INOVOVANÉ UČEBNÉ OSNOVY PRE PREDMET GEOGRAFIA PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ PREDMET GEOGRAFIA SKRATKA PREDMETU GEO ROČNÍK PIATY ČASOVÁ DOTÁCIA 2 HODINY TÝŽDENNE 66 HODÍN ROČNE MIESTO REALIZÁCIE TRIEDA KNIŽNICA POČÍTAČOVÁ MIESTNOSŤ Úvod Vzdela vaci s tandard nepredstavuje iba su hrn katalo gov, ktore stanovuju vy kony a obsah vyuc ovacieho predmetu, ale je to predovs etky m program ro znych c innosti a otvoreny ch pri lez itosti na rozvi janie individua lnych uc ebny ch moz nosti z iakov. Vzdela vaci s tandard pozosta va z charakteristiky predmetu a za kladny ch uc ebny ch ciel ov, ktore sa konkretizuju vo vy konovom s tandarde. Je to uceleny syste m vy konov, ktore su vyjadrene kogniti vne odstupn ovany mi konkretizovany mi ciel mi uc ebny mi poz iadavkami. Tieto za kladne poz iadavky mo z u uc itelia es te viac s pecifikovat, konkretizovat a rozvi jat v podobe d als i ch bli zkych uc ebny ch ciel ov, uc ebny ch u loh, ota zok, c i testovy ch poloz iek. K vymedzeny m vy konom sa prirad uje obsahovy s tandard, v ktorom sa zdo razn uju pojmy ako kl u c ovy prvok vnu tornej s truktu ry uc ebne ho obsahu. Uc ivo je v n om s truktu rovane podl a jednotlivy ch tematicky ch celkov. Je to za klad vymedzene ho uc ebne ho obsahu. To vs ak nevyluc uje moz nost uc itel ov tvorivo modifikovat stanoveny uc ebny obsah v ra mci s kolske ho vzdela vacieho programu podl a jednotlivy ch roc ni kov. 1
Vzdela vaci s tandard pre predmet geografia ako program aktivity z iakov je koncipovany tak, aby vytva ral moz nosti na tie kogniti vne c innosti z iakov, ktore operuju s pojmami, aky mi su hl adanie, pa tranie, sku manie, objavovanie, lebo v nich spoc i va za kladny predpoklad pozna vania a porozumenia. V tomto zmysle nemaju byt z iaci len pasi vnymi akte rmi vy uc by a konzumentmi hotovy ch poznatkov, ktore si maju len zapama tat a na sledne zreprodukovat. Charakteristika predmetu Uc ebny predmet geografia rozvi ja u z iakov poznanie o vy nimoc nosti a jedinec nosti plane ty Zem. Poma ha spra vne pochopit podstatu javov a procesov, ktore na Zemi prebiehaju a uvedomit si princi py, na ktory ch je postavena existencia z ivota. S tu dium geografie umoz n uje z iakom spozna vat krajinu v celej svojej komplexnosti a zloz itosti. Podporuje snahu porozumiet vzt ahom medzi jednotlivy mi zloz kami a prvkami krajiny a cha pat ich silnu vza jomnu previazanost. Za kladnou zruc nost ou, rozvi janou v geografii, je pra ca s mapovy mi podkladmi v tlac enej a digita lnej podobe. Vediet mapu vyhl adat, c i tat, pracovat s n ou, analyzovat jej obsah a interpretovat ho, orientovat sa v nej a podl a nej v nezna mom prostredi, tvoria za klad geograficke ho myslenia a vzdela vania. Do kladne poznanie Zeme je nevyhnutnou podmienkou jej ochrany. Kaz de miesto na Zemi je osobite. Od iny ch sa odlis uje typicky m podnebi m, rastlinstvom, z ivoc i s stvom, ale aj obyvatel mi s vlastny m jazykom, kultu rou a spo sobom z ivota. Tolerancia z iakov k inakosti predpoklada pochopenie podstaty pri c in ro znorodosti a rozmanitosti jednotlivy ch kraji n. Vyz aduje u ctu k princi pom demokracie a obc ianskej slobody, ktory ch neres pektovanie mo z e viest k vojnovy m konfliktom a globa lnym katastrofa m. Geografia zohra va v tomto smere nezastupitel nu u lohu. Zdo razn uje su vislosti a nie vz dy jasnu prepojenost pri c in s do sledkami. Formuje osobnost mlade ho c loveka upozorn ovani m na podobnost, ale aj zvla s tnosti popisovany ch regio nov, ktore porovna va so Slovenskom, pric om poukazuje na jeho jedinec nost v kontexte Euro py, c i sveta. Ciele predmetu 2
Žiaci: - vyhl adaju, porovnaju, posu dia pravdivost a zhodnotia dostupne informa cie o krajine z ro znych informac ny ch zdrojov, - prezentuju informa cie o krajine v ro znych podoba ch (grafy, tabul ky, sche my, diagramy, fotografie, filmy a pod.), - interpretuju mapy ro zneho druhu v digita lnej aj tlac enej podobe, - zdo vodnia ro znorodost pri rodny ch podmienok na Zemi a ich vplyv na z ivot c loveka, - zaujmu postoj k najva z nejs i m proble mom l udstva a ponu knu vhodne ries enia, - pochopia zloz itost krajiny a silnu vza jomnu previazanost jej pri rodny ch a socioekonomicky ch zloz iek. Kompetencie Kompetencia k celoživotnému učeniu sa - pla novat a organizovat si uc enie a pracovnu c innost - hl adat a rozvi jat u c inne postupy vo svojom uc eni - vyuz i vat ro zne strate gie uc enia - kriticky pristupovat ku zdrojom informa cii, informa cie tvorivo spracova vat a vyuz i vat pri svojom s tu diu a praxi Sociálne komunikačné kompetencie - vecne, spra vne sa vyjadrovat verba lne, pi somne a graficky k danej uc ebnej te me - vediet vyuz it informac ne a komunikac ne zdroje - vyhl ada vat, triedit a spracova vat informa cie a da ta z ro znych zdrojov (IKT, kniz ne zdroje) - zrozumitel ne prezentovat svoje poznatky, sku senosti a zruc nosti, Kompetencia riešiť problémy - analyzovat vybrane proble my 3
- navrhovat ro zne ries enia u loh, postupov a pri stupov - aplikovat poznatky pri ries eni konkre tnych proble movy ch u loh - vyuz i vat informac ne a komunikac ne technolo gie pri ries eni proble movy ch u loh - pouz i vat za kladne mys lienkove opera cie a meto dy vedecke ho pozna vania pri ries eni proble movy ch u loh - vyuz i vat tvorivost a na paditost, samostatne tvorit za very na za klade zisteni, sku mani alebo ries eni u loh - zhodnotit u spes nost ries enia proble movej u lohy - logicky spa jat poznatky z ro znych predmetov a vyuz it ich pri ries eni proble movy ch u loh - priji mat svoju zodpovednost za ries enie proble mov - doka zat sa pouc it z vlastny ch chy b a chy b iny ch Kompetencie pracovné - stanovit si ciele a akti vne pristupovat k uskutoc neniu svojich ciel ov - kriticky hodnot svoje vy sledky - pouz i vat spra vne postupy a techniky pri prakticky ch c innostiach - dodrz iavat pravidla bezpec nosti a ochrany zdravia - vyuz i vat uc ebne, kompenzac ne a ine pomo cky Vzdelávací štandard Planéta Zem Výkonový štandard Žiak n konci 5. ročníka základnej školy vie/dokáže: - rozpoznat za kladne prvky slnec nej su stavy na jednoduchom na c rte, - opi sat zdanlivu dra hu Slnka a Mesiaca na oblohe (obra zkoch, Obsahový štandard vesmi r, slnec na su stava (Slnko a osem plane t, Mesiac) gul aty tvar Zeme dopad slnec ny ch lu c ov ota c anie Zeme sklon zemskej osi severna a juz na pologul a, vy chodna a 4
na c rtoch), - vysvetlit pri c iny striedania dn a a noci na Zemi, - urc it podl a mapy c asovy ch pa sem, kde na Zemi je viac hodi n ako na Slovensku a kde menej, - uviest do vody vzniku teplotny ch pa sem na Zemi, - vysvetlit striedanie roc ny ch obdobi, - rozpoznat na glo buse (mape) svetadiely a ocea ny na Zemi. za padna pologul a obeh Zeme okolo Slnka priklonenie severnej a juz nej pologule c asove pa sma svetadiely, svetovy ocea n Zobrazovanie Zeme Výkonový štandard Žiak n konci 5. ročníka základnej školy vie/dokáže: - rozli s it na glo buse jednotlive zemske pologule, - urc it vybrane miesto na mape pomocou geograficky ch su radni c, - porovnat na mapa ch ro znych graficky ch mierok vzdialenosti, - identifikovat na mape za kladne objekty v krajine (vie c i tat obsah mapy), - vyhl adat konkre tne miesta na digita lnych mapa ch. Obsahový štandard glo bus nulty poludni k, poludni ky, rovni k, rovnobez ky vy chodna a za padna pologul a geograficka siet mapa, obsah mapy (mapove znaky, graficka mierka mapy) GPS 5
Cestujeme po Zemi Výkonový štandard Žiak n konci 5. ročníka základnej školy vie/dokáže: - Porozpra vat podl a mapy a obra zkov o cestovani vybrany m pohori m: vysvetlit (vlastny mi slovami) pri c iny vzniku pohori, vymenovat c initele, ktore sa podiel aju na zarovna vani pohori, zhodnotit podl a mapy (glo busu) rizikove zemetrasne oblasti na Zemi, zdo vodnit usporiadanie rastlinstva a z ivoc i s stva podl a nadmorskej vy s ky (vy s kovu stupn ovitost ), Obsahový štandard pohoria, ni z iny sopky, zemetrasenia doliny (kan ony), rieky, vodopa dy, jazera podnebne pa sma (teple, mierne, studene ), ovzdus ie, oblaky vy s kova stupn ovitost, s i rkova pa smovitost typy kraji n (tropicke daz d ove lesy, savany, pu s te, subtropicka krajina, stepi, listnate lesy mierneho pa sma, ihlic nate lesy mierneho pa sma, tundra, pola rna krajina, vysokohorska krajina) ochrana pri rody mesta, vidiecke si dla pri rodne a kultu rne pamiatky zapi sane v zozname UNESCO - Porozpra vat podl a mapy a obra zkov o cestovani popri rieke od jej pramen a k u stiu: vysvetlit vznik riek a jazier, opi sat, ako sa vytva raju doliny (kan ony) a vodopa dy, - Porozpra vat o cestovani balo nom od rovni ka do pola rnych kraji n: zosumarizovat zmeny v ovzdus i so stu paju cou vy s kou, vysvetlit vznik usporiadania 6
rastlinstva a z ivoc i s stva na Zemi do pa siem (s i rkovu pa smovitost ), priradit kjednotlivy m s i rkovy m pa smam dva typicke rastlinne druhy a dva druhy z ivoc i chov, na dvoch pri kladoch zhodnotit vy znam ochrany pri rodny ch pamiatok zapi sany ch v Zozname pri rodne ho a kultu rneho dedic stva UNESCO a uka zat ich na mape (glo buse). - Porozpra vat o cestovani mestom a vidiekom: porovnat z ivotne podmienky l udi z iju cich v meste a na vidieku, zhodnotit vplyv pri rodny ch podmienok na rozmiestnenie obyvatel stva, na dvoch pri kladoch zhodnotit vy znam ochrany kultu rnych pamiatok zapi sany ch v Zozname kultu rneho dedic stva UNESCO a uka zat ich na mape (glo buse). Geografické exkurzie 7
Výkonový štandard Žiak n konci 5. ročníka základnej školy vie/dokáže: - vyty c it trasu geografickej exkurzie (vycha dzky) a slovne opi sat jej priebeh, - odhadnu t vzdialenosti k zauji mavy m bodom na mape (vrcholy, kultu rno-historicke a pri rodne pamiatky) a na roc nost pri stupu k nim, - pomocou pri stroja GPS (mobilu) na jst zauji mave miesto. Obsahový štandard turisticke vybavenie, turisticka mapa orienta cia mapy, kompas c lenitost tere nu, nadmorska vy s ka, za ujmove body, vrcholy s vy hl adom, turisticke znac ky, smerovni k Geocaching, GPS Metódy a formy práce Vol ba meto d za visi od obsahu uc iva, ciel ov vyuc ovacej hodiny, vekovy ch a iny ch osobitosti z iakov a materia lneho vybavenia. 1. Motivačné metódy - motivačné rozprávanie (citove pribliz ovanie obsahu uc enia), - motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a sku senosti z iakov), - motivačný problém (upu tanie pozornosti prostredni ctvom nastolene ho proble mu), - motivačnú demonštráciu ( vzbudenie za ujmu pomocou uka z ky). 2. Expozičné metódy - rozprávanie (vyjadrovanie sku senosti a akti vne poc u vanie), - vysvetľovanie (logicke systematicke sprostredkovanie uc iva), - rozhovor (verba lna komunika cia formou ota zok a odpovedi na vyjadrenie faktov, konvergentny ch a divergentny ch ota zok, ota zok na pozorovanie, posu denie situa cie, hodnotenie javov, rozhodovanie), 8
- beseda (ries enie aktua lnych ota zok cely m kolekti vom), - demonštračná metóda (demons tra cia obrazov, modelov), 3. Problémové metódy - heuristická metóda (uc enie sa ries eni m proble mov zaloz enom na vymedzeni a rozbore proble mu, tvorbe a vy beru moz ny ch ries eni a vlastnom ries eni ) - projektová metóda (ries enie projektu, komplexna prakticka u loha, proble m, te ma, ktorej ries enie teoretickou aj praktickou c innost ou vedie k vytvoreniu urc ite ho produktu). 4. Prácu s knihou a textom (c i tanie s porozumeni m, spracovanie textovy ch informa cii, uc enie sa z textu, orienta cia v s truktu re textu, vyhl ada vanie, triedenie, vyuz i vanie podstatny ch informa cii ), 5. Samostatné učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky a experimentovanie (samostatne hl adanie, sku s anie, objavovanie). 6. Aktivizujúce metódy - diskusia (vza jomna vy mena na zorov, uva dzanie argumentov, zdo vodn ovani za u c elom ries enia dane ho proble mu), - didaktické hry (sebarealizac ne aktivity na uplatnenie za ujmov a sponta nnosti), - kooperatívne vyučovanie (forma skupinove ho vyuc ovania zaloz ena na vza jomnej za vislosti c lenov heteroge nnej skupiny) - brainstorming. 7. Fixačné metódy - metódy opakovania a precvičovania, (u stne a pi somne opakovanie, opakovanie s vyuz iti m uc ebnice a inej literatu ry, doma ce u lohy). 8. Práca s mapou Organizačné formy - vyučovacia hodina (za kladne ho, motivac ne ho, expozic ne ho, fixac ne ho, aplikac ne ho, diagnosticke ho typu) - terénne pozorovania 9
Hodnotenie predmetu Ciel om hodnotenia vzdela vaci ch vy sledkov z iakov v s kole je poskytnu t z iakovi a jeho rodic om spa tnu va zbu o tom, ako z iak zvla dol danu problematiku, v c om ma nedostatky, kde ma rezervy, ake su jeho pokroky. Su c ast ou je tiez povzbudenie do d als ej pra ce, na vod, ako postupovat pri odstran ovani nedostatkov. Ciel om je zhodnotit prepojenie vedomosti so zruc nost ami a spo sobilost ami. Budeme dbat na to, aby sme prostredni ctvom hodnotenia nerozdel ovali z iakov na u spes ny ch a neu spes ny ch. Hodnotenie budeme robit na za klade urc ity ch krite rii, prostredni ctvom ktory ch budeme sledovat vy voj z iaka. Za kladny m dokumentom, ktory m sa budeme riadit, su Metodicke pokyny na hodnotenie z iakov ZS c. 22/2011. V triedach, v ktory ch je va c s i poc et z iakov zo SZP uc itel prihliada na tu to skutoc nost. Mo z e zni z it obsah uc iva (maxima lne 10 %), na roc nost pi somny ch, kontrolny ch pra c. Musi byt vs ak zachovany predpi sany tematicky obsah. V 5. roc ni ku je predmet klasifikovany. Zi skavanie podkladov na hodnotenie: z iak je hodnoteny z minima lne dvoch vy stupov hodnotenia v polroc nom hodnotiacom obdobi. Písomné práce Po jednotlivy ch tematicky ch celkoch z iaci napi s u pi somnu pra cu test. Poc et pi somny ch pra c za kvalifikac ne obdobie je za visly od poc tu tematicky ch celkov. Termi ny pi somny ch pra c vyuc uju ci z iakom vopred ozna mi. Ota zky budu mat bodove hodnoty, vy sledky sa budu hodnotit podl a poc tu zi skany ch bodov. Za spra vne odpovede zna mkou. Zna mka je stanovena podl a nasledovnej stupnice : 100-90 % (1) 89-75 % (2) 74-50 % (3) 49-25 % (4) 24-0 % (5) 10
Prezentácia vedomosti ústnou odpoveďou Ústne odpovede z jednotlivy ch prebraty ch te m z iak by mal mat minima lne jednu u stnu odpoved za jeden polrok. Termi ny u stnych odpovedi vyuc uju ci vopred neoznamuje. Žiak bude hodnoteny zna mkou 1 az 5 podl a presnosti, istoty vo vybranej te me, u rovne zvla dnutia uc iva a stupn a samostatnosti pri formulovani odpovede. Práca s mapou Žiak preuka z e svoje zruc nosti pri orienta cii a pri pra ci s mapou, atlasom aspon raz za jeden polrok. Hodnoteni bude zna mkou 1 az 5. Termi n presku s ania vyuc uju ci neoznamuje vopred. Projektové práce Samostatne refera ty, projekty a prezenta cie pomocou IKT. Žiak vypracuje projekt na te mu vopred zadanu vyuc uju cim. Žiak bude hodnoteny zna mkou 1 az 4 podl a obsahovej a prezentac nej u rovne projektu. Krite ria hodnotenia projektu: 1. obsah 2 body 2. forma 2 body 3. prezenta cia 4 body 4. obhajoba 2 body celkove hodnotenie: 10 9 bodov (vy borny ) 8 7 bodov (chva litebny ) 6 5 bodov (dobry ) 4 3 bodov (dostatoc ny ) Zošit Ku koncu polroku (z iak je obozna meny s termi nom) je hodnoteny z iakov zos it. Hodnotena je celkova u prava zos ita zna mkou 1 az 4. Priebehu s kolske ho roka su hodnotene zadane doma ce u lohy zna mkou 1 az 5. Celkové hodnotenie 11
Vy sledne hodnotenie bude su hrnom vys s ie uvedeny ch krite rii. Vy sledna zna mka nebude zi skana aritmeticky m priemerom priebez ny ch zna mok. Odrazi sa v nej aj akti vna pra ca z iaka na hodina ch, systematickost uc enia sa a u c ast na geografickej olympia de. Učebné zdroje Na podporu a aktiva ciu vyuc ovania a uc enia z iakov sa vyuz iju nasledovne uc ebne zdroje: učebnice, pomôcky uc ebnica Geografie pre 5. roc ni k, geograficky zos it pre 5. roc ni k, S kolsky zemepisny atlas, Zemepisny atlas sveta Encyklope die a odborne c asopisy: Nationalgeographic, GEO, Ľudia a Zem, Historicka revue DVD filmy a CD vy uc bove programy: podl a priebez nej ponuky, internet: internetove geograficke porta ly, interakti vne testy mapy ro zneho typu, digita lna mapa na internete, pohl adnice Učebné osnovy sú totožné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre príslušný predmet. 12