáreň - príprava prstriedku na čistenie strjv nábytkáreň - príprava mdelv, výrba nástrjv, výrba strja na lakvanie galvanizvňa - výrba závesných zariadení d výrbnej linky c. vedľajšia prdukcia rôznych druhv energií ptrebných na hlavnú a pmcnú výrbu výrba elektrickej energie, stlačenéh vzduchu pmcu kmpresra 3. PODĽA PRIEBEHU (SPOJITOSTI) a. spjitá (kntinuálna) prebieha bez časvéh prerušenia chemické prcesy, výrba elektrickej energie, pekárne b. nespjitá (diskntinuálna) je charakteristická časvými prestávkami v výrbnm prcese 4. PODĽA FÁZ VÝROBY

4 a. predhtvujúca fáza výrby určitým spôsbm sa pripravuje výchdiskvý materiál na zhtvujúcu fázu tvárnenie, brúsenie, pieskvanie; miesenie, kysnutie,... b. zhtvujúca fáza z upravenéh materiálu sa vyrába knkrétny výrbk aleb časť výrbku pri jednduchých výrbkch je tát fáza aj dhtvujúca galvanizvanie, pečenie,.. c. dhtvujúca fáza výrbku sa dáva knečná pdba výrbk sa mntuje z súčiastk, dstáva pvrchvú úpravu lakvanie, skladanie, PODĽA HROMADNOSTI a. hrmadná vyrába sa jeden aleb malý pčet druhv výrbkv v veľkm mnžstve, veľká pakvateľnsť výrbkch, využívanie mdernej techniky (jednúčelvé strje, autmaty), pdrbná deľba práce, mžnsť zamestnať pracvníkv s nižšu kvalifikáciu, pdrbná prduktivita práce, pdrbná príprava výrby najnižšie náklady, dlhdbý majetk sa využíva najviac pri pakvaných úknch (strje, zariadenia), krátkdbý hmtný majetk (materiál) má vyskú rýchlsť bratu. pečiv, náhradné súčiastky, pľnhspdárska výrba b. sérivá jedntlivé druhy prdukcie sa striedajú p určitm čase veľksérivá

5 strednsérivá malsérivá kachličky, dlažba (v určitých farbách, vzrch), autá, devy,... c. kusvá veľký pčet druhv v malm mnžstve, respektíve 1 ks, nepravidelnsť výrby (napr. pdľa bjednávky), nárčnsť na knštrukciu, technlgickú prípravu (príprava prttypu, zlžité súčiastky, kmpnenty, farby, materiály,...), ptrební vysk kvalifikvaní pracvníci (dbrníci), nízka deľba práce (1 pracvník musí vládať a vyknávať viac činnstí), univerzálne strje. lde, stavby, nábytk na mieru, PODĽA STUPŇA ZLOŽITOSTI a. jednduchá vyrábajú sa jednduché výrbky z jednéh kusa materiálu tehly, ihly,... b. zlžitá vyrábajú sa zlžité výrbky z mnhých častí autmbil, elektrnika, PODĽA ÚROVNE POUŽITEJ VÝROBNEJ TECHNIKY a. ručná b. strjvá c. aparatúrna d. autmatizvaná

6 Záknitsti rganizácie výrbnéh prcesu 1. prprcinálnsť 2. paralelnsť 3. rytmicksť 4. nepretržitsť Uplatňvanie týcht záknitstí vplyvňuje racinálnsť rganizácie výrby. 1. PROPORCIONÁLNOSŤ znamená kvantitatívnu vyvážensť jeh jedntlivých zlžiek. Môže ísť rôzne pdby prprcinálnsti: prprcinálnsť medzi prácnsťu výrby a pčtm rbtníkv Jej narušenie môže znamenať, že buď je nedstatk rbtníkv a výrbky sa nevyrbia včas, aleb je prebytk rbtníkv, č znamená, že niektrí nemajú č rbiť, aleb žiaden z nich nie je plne vyťažený (v bch prípadch na tm pdnik stráca finančné prstriedky). prprcinálnsť medzi výrbnými peráciami Jej narušenie znamená, niektré výrbné perácie zdržiavajú plynulsť výrbnéh prcesu. Jej zabezpečenie je pdmienku, aby sa dsiahl nerušený priebeh výrbnéh prcesu. 2. PARALELNOSŤ v rganizácii výrbnéh prcesu znamená súbežné vyknávanie všetkých výrbných perácií, pri ktrých je t mžné. pri jej ddržaní dsiahneme skrátenie celéh výrbnéh cyklu, č urýchli klbeh pdnikvých prstriedkv. 3. RYTMICKOSŤ znamená rvnmerný a pravidelný priebeh výrbnéh prcesu, čiže d výrby sa v pravidelných intervalch zadávajú rvnaké výrbné vstupy a v pravidelných intervalch vychádzajú z výrby výrbné výstupy. 4. NEPRETRŽITOSŤ znamená taký priebeh výrbnéh prcesu, kedy sa výrba nezastavuje, neprerušuje sa samzrejme, netreba t chápať dslvne, každú výrbu musíme niekedy zastaviť; ale predlžvanie nepretržitsti pzitívne vplýva na výsledky výrby; každé prerušenie vplyvňuje výrbu negatívne.

7 Etapy prípravy výrby Výrba ak prces pzstáva z niekľkých etáp: 1. PREDVÝROBNÁ ETAPA veda - bjavenie nvých myšlienk výskum - hľadanie uplatnenia nvých myšlienk 2. VÝROBNÁ ETAPA vývj - transfrmácia nvých pznatkv d výrby technická príprava: knštrukčná - materiál, technika riešenia výrbku, vyhtvenie prjektu technlgická - vypracvanie výrbnéh pstupu eknmická príprava- stanvenie nriem sptreby (materiál, skrutky, dev na pracvníkv), výknvých nriem (pčet výrbkv, ktré má 1 pracvník vyprdukvať), nákladv (materiál, mzdy, energia,...), výknv (plánvaný bjem výrbkv), kalkulácie (stanvenie nákladv na 1 výrbk) rganizačná príprava - uspriadanie pracvísk (závisí d veľksti pdniku, prepjenie skladv materiálu, výrbných hál, skladv htvých výrbkv, kancelárií administratívnych pracvníkv,...) P príprave výrby nasleduje nábeh výrby, keď sa pripravená výrba spustí. Výrbné faktry Výrbné faktry predstavujú vstupy d výrbnéh prcesu. A. DISPOZITÍVNE - charakterizujú ľudský výkn pri riadení výrby Patria sem zlžky riadenia: plánvanie - určuje ciele činnsti (v tmt prípade výrbnej činnsti), spôsby a prstriedky, ak ich dsiahnuť rganizvanie - predstavuje činnsť, ktru sa uspradúvajú (rganizujú) vzťahy medzi elementárnymi výrbnými faktrmi tak, aby sa dsiahli ciele výrby určené plánvaním

8 vedenie - bezprstredné pôsbenie manažéra na pdriadených, čím chce dsiahnuť ich želané správanie sa. rzhdvanie - zlžka riadenia, v ktrej sa rzhduje zvlení istéh riešenia z viacerých alternatív. kntrla - skúma, ak sa splnili ciele určené plánvaním; zárveň sa zisťujú príčiny prípadných dchýlk (môžu byť napr. v nereálnsti cieľv, chybnej rganizácii, v chybách v rzhdvaní); výsledky kntrly sú spätnu väzbu riadenia, ktrá sa využíva pri nvm plánvaní, rganizvaní, vedení a rzhdvaní. - ich úlhu je zabezpečiť rganizačnú stránku výrby (kmbinačný prces), teda skmbinvať výrbnú a bslužnú prácu s majetkm tak, aby sa splnili ciele výrby. * Pdrbnejšie sa nimi zaberá tematický celk Manažment B. ELEMENTÁRNE Tvria h: pracvný výkn pri výrbnej a bslužnej činnsti - závisí na jednej strane d fyzických a psychických schpnstí člveka, na druhej d jeh vôli pracvať - fyzické a psychické schpnsti sú dané stavm ľudskéh rganizmu, vekm, nadaním, dbrným vzdelaním a praktickými skúsensťami - vôľa pracvať súvisí s mtiváciu člveka k práci, ktrú môže vplyvniť spkjnsť aleb nespkjnsť s pracvnými pdmienkami, dmenu za prácu, s sciálnymi službami, ktré pdnik pskytuje, atď. dlhdbý majetk - tvria hmtné (dpravné prstriedky, stavby, prístrje, strje,...), nehmtné (patenty, knw hw, licencie,...) a finančné (pdiely v iných firmách, cenné papiere,...) prstriedky krátkdbý majetk - patria sem napr. zásby (materiál, htvé výrbky), phľadávky,..., ktré v pdniku biehajú

9 Výrbk - výstup výrbnej činnsti Výsledkm pdnikvej činnsti môžu byť rôzne výstupy - výrbky, služby, práce. Výsledk môže mať rôzny charakter: Finálny výrbk - výrbk, ktrý sa ďalej nespracváva, je schpný uspkjvať knečnú ptrebu sptrebiteľa napr. elektrnika (TV, vide,...), autmbil, devy,... Plvýrbk - je finálnym výrbkm len v tm pdniku, kde sa vyrbil; je určený na ďalšie spracvanie; d druhéh pdniku vstupuje ak materiál napr. múka je pre mlynáreň finálnym výrbkm a pre pekárne je materiál Nepdark - každý výrbk má určité parametre (znaky), ktrými uspkjuje knkrétne ptreby (rzmer, farba, bjem, kvalita,...). Ak výrbk nezdpvedá pžiadavkám, nazýva sa nepdark. Nvý výrbk - výrbk, ktrý uspkjuje nvé ptreby, ktré dteraz žiaden výrbk neuspkjval aleb ich uspkjuje na vyššej úrvni Tvar - ak sa výrbk dstane na trh a je predmetm kúpy a predaja Výrbk je pre sptrebiteľa dôležitý kvôli funkciám, ktré spĺňa. Funkcie výrbku základná funkcia - základ výrbku, základný úžitkvý efekt, dôvd ptreby dplnkvá funkcia - aksť (kvalita), dizajn, bal výrbku funkcia rzširujúca základnú a dplnkvú funkciu - servis, pradenstv, platbné a ddacie pdmienky, špeciálne služby funkcia rzhdujúca knkurencieschpnsti výrbku - značka, gdwill (dbré men, pvesť) výrbku, výrbcu, imidž (typické výrazvé prvky), celkvá prezentácia výrbku Pri výbere prduktu sptrebiteľ pstupuje d základnej funkcie až k funkcii rzhdujúcej knkurencieschpnsti výrbku a zraďuje ich pdľa dôležitsti. T. j. pre sptrebiteľa je rzhdujúci základný úžitkvý efekt, dôvd ptreby a pdľa statných funkcií sa rzhduje medzi jedntlivými predajcami aleb výrbkami