Podnikanie a manažment. Prednášky vedené: prof. Ing. Jozefom Papulom, PhD.

Transkript

1 Pdnikanie a manažment Prednášky vedené: prf. Ing. Jzefm Papulm, PhD.

2 Obsah Základné pjmy... 5 Zamestnanec... 5 Pracvný pmer... 5 Dhdy prácach vyknávaných mim pracvnéh pmeru Manaţér... 5 Zdpvednsť manaţéra... 5 Manaţér rzhduje... 5 Manaţérske funkcie... 5 Manaţérske rle... 5 Pdnikateľ... 6 Funkcie:... 6 Pvinnsti:... 6 Dôvdy vzniku pdnikania... 6 Súkrmné vlastníctv... 6 Výmena... 6 Pravidlá pdnikania... 7 Legislatívne pravidlá na Slvensku... 7 Usmerňujúce zákny... 7 Pravidlá pre pdnikanie... 7 Mtívy pdnikania... 7 Pdnikanie... 7 Pdnikateľ... 7 Vývj pdnikania na eknómiu štátu... 8 Typy pdnikateľv... 8 Typy pdnikv... 8 Pdniky... 9 Malé a stredné pdniky... 9 Typy pdnikania Rdinné pdniky Ţivtný cyklus pdniku Zakladanie pdniku Pdnikateľský zámer Pdnikateľský zámer by mal dpĺňať predstavu : Vznik Pdniku Rzbeh Pdniku: Rast Pdniku: Zrelsť Pdniku: Stagnácia: Kríza: Úpadk a Zánik: Knkurenčné prstredie v dvetví

3 Makr prstredie: Faktry: Mikr prstredie: Cesty k úspešnsti pdniku Pstup tvrenia knkurenčnej stratégie Knkurenčné stratégie Majetk pdniku a zdrje jeh financvania Hmtný majetk pdniku Dlhdbý majetk Krátkdbý majetk Nehmtný majetk pdniku: GdWill Aktíva súvahy- Finančnej bilancie Súvaha Finančná bilancia Vlastné finančné zdrje pdniku Vlastné imanie sa skladá z plţiek: Cudzie finančné zdrje pdniku Zlaté pravidl financvania Náklady a zisk pdniku Pdstata a zisk nákladv Trţby a výnsy Rzkladanie firiem hlding Pôsbenie nákladv Členenie nákladv Všebecný mdel kalkulácie Tradičné nákladvé mdely Cash flw peňaţné tky Trţby Náklady Zisk Efekt vzniká prvnávaním výstupv a vstupv Výsledvka výkaz ziskv a strát Trţby Náklady Zisk aleb strata Základné finančné ukazvatele Rentabilita Likvidita Účinnsť a bratvsť majetku Kapitálvá štruktúra Dynamika vývja ukazvateľv

4 Základy manaţmentu Riadenie Manaţment Manaţér Sciálne systémy Klasifikácia systémv Manaţment ak riadenie splčenských systémv Riadenie technických systémv Riadenie sciálnych systémv Myslenie ak prces: Rôzne pdtypy manaţmentu Manaţment ak prces Základné funkcie manaţmentu Plánvanie Plánvanie zahrňuje Organizvanie Úlhu rganizvania je Vedenie ľudí Kntrla Manaţment ak Prfesia Manaţérv rzlišujeme pdľa: Manaţéri rzlíšení pdľa hierarchickej úrvne manaţmentu Pdľa rzsahu aktivít Manaţérske zručnsti Manaţérske rle Plánvanie vyţaduje Vytýčenie cieľv Cieľ ak výchdisk plánvania Strategické ciele a stratégia Funkcinálny mdel rganizačnej štruktúry Pdstata: Divízivý mdel rganizačnej štruktúry Jednduchá rganizačná štruktúra Maticvé rganizačné štruktúry Sieťvá rganizačná štruktúra Línivá rganizačná štruktúra Funkčná rganizačná štruktúra Líniv štábna rganizačná štruktúra Pčet pdriadených jednému vedúcemu Vyská rganizačná štruktúra Plchá rganizačná štruktúra Vedenie ľudí

5 Frmálne vedenie Nefrmálne vedenie Manaţér Líder Štýl vedenia ľudí

6 Literatúra: Úvd d pdnikania a manaţmentu Základné pjmy Zamestnanec fyzická sba, ktrá v pracvných vzťahch vyknáva pre zamestnávateľa závislú prácu pdľa jeh pkynv za mzdu aleb dmenu. Pracvný pmer zakladá sa písmnu pracvnu zmluvu medzi zamestnávateľm a zamestnancm - Pracvný pmer na dbu určitú 47 - Pracvný pmer na dbu neurčitú 48 - Pracvný pmer na kratší čas 50 Dhdy prácach vyknávaných mim pracvnéh pmeru 223 Dhda vyknaní pracvnéh pmeru 226 ak predpkladaný rzsah, na ktrý sa tát dhda uzatvára nepresahuje 300 hdín v kalendárnm rku. Dhda brigádnickej práci študenta 227 môţe ju zamestnávateľ uzatvriť s fyzicku sbu, ktrá má štatút študenta, aj keď predpkladaný rzsah nepresahuje 100 hdín. Manažér realizuje svje výkny prstredníctvm ľudí, svjich pdriadených Zdpvednsť manažéra - Ochrana a vyuţívanie zverenéh majetku vlastníka - Zhdntenie investvanéh kapitálu vči investrm a akcinárm - Prácu, pracvné pdmienky a dmeňvanie zamestnancv - Kvalitu prduktv a pskytvané hdnty kupujúcim - Plnenie záväzkv vči ddávateľm - Splácanie úverv vči bankám - Ochrana ţivtnéh prstredia vči splčnsti Manažér rzhduje - Č bude pdnik prdukvať - Preč má pdnik prdukvať práve t, č navrhuje - Ak bude pdnik dsahvať svje výkny a prdukvať výrbky a sluţby - Kde bude zabezpečvať dsahvanie výknv a prdukcie prduktv - Kt bude vyknávať prdukciu prduktv - Kedy sa bude uskutčňvať výkn činnsti Manažérske funkcie - Plánvanie - Organizvanie - Vedenie ľudí - Kntrla Manažérske rle - Rzhdvacia - Infrmačná - Interpersnálna P.R. 5

7 Pdnikateľ Musí byť aj manaţérm Funkcie: - Rzhduje č vyrábať - Na aký trh vstúpiť - Ak zhdncvať investície Na rzdiel d pdnikateľa, manaţér nevkladá d firmy svj kapitál Pvinnsti: - vkladá kapitál - Oficiálne registrvaný IČO - Dane z prímu - Zdpvedný za splácanie záväzkv Dôvdy vzniku pdnikania - Špecializácia, deľba práce t, č vyrbí navyše predá, aleb vymení za iný tvar (získavajú baja) - Súkrmné vlastníctv - Pravidlá pdnikania - Výhdy pdnikania Súkrmné vlastníctv je pdmienka pre rzvj pdnikania Výmena dôsledk deľby práce a bchd výmena medzi subjektmi dlišujúcimi sa vlastníckymi vzťahmi sú základm pdnikania Dnes puţívaný anglický výraz entrepreneur pdnikateľ pchádza z francúzskeh značenia pdnikania Okrem tht slva aj Business, ktré tieţ zdôrazňuje výmenu a bchd Náklady na vytvrenie prduktu (závislé d skúsenstí a výknnsti pdnikateľa) Ocenenie prduktu na trhu práce (cena súvisí s cenvu hladinu druhu tvaru) Eknmický efekt z pdnikania (zisk) 6

8 Pravidlá pdnikania Výmena a bchd dôleţité, ale nie pstačujúce predpklady pre rzvj pdnikania Pdnikateľ pdľa všebecných pravidiel Pdnikavec vlastné pravidlá v rámci čiernej eknmiky Legislatívne pravidlá na Slvensku Ústava SR zaručuje súkrmné vlastníctv Usmerňujúce zákny Obchdný záknník Živnstenský zákn výhdy pre ţivnstníkv Pravidlá pre pdnikanie Záknník práce Záknník dani z príjmv Záknník účtvníctve Mtívy pdnikania - Zisk a zhdncvanie investícií - Prfesinálne, seba realizačné a emcinálne mtívy - Sciálne mtívy riešenie nezamestnansti - Externé mtívy pdpra pdnikania EU... Slvenská technická univerzita v Bratislave Pdnikanie Rzumieme sústavnú činnsť vyknávanú samstatne pdnikateľm v vlastnm mene a na vlastnú zdpvednsť za účelm dsahvania zisku Na skúške!!! Pdnikateľ a) Osba zapísaná v sbnm registri b) Osba, ktrá pdniká na základe ţivnstenskéh právnenia c) Osba, ktrá pdniká na základe inéh neţ ţivnstenskéh právnenia, pdľa sbitných predpisv d) Fyzická sba, ktrá vyknáva pľnhspdársku výrbu a je zapísaný v nejakm registri ŠTÁT Miestne a reginálne úrady Ddávatelia Veritelia Kupujúci Pdnikatelia Manaţéri Zamestnanci Sptrebitelia Záujmvé skupiny Obchdné kmry Odbry 7

9 Vývj pdnikania na eknómiu štátu - Vývj HDP (hrubý dmáci prdukt) základný makreknmický ukazvateľ - Vývj zamestnansti - Vývj knkurencieschpnsti eknmiky - Vývj živtnej úrvne byvateľstva Typy pdnikateľv - Fyzické sby pdniká ak jedntlivec, spôsbilsť na právne úkny, bezúhnnsť, 18 rkv a viac - Právnické sby bchdné splčnsti, druţstvá... písmná zmluva, zakladacia listina Typy pdnikv - Živnsť sústavná činnsť v vlastnm mene na vlastnú zdpvednsť za účelm zisku vyknávaná jednu sbu Pdmienky ustanvené ţivnstenským záknm delenie Ohlasvacie živnsti remeselné (získanie spôsbilsti vyučením), viazané (získanie spôsbilsti inak), vľné (bez pdmienk) Kncesvé živnsti aţ p získaní pvlenia (výrba zdravtníckych, chemických výrbkv, taxi sluţba, výrba strjv a prístrjv, cestvná kancelária, súkrmný detektív...) zakázané blasti pdnikania pšta, hspdárenie s tabakm, sľu, liehm, duševná činnsť (vynálezy, lit. diela...) lekár, lekárnik, advkát, kmerčný právnik, telekmunikácia, rzhlas, televízia, banská činnsť, pľnhspdárstv... Pdmienky Všebecné pdmienky 18 rkv, spôsbilsť na právne úkny, bezúhnnsť Osbité záknné pdmienky (remeselné, kncesvé ţivnsti) dbrná spôsbilsť, získanie kncesie - Obchdná splčnsť Persnálne splčnsti (pdnikanie splčníkv s rôznymi schpnsťami) Verejná bchdná splčnsť (v..s) Minimálne dve sby Splčníci práv knať v mene splčnsti Ručia za záväzky všetkým svjim majetkm Kmanditná splčnsť (k.s.) Kmplementári knať uzatvárať zmluvy, ručia celým majetkm Kmanditisti ručia iba svjim vkladm, neuzatvárajú zmluvy Kapitálvé splčnsti (zdruţvanie kapitálu za účelm splčnéh pdnikania) Splčnsť s ručením bmedzením (s.r..) Minimálne 1 sba a maximálne 50 sôb Hdnta základnéh imania minimálne ,- Sk Jeden splčník minimálne ,- Sk Splčenská zmluva bchdné men a sídl splčnsti mená a bydliská splčníkv predmet pdnikania výška základnéh imania a vkladv splčníkv mená a bydliská prvých knateľv mená a bydliská členv prvej dzrnej rady Orgány Valné zhrmaţdenie Knatelia Dzrná rada Na skúške!!! 8

10 - Družstv Pdniky - Mikr pdnik Malý pdnik Stredný pdnik Veľký pdnik 250 a viac Slvenská technická univerzita v Bratislave Akcivá splčnsť (a.s.) Jej imanie rzdelené na akcie s určitu menvu hdntu Základné imanie aspň 1 milión Akcinári neručia Ručí iba splčnsť Zakladateľská zmluva bchdné men, sídl a predmet pdnikania navrhvané základné imanie pčet akcií a menvitú hdntu, druh akcií upisvané vklady jedntlivých splčníkv Orgány Valné zhrmaţdenie Predstavenstv Dzrná rada Akcie papier s právami akcinára pdieľať sa na riadení splčnsti Akcie môžu znieť na men prevditeľná rubpism a dvzdaním akcie, splčnsť vedie zznam akcinárv na majiteľa je prevditeľná dvzdaním Druh akcií Kmeňvé akcie práv hlasvať Priritné akcie nemajú práv hlasvať, ale majú prednstné práv na dividendy Zamestnanecké akcie prevditeľné iba medzi zamestnancami zabezpečenie hspdárskych, sciálnych aleb iných ptrieb svjich členv Najmenej 5 členv Druţstv ručí svjim majetkm členvia neručia za záväzky minimálne ,- Sk Orgány Členská schôdzka Predstavenstv Kntrlná kmisia Malé a stredné pdniky - Menej ak 250 zamestnancv - Rčný brat d 40 miliónv EUR, aleb celkvá rčná hdnta aktív 27 miliónv EUR - Sú pdprvane štátm - Najrzšírenejšie Na skúške!!! 9

11 MSP MSP MSP MSP MSP Veľký pdnik Veľký pdnik Sptrebitelia Malé pdniky sú závislé na veľkých a zase napak 10

12 Typy pdnikania Smervanie na knečnéh sptrebiteľa B2C Pdnik Sptrebiteľ Pdnikanie zalţené na zapjení d reťaze B2B Ddávateľ Firma Kupujúci Sptrebiteľ Rdinné pdniky - Pracujú tu spravidla členva rdiny - V vedení sa striedajú členvia rdiny - Pdnik prechádza z generácie na generáciu - Napr. Japnsk Živtný cyklus pdniku Základné fázy ţivtnéh cyklu zakladanie rzbeh rast zrelsť úpadk 1. Zakladanie pdniku Na začiatku myšlienka, nápad, vízia Pdnikateľský nápad - Pmcu intuície - Pmcu analytických (rzkladanie celku na časti) pstupnstí Pdnikateľský zámer Pdrbnejším rzpracvaním pdnikateľskej myšlienky, rzpracvaním predstáv napĺňaní pdnikateľskej vízie 11

13 Pdnikateľský zámer by mal dpĺňať predstavu : 1. Prevádzkv-technická stránka - Vymedzenie blasti pdnikania Aké prdukty Pre ktré trhy Aká kvalita a úţitkvé vlastnsti a technické parametre prduktv - Vymedzenie výrbných pdmienk a základných činiteľv: puţité technlógie a výrbné kapacity Surviny, materiály, energie (druh, mnţstv, lgistika) Nárčnsť na pracvné zdrje (kvalifikácia, prfesia, pčet) 2. Organizačn-právna stránka - Výber právnej frmy Ţivnsť bchdná splčnsť Persnálna Kapitálvá Druţstv - Výber rganizačnej štruktúry pdniku 3. Eknmick-finančné stránky - Rzsah majetku - Ptreba finančnéh kapitálu - Spôsb zabezpečenia finančnéh kapitálu - Aké je predpkladané zhdncvanie investvanéh materiálu - Aké je rizik investvania kapitálu d pdniku - Aké sú predstavy rzdeľvaní dsahvaných efektv - Aké sú mţnsti získavania úverv - Aké sú predpklady daňvéh zaťaţenia Slvenská technická univerzita v Bratislave Vznik Pdniku V pčiatčnm štádiu iba virtuálna pdba Skutčným dňm vzniku pdniku je deň vymedzený legislatívnymi pravidlami. Ţivnstník v čase dslania ţiadsti. 2. Rzbeh Pdniku: - Predšklský vek pdnik nemá skúsensti ani nevie riešiť základne prblémy - Ohrzujú h prblémy a prekáţky Zvládnutie technlgických pstupv nedstatk skúsensti z rganizácie a manaţmentu nedstatk skúsenstí z marketingu a predaja neznalsť legislatívy a nedstatk skúsenstí s prstredím - Pdľa štatistík zanikne v 1. a 2. rku najviac pdnikv 3. Rast Pdniku: - Čas zdknaľvania a súťaţe pzíciu - V ţivte pdniku je t zdknaľvanie v blasti manaţmentu, marketingu, výrby, infrmatiky, lgistiky, financií a pd. - Výsledkm sú vytvrené knkurenčné výhdy a pstupné zaujatie dôleţitých pzícií - V pačnm prípade nezvládnutie súťaţe, strata knkurenčných výhd a strata pzícií 4. Zrelsť Pdniku: - Etapa výknnsti a úspešnsti - V ţivte člveka je t bdbie prduktívneh veku - U pdnikv nie je dĺţka zrelsti vpred určená - Pdnik hrzuje meniaca sa knkurencia - Ak je temp zmien v pdniku pmalšie, ak v prstredí pdnik zastaráva 4.1. Stagnácia: - Je etapa steretypv a ztrvačnsti v myslení a knaní - Signalizuje zánik pdniku 12

14 - Môţe sa z nej pzbierať, ale takist môţe prejsť d etapy stagnácie ku kríze 4.2. Kríza: - Pdnik nereaguje na varvné signály - Kríze je nutné predchádzať, ale dá sa ju aj preknať Oživením bnva vitálnych funkcií Ozdravením zlepšenie dterajších funkcií Obnvu zásadnu vnútrnu zmenu Presmervaním zmena rientácie - Nezvládnutie krízy úpadk Slvenská technická univerzita v Bratislave 5. Úpadk a Zánik: - Prehlbvanie a rzširvanie kríz a neschpnsť ich riešenia je signálm, ţe pdnik smeruje k úpadku. - Úpadk vyúsťuje d zániku pdniku - Právny zánik pdniku nemusí znamenať fyzický kniec firmy jej likvidáciu, pdnik môţe zaniknúť i ďalšími mţnsťami: Akvizícia phltenie, vládnutie ďalších pdnikv Fúzia splynutie pdnikv - Úpadk pdniku je prces, usmerňvaní záknm knkurze a vyrvnaní veľký 3. Kríza kntrly úpadk 2. Kríza autnómie 3.rast delegvaním kmpetencií úpadk malý 1.Kríza manaţmentu nvý úpadk 1.rast cestu tvrivsti 2.rast cestu manaţmentu zrelý 13

15 Knkurenčné prstredie v dvetví Sciálne a kultúrne MAKRO PROSTREDIE Plitické a legislatívne Akcinári INTERAKČNÉ PROSTREDIE PROSTREDIE ODVETVIA Knkurenti Vládne inštitúcie Veritelia Ddávatelia INTERNÉ PROSTREDIE Zdrje schpnsti mţnsti kupujúci Obchdné zväzy Záujmvé skupiny Substitučné dvetvia Priemyselné kmry Miestne úrady Eknmické Technické Makr prstredie: Faktry pôsbiace na všebecnej úrvni, ktré vplyvňujú všetky subjekty danej eknmiky, prípadne v súčasnsti i prstredie Európskej únie, aleb glbálne prstredie sveta. Faktry: - Plitické integračný prces EU - Eknmické vývj DPH inflácia, úrkvé meny... - Sciálne nezamestnansť, minimálna mzda... - Technické nvé technlógie, materiály... - Ďalej Legislatívne, Eklgické, Kultúrne, Demgrafické... Mikr prstredie: Ide rôzne subjekty, ktré bklpujú pdniky, medzi ktré patria jednak knkurenti v dvetví, ddávatelia a kupujúci, z iných dvetví, ale aj ďalšie subjekty - banky úrady záujmvé skupiny... Cesty k úspešnsti pdniku Atraktivita dvetvia Pzícia pdnikateľa v dvetví Vyská úspech Nízka pád Slabé Silné 14

16 Pstup tvrenia knkurenčnej stratégie ANALÝZA ODVETVIA Analýza atraktívnsti dvetvia SITUAČNÁ ANALÝZA Analýza pzície pdniku v dvetví Knkurenčné stratégie 1. Stať sa výrbcm s najniţšími nákladmi Priemerný zisk Priemerné náklady zisk náklady zisk náklady Priemerný pdnik Nákladvý vdca Nákladvý vdca 2. Odlišnsť výrbkv d knkurencie zisk Priemerný zisk Priemerné náklady zisk náklady náklady Priemerný pdnik Nákladvý vdca Diferencvaný vdca 3. Sústrediť sa iba na istý segment Prdukty Segment Zákazníci 15

17 Majetk pdniku a zdrje jeh financvania Slvenská technická univerzita v Bratislave Hmtný majetk pdniku Pdnik - Súbr hmtných, ak aj sbných a nehnuteľných zlţiek pdnikania Hmtné prcesy súvisia s tvrbu úţitkvých hdnôt a reťazením medzidvetvvých vzťahv pri tvrbe hdnôt Ddávateľ Firma Kupujúci Sptrebitelia Hmtný majetk tvria budvy, stavby, strje a zariadenia prístrje, zásby materiálv, htvých výrbkv a pd. - Dlhdbý ţivtnsť nad jeden rk - Krátkdbý beţný majetk kratšie ak jeden rk Dlhdbý majetk puţíva pdnik dlhdb, a pret musí prechádzať d hdnty prduktv pstupne v priebehu jeh ţivtnsti a nemôţe byť zahrnutý d nákladv naraz p jeh nadbudnutí. D dlhdbéh majetku zaradujeme aj krátkdbý majetk nad ,-Sk Hmtný majetk ,- Cena: 0,8 mil. Sk , ,- Živtnsť: 4 rkv , , , , ,- 1. rk 2. rk 3. rk 4. rk Rky ţivtnsti hmtnéh majetku Krátkdbý majetk je t majetk, ktrý pčas rka mení v firme svju frmu Zásby Peniaze Výrbky Phľadávky 16

18 Nehmtný majetk pdniku: Majetk, ktrý nemá hmtnú pdbu, ale slúţi k vytváraniu úţitkvej hdnty a hdnty prduktv. Je evidvaný účtvníctvm (sftvér, patenty...). Existuje aj nehmtný majetk nadbudnutý jeh činnsťu tzv. GdWill pdniku. GdWill zahŕňa Hw-Knwm, značka, pdiel na trhu, ľudský ptenciál firmy. Aktíva súvahy- Finančnej bilancie 1. Dlhdbý majetk a. Dlhdbý hmtný majetk budvy, stavby, strje, prístrje b. Dlhdbý investičný majetk cenné papiere (akcie iných splčnstí, dlhpisy) c. Dlhdbý nehmtný majetk (patenty, licencie, sftvér) 2. Krátkdbý majetk a. Zásby materiálvé, nedknčená výrba, htvé výrbky b. Phľadávky vči ddávateľm c. Lóva na účte v banke, aleb v htvsti v pdniku Splu: aktíva celkm dôleţité Na skúške Súvaha Finančná bilancia Majetk Dlhdbý majetk Zdrje Vlastné zdrje Cudzie zdrje Krátkdbý majetk Vlastné finančné zdrje pdniku V súvahe sú zaradené pd plţku Vlastné imanie Vlastné imanie sa skladá z plžiek: a. Základné imanie pdniku - Základný vklad d s.r.. - Nrmálna hdnta akcií v a.s. b. Nerzdelený zisk - Z minulých bdbí (p zaplatení daní a dividend) - Z beţnéh bdbia Vlastné zdrje pdniku je mžné zvyšvať: - Zvyšvaním vkladu splčníkv, prijatím nvých splčníkv v s.r.. emisiu nvých akcií a.s. - Tvrbu zisku a jeh pnechaním v pdniku Cudzie finančné zdrje pdniku V súvahe pdniku zaradené, ak nasledujúce plţky a) Úver - Krátkdbé úvery (d 1 rka) - Dlhdbé úver b) Záväzky 17

19 - Krátkdbé záväzky splátka v rámci rka - Dlhdbé záväzky Zlaté pravidl financvania Dlhdbý majetk by mal byť krytý z dlhdbých zdrjv pdniku - Vlastnými zdrjmi - Dlhdbými cudzími zdrjmi Majetk Zdrje Dlhdbý majetk Vlastné zdrje Pdľa tht pravidla nemôţeme výstavbu budv, aleb zakúpenie nvých technlógií, ktrých ţivtnsť je niekľk rkv financvať z krátkdbých úverv. Krátkdbý majetk Cudzie zdrje dlhdbé c.z. krátkdbé c.z. 18

20 Náklady a zisk pdniku Aj v záknníku vid vyššie je pdnikanie vedené za účelm zisku. Zisk je eknmickým výsledkm, vyjadrujúcim rzdiel medi tržbami a nákladmi. Tržby, náklady a zisk patria k základným finančným a eknmickým ukazvateľm pdniku. Tržby Náklady Zisk Zisk je ukazvateľ, s pmcu ktréh je mţné kvantifikvať dsahvaný efekt z pdnikvej činnsti. TRANSFORMACIA Vstupy Materiáli energie zapjenie strjv a ľudí NÁKLADY Spracvane vstupv prevádzky Výstupy Materiáli energie zapjenie strjv a ľudí TRŢBY ZISK Pdstata a zisk nákladv Náklady sú peňaţným vyjadrením vstupv respektíve sptreby prdukčných faktrv, ktré sa zúčastňujú na tvrbe výknv, ak vstupv pdnikateľskej činnsti Náklady súvisiace s pdnikateľsku činnsťu predstavujú: - Sptrebu prdukčných faktrv (materiálvé, energetické, pracvné, kapacitné, finančné, infrmačné faktry) - Peňažné vyjadrenie prdukčných faktrv vplyvňuje ich cenením (cenami materiálv, energie, práce, strje) - Vplyv štruktúry (kmbinácie) sptreby Tržby a výnsy Od trţieb závisí dsahvaný zisk. Trţby sú vykazvané za predaj (Fakturácia) výrbkv, aleb sluţieb pre kupujúcich Výnsy sú spravidla z výknv finančných perácií Rzdeľujeme: - Trţby z predaja vlastných výrbkv a sluţieb - Trţby z predaja tvaru (nakupvanéh a hneď predanéh) - Trţby z predaja investičnéh majetku materiálu (za dpredaj uţ puţívaných strjv a zariadení, dpredaj nepuţitéh materiálu, predaj budv a majetkv) - Výnsy z finančných investícií Rzkladanie firiem hlding Obrana pred rizikm. Dcérska firma investuje d rizikvých, ale výnsných bchdv a pri krachu sa materskej firme nič nestane. 19

21 Pôsbenie nákladv Náklady zbrazujú celkvú sptrebu prdukčných faktrv vývj cien Zisk Zisk Náklady Zisk Náklady Náklady Členenie nákladv Ak chceme hľadať cesty, ak zniţvať náklady je mţné skúmať dva náhľady - Druhvé pdľa nákladvých druhv, tj. pdľa sptreby základných výrbných faktrv Náklady materiálvé Mzdvé Odpisy zníţenie daňvéh zaťaţenia pstupne dpisvanie vid. vyššie Finančné - Kalkulačné členenie pdľa vzťahv ku kalkulačnej jedntke (prduktu) pričm rzlišujeme: náklady priame (sptreba materiálu...) nepriame náklady (réţia) Nákladvé druhy Materiálvé náklady, sluţby, dpisy, mzdvé a statné sbné náklady, statné prevádzkvé náklady, finančné náklady, statné náklady Druhvé členenie je puţité i v základnm účtvnm dkumente- v výkaze ziskv a strát Kalkulačné členenie nákladv Kalkulácie nákladv sa zstavujú za účelm zistenia nákladv pri jedntlivých prduktch - Predbeţná kalkulácia - Výsledná kalkulácia Náklady Jedntkvé náklady Reţijné náklady Náklady pdľa nsiteľv nákladv (výrbkv a sluţieb) Náklady pdľa stredísk (úsekv, ddelení) 20

22 Všebecný mdel kalkulácie 1. Primárny (jedntkvý) materiál 2. Primárne (jedntkvé) mzdy 3. Ostatné priame (jedntkvé) náklady 4. Prevádzkvá (výrbné) réţia Na skúšku na zápčet Prevádzkvé (výrbné) náklady 5. Správna réţia 6. Odbytvá réţia Vlastné náklady výknu 7. Zisk (strata) Predajná cena Tradičné nákladvé mdely Indexvá metóda Metóda plánvania vývja nákladv v závislsti d vývja trţieb (resp. Indexv aleb keficientv vývja trţieb) Priamka nákladv y = a + bx y celkvé náklady a náklady fixné nemenia sa s bjemm prdukcie b náklady variabilné - menia sa s mnţstvm x bjem výrby Prgresívne variabilne náklady Prprcinálne variabilné náklady dôleţite Degresívne variabilné náklady Fixné náklady náklady fixne variabilne prgresívne prprcinál ne degresívne 21

23 Trţby náklady zisk trţby Bd zvratu d bdu zvratu pdnik začína zarábať zisk Náklady celkm Bd zvratu Variabilné náklady Fixné náklady Q bjem výknv N náklad celkm F celkvé fixné náklady V variabilné náklady na jedntku výrbku Kritický bjem Z = T-N Kritický bd Z zisk P cena jedntky výrby T trţby Objem výrby N = F + VQ Z = PQ F VQ Q k = F (P V) kritický bjem Príklad: Pdnik vybudval kapacitu, na ktrú sa viaţu určité fixné náklady F ( ,- Sk) nájm, dpisy... Variabilné náklady (V) na jeden výrbk sú 300,-Sk Cena jednéh výrbku je (P): 500,-Sk Kritický bd? Trţby za výrbky Q k = = 2500 kusv Variabilné náklady na jedntku Fixné náklady na jedntku Zisk na jedntku 22

24 Náklady na jedntku výrby resp. sluţieb A Kumulvaný brat Cash flw peňažné tky Tržby fakturvané výkny fiktívny príjem účtvný ukazvateľ Náklady Plţky, ktré zákn účtvníctve pvľuje zaúčtvať d nákladv (i fiktívne plţky a časvé rzlíšenia) Zisk rzdiel medzi trţbami a nákladmi fiktívny ukazvateľ Príjem Príliv reálnych peňazí d pdniku (na účet, d pkladne) Výdaj Odliv reálnych peňazí z pdniku (platba z účtu, z pkladne) Cash-Flw Rzdiel vznikajúci z tku peňazí v pdniku reálny ukazvateľ Dôleţité tržby naklady zisk Pred zdanením zisk daň z prijmu Zisk p zdanení zisk p zdanení +dpisy Cash Flw Zisk ak základ dvedený z účtvníctva + dpisy ak fiktívna nákladvá plţka + ďalšie pripčítateľné plžky - Trţby z predaja budv, strjv a zariadení (pkles stáleh majetku) - Trţby z predaja materiálv na sklade (zníţenie beţnéh majetku!) - Čerpanie nvých úverv (rast cudzích zdrjv) - Nvé vklady splčníkv, emisie akcií (rast vlastných zdrjv) 23

25 -dpčítateľné plžky - Investičné výdaje (rast dlhdbéh majetku) - Rzšírenie zásb, rast phľadávk (rast beţnéh majetku) - Splácanie úverv (pkles cudzích zdrjv) - Vyplácanie dividend, platenie daní (pkles vlastných zdrjv) =Cash-Flw Slvenská technická univerzita v Bratislave účinnsť vstupy Pdnik výstupy výknnsť Efekt vzniká prvnávaním výstupv a vstupv Hdntenie rzdielm: výstupy vstupy Tržby náklady = zisk Hdntenie pdielm: výstupy/vstupy Tržby = výnsnsť nákladv náklady Hdntenie prírastkm: (výstupy vstupy) vstupy Zisk náklady = rentabilita nákladv Hdntenie prínsm: (výstupy vstupy) výstupy Zisk = rentabilita tržieb tržby Výsledvka výkaz ziskv a strát Tržby - Z vlastnej činnsti - Z statnej činnsti Náklady - Pdľa nákladvých druhv Zisk aleb strata - Hspdársky výsledk Základné finančné ukazvatele 1. Rentabilita - Ziskvsť Zisk Tržby Zisk aktíva Zisk Vlastné imanie 2. Likvidita - schpnsť premeny majetku na peniaze a tým uhrádzať záväzky 24

26 najlikvitidnejšie sú peniaze na účte nasledujú phľadávky(vči mne), zásby najmenej likviditný je dlhdbý majetk - Čím vyššia likvidita tým lepšie pre pdnik 3. Účinnsť a bratvsť majetku tržby aktíva tržby bezne aktíva tržby zásby tržby phľadavky 4. Kapitálvá štruktúra cudzie zdrje celkvé zdrje cudzie zdrje vlastné zdrje Dynamika vývja ukazvateľv I Zisk > I Tržieb > I Nákladv Rzklady ukazvateľv s kauzálnymi vzťahmi zisk vlastn é imanie = zisk tržby tržby akt íva akt íva vlastn é imanie 25

27 Základy manažmentu Z angl. Slva t manage č znamená riadiť, viesť, vládať Riadenie je všebecný pjem riadenie v technických, splčenských... Manažment riadenie splčenských systémv t.j. systémv ktrých súčasťu sú ľudia riadenie splčenských rgánv pdnik rganizácia cieľavedmé riadenie splčenských systémv t.j. riadenie v záujme napĺňania stanvených zámerv a dsahvania vytýčených cieľv. Je cieľavedmé uskutčňvanie činnstí prstredníctvm ľudí Manažér Je člvek, ktrý bezprstredne neuskutčňuje vyknané činnsti, ale vyknáva ich prstredníctvm ľudí svjich pdriadených Sciálne systémy Sú systémy, ktrých prvkami sú ľudia bytsti s schpnsťu rzmýšľať, tvriť a rzhdvať Klasifikácia systémv 1. Systémy s klasicku štruktúru a nulvým správaním 2. Mechanické systémy s schpnsťu vnútrnej dynamiky 3. Mechanické systémy s zabudvanu spätnu väzbu 4. Jednduché prírdné rganizmy s schpnsťu reprdukcie 5. Organizmy rastlinnej ríše neschpné priestrvéh pchybu 6. Organizmy ţivčíšnej ríše 7. Člvek 8. Splčenské systémy splčenstvá ľudí 9. Transcendentálne systémy ešte nepznané systémy Manažment ak riadenie splčenských systémv Riadenie technických systémv Riadenie prvkv s určitými funkciami vlastnsťami a parametrami, ktrých správanie je mţné predvídať a spľahliv predpkladať Riadenie sciálnych systémv Riadenie ľudí resp. skupín ľudí, pričm kaţdý z týcht prvkv systému je schpný samstatne rzmýšľať, tvriť a rzhdvať. Myslenie ak prces: vstup transfrmácia výstupy Vnímanie pznávanie uvaţvanie infrmácie Analýza rzhdvanie Rôzne pdtypy manažmentu Manaţment Prces Prfesia Vedná disciplína 26

28 Manažment ak prces Manaţment je prces vytyčvania cieľv, hľadanie ciest pre dsahvanie cieľv a zabezpečenie realizácie vytyčvaných cieľv prstredníctvm ľudí a krdinácie zdrjv Manaţment je prces zahŕňajúci plánvanie rganizáciu, vedenie ľudí a kntrla ak základné funkcie manaţmentu Základné funkcie manažmentu - Plánvanie - Organizvanie - Vedenie - kntrla Na skúške!!! Plánvanie Vytýčenie cieľv a mţnstí ak ich dsiahnuť Kntrla mtivácia Organizvanie Priradenie zdpvednsti napĺňaných úlh Vedenie Ovplyvnenie a mtivácia zamestnancv Plánvanie Plánvanie je prces rzhdvania budúcich aktivitách Plánvanie je vytyčvaním cieľv a pstupv, ak ich dsiahnuť Plánvanie zahrňuje - Objektívne zhdntenie výchdiskvej situácie - Stanvenie cieľv - Rzhdvanie aktivitách ptrebných k dsiahnutiu cieľv - Prideľvanie zdrjv k jedntlivým aktivitám - Zabezpečenie vyuţívania zdrjv Plánvanie prstredníctvm mnţstva dôleţitých rzhdnutí cenách spôsbch ich dsahvania, ptrebných zdrjch a ich vyuţití Rzhdvanie je vľba z niekľkých alternatív, alternatívnsť je dôleţitu črtu Organizvanie Organizvanie je prces vytvárania vnútrnej štruktúry vnútrpdnikvých útvarv a pracvných pzícií v rganizácií, ak i frmvanie vzťahv medzi prvkami rganizácie p vertikálnej i hrizntálnej línií Úlhu rganizvania je Vytvriť rganizáciu Nahradiť neuspriadansť priadkm, ţivelnsť cieľavedmsť a neurčits t Vytvriť hierarchické vzťahy v rganizácií Vymedziť kmpetencie, určiť zdpvednsť, pveriť rzhdvacími právmcami 27

29 Vytvriť pdmienky pre vznik synergických efektv Aby efekty celku bli väčšie ak je súčet čiastkvých efektv vytvrených jedntlivými prvkami rganizácie Vedenie ľudí Vedenie ľudí patrí medzi najdôleţitejšie manaţérske funkcie a d určitej miery je umením viesť ľudí. Funkcie vedenia ľudí vyţaduje mať vdcvské schpnsti Vdca má schpnsť presvedčiť ľudí a dsiahnuť u nich správanie, ktré smeruje k naplneniu vytýčených cieľv Vdca a líder sú dva dlišné pjmy. Dbrý vdca nemusí byť manaţér ale Manaţér musí byť aj dbrý vdca Medzi dôleţité prvky patrí mtivácia a kmunikácia Kntrla Kntrla je manaţérsku funkciu, ktrá je zameraná na sledvanie, analyzvanie a hdntenie aktivít v rganizácií. Na základe výsledkv kntrly je mţné frmu spätnej väzby navrhvať zmeny v statných funkciách manaţmentu, a t v vedení, rganizácií i plánch. Kntrlná funkcia manaţmentu je zameraná na pdpru realizácie plánv a dsahvanie cieľv rganizme Plánvanie Organizácia Vedenie Kntrla Manažment ak Prfesia Manaţment sa stáva prfesiu, ktrá vyţaduje špeciálne znalsti a schpnsti úrveň pznatkv, zručnstí a praktických skúsenstí a špecifické schpnsti tréningu. Manažérv rzlišujeme pdľa: - Úrvne riadenia - Rzsahu aktivít - Štábnej a línivej právmci Manažéri rzlíšení pdľa hierarchickej úrvne manažmentu Vrchlvý manaţment Strategická úrveň Stredný manaţment Prvstupňvý manaţment Taktická úrveň Operačná úrveň Výknný manaţment Pdľa rzsahu aktivít Línivý manažéri sú zdpvedný za celkvé fungvanie kmplexnejšieh celku (riaditeľ, majster dielne) Funkčný manažéri riadia zamestnancv s špecializvanými schpnsťami v určitej funkčnej blasti Manažérske zručnsti Bez hľadu na akej úrvni rganizácie manaţér pôsbí, musí byť vybavený mnhými ptrebnými schpnsťami Manaţérske zručnsti sú schpnsti manaţéra, ktré bezprstredne vplyvňujú výsledky jeh manaţérskej práce. 28

30 Manaţérske zručnsti nie sú dané sbnými vlastnsťami, ale manaţér ich môţe získať štúdim a tréningm. Manažérske zručnsti: - Technické - Persnálne - Kncepčné Prvstupňvý manaţér Druhstupňvý manaţér Vrchlvý manaţér Kncepčné zručnsti persnálne zručnsti Technické zručnsti Manažérske rle - Interpersnalne rle ficiálny predstaviteľ rganizácie reprezentuje pri ficiálnych, právnych a sciálnych príleţitstiach Líder Krdinátr vytváranie kntaktv s inštitúciami z externéh prstredia ktré môţu vplyvniť úspešné splnenie cieľv rganizácie - Infrmačné rle Pzrvateľ prijímanie a vyhľadávanie infrmácií internéh i externéh charakteru Infrmátr dvzdávanie infrmácií v rámci rganizácie Hvrca zabezpečenie prensu infrmácií medzi rganizáciu a jej externým prstredím - Rzhdvacie rle Plánvanie Vytýčenie cieľv Vymedzenie zdrjv ptrebných na dsiahnutie cieľa Určenie pstupv na dsiahnutie cieľa Plánvanie vyžaduje - Zhdntenie výchdiskvéh stavu - Predvídanie vývja externéh prstredia - Stanvenie nárčných cieľv - Zvliť účinné alternatívy aktivít a zmien v rganizácií 29

31 Vytýčenie cieľv Cieľ je určitý bd v budúcnsti, ku ktrému rganizácia smeruje a plán vymedzuje cestu k jeh dsiahnutiu. Ak máme cieľ splniť musíme mať: - Jasnú rientáciu s vymedzenými priritami - Mţnsť merateľnsti a hdntenia - Časvé vymedzenie t 0 t n Cieľ ak výchdisk plánvania Klasifikácia cieľv rganizácie - Strategické ciele - Beţné ciele - Operatívne ciele Strategická pzícia STRATÉGIA TAKTIKA Výchdiskvá pzícia OPERABILITA Strategické ciele a stratégia Vízia pslanie Strategické ciele Stratégia Strategické plány Beţné taktické plány Operatívne plány 30

32 Vízia braz budúcnsti, vytvrený na základe myšlienk predbiehajúcich dbu, ktrý ak hranica sila ťahá dpredu Čast i niekľk generácií Pslane Vyjadruje zmysel existencii firmy, predstavuje kt sme a kým sme. Zahrňuje predmet činnsti, výrbkvú a trhvú rientáciu, vzťah k zákazníkm, zamestnancm, akcinárm a statným subjektm, k invácií, zmenám a pkrku Strategické ciele sú míľnikmi na ceste k napĺňaniu vízie, vztyčvania pre určitú etapu na ceste k vízii. Stratégia cesta k dsiahnutiu strát. Cieľa Analýza externéh prstredia Príleţitsti a hrzby SWOT analýza Tvrba alternatívnej stratégie Analýza internéh prstredia Silné a slabé stránky Vľba stratégie Implementácia stratégie Funkcinálny mdel rganizačnej štruktúry Generálny riaditeľ Útvar marketingu Útvar financvania Útvar výrby Útvar persnalistiky Výskum a vývj Údrţba mntáţ Servisná údrţba Preventívna údrţbvá Pdstata: - Vychádza z deľby práce a špecializácie činnstí - Útvary sú vytvrené na základe zskupenia rvnakých aleb pdbných rvnrdých prác pdľa ich funkcií pri zabezpečvaní úlh rganizácie - Útvary pdľa funkčných blastí zdpvedajú za uskutčňvanie prác v týcht blastiach Divízivý mdel rganizačnej štruktúry - Rzdelenie zskupení d divízií pdniku Jednduchá rganizačná štruktúra - Jednduché zskupenie pre začínajúce firmy Maticvé rganizačné štruktúry - Začlenenie prjektv d zskupenia kaţdý zamestnanec ma dvch nadriadených 31

33 Sieťvá rganizačná štruktúra Výrbný pdnik A Pradenská firma Výrbný pdnik B Centrála Výrbný pdnik C Marketingvá firma Distribučná firma Línivá rganizačná štruktúra - Vyššie línie strácajú prehľad činnstiach niţších. - Treba zváţiť kľk línií je v pdniku vhdné vytvriť. Funkčná rganizačná štruktúra - T iste č predchádzajúca, ale kaţdý nadriadený vie vládať nie len svjich priamych, ale všetkých ľudí na niţšej úrvni Líniv štábna rganizačná štruktúra Štábne útvary pmáhajú pri rzhdvaní sami neriadia. 32

34 Pčet pdriadených jednému vedúcemu - rzpätie riadenia, s pklesm úrvne riadenia narastá - Na najvyššej úrvni d 1 d 15 - Na najnižšej úrvni d 20 d 100 Tvar rganizačnej štruktúry Vyská rganizačná štruktúra Plchá rganizačná štruktúra 33

35 Vedenie ľudí - Bezprstredné pôsbenie manaţéra na pdriadených Frmálne vedenie - Vychádza z právmcí ktré manaţér ma z rganizačnej štruktúry Nefrmálne vedenie - Vedenie nezávislé d právmcí, je t vplyvňvanie ľudí na základe vlastných schpnstí. Manažér - Vybraný aleb zvlený - Má udelenú frmálnu mc / právmc dmeniť či ptrestať jeh schpnsť vplyvňvať je zalţená na frmálnej autrite, ktrá vychádza z jeh pzície Líder - Môţe byť zvlený v rámci skupiny, aleb väčšinu sa sám stane prirdzene vďaka svjim kvalitám - Ovplyvňuje ľudí aj tam, kde frmálna autrita nemá vplyv Štýl vedenia ľudí - Autritatívny vedenie ľudí príkazmi a kntrlu - Participatívny splupráca pdľa dbrnsti pracvníkv - Demkratický splurzhdvanie - Liberálny tým vedie nefrmálny vdca, nefrmálny líder 34