42.týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: V susednom Maďarsku, Rakúsku aj v ČR zdraželi nehnuteľnosti výraznejšie ako u nás

Transkript

1 42.týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA Zaujalo nás: V susednom Maďarsku, Rakúsku aj v ČR zdraželi nehnuteľnosti výraznejšie ako u nás Čo nové doma: Pokles spotrebiteľských cien sa v septembri zmiernil aj podľa HICP indexu Čo nové vo svete: ECB je pripravená poskytnúť ekonomike eurozóny ďalšie stimuly Jana Glasová analyzy@pabk.sk 1

2 Draghiho prejav po zasadnutí ECB poslal euro nadol 3 Zasadnutie ECB podľa očakávaní bez zmeny sadzby 3 Ropa minulý týždeň striedavo získavala aj strácala 4 Zlatu sa uplynulý týždeň darilo 4 Pokles spotrebiteľských cien sa v septembri zmiernil aj podľa HICP indexu 5 Čo nové vo svete: ECB je pripravená poskytnúť ekonomike eurozóny ďalšie stimuly 6 Zaujalo nás: V susednom Maďarsku, Rakúsku aj v ČR zdraželi nehnuteľnosti výraznejšie ako u nás 7 Kalendár udalostí 43. týždňa 8 Predikcie podľa Poštovej banky 8 2

3 Čo nové na FX trhoch: Draghiho prejav po zasadnutí ECB poslal euro nadol Euro zahájilo uplynulý týždeň so ziskom, ale bol to zároveň aj jeho posledný ziskový deň počas minulého týždňa. V pondelok bola naša mena podporená hlavne priaznivým inflačným vývojom v eurozóne, keďže spotrebiteľské ceny v menovom bloku vzrástli v septembri výraznejšie ako v predchádzajúcich mesiacoch. V nasledujúcich dňoch však už európska mena strácala. V utorok ju stiahli nadol údaje o rýchlejšie rastúcej inflácii na druhej strane Atlantiku. V stredu bolo obchodovanie s eurodolárovým menovým párom v podstate pokojné, keďže na trhu chýbali dôležité makro dáta a investori vyčkávali hlavne na štvrtkové zasadnutie Európskej centrálnej banky ECB. Žiadne prekvapenie sa síce neočakávalo, napriek tomu bola tlačová konferencia šéfa ECB Draghiho po zasadnutí pozorne sledovaná. Draghi vo svojom prejave v podstate len zopakoval to, čo už viackrát predtým, napriek tomu ale euro pod váhou jeho slov mierilo nadol vo štvrtok aj v piatok. Najvýraznejší vplyv na to malo jeho vyhlásenie, že ECB je pripravená poskytnúť ekonomike eurozóny v prípade potreby ďalšie stimuly, a to už v najbližších mesiacoch [viac o prejave šéfa ECB sa dočítate v časti Čo nové vo svete ]. V piatok sa euro dokonca zosypalo pod hladinu 1,09 EURUSD, keď obchodovanie zatváralo na 1,0884 EURUSD. Za celý minulý týždeň európska mena stratila 0,8 % zo svojej hodnoty, pričom najvýraznejšie straty sa sústredili do záveru týždňa po zasadnutí ECB. Voči menám nášho regiónu sa ale európskej mene darilo. Voči maďarskému forintu si pripísala až 0,81 % a týždeň uzavrela na úrovni 308,51 EURHUF. Oproti poľskému zlotému bolo euro taktiež v pluse, pripísalo si 0,23 % a týždeň uzavrelo na úrovni 4,322 EURPLN. Voči českej korune zotrvalo euro bez zmeny. EURUSD [42. týždeň 2016], otváracia úroveň: 1,0972 EURUSD Close Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny ,1000 0,26% - euro so ziskom vďaka rastúcej inflácii v eurozóne ,0981-0,17% - situácia sa obrátila a vyššia inflácia v USA stlačila euro nadol ,0974-0,06% - trhy vyčkávala na štvrtkové zasadnutie ECB ,0929-0,41% - euro strácalo pod váhou Draghiho slov o možnosti ďalších stimulov pre ekonomiku ,0884-0,41% - z tých istých dôvodov európska mena so stratou aj v piatok Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg EURUSD 1,18 1,11 1,04 EURGBP EURGBP USDJPY Zdroj: Bloomberg 0,97 0,81 125,0 0,88 0,79 0,77 110,0 0,70 0,73 95, EURCZK 27,30 27,10 26,90 EURHUF 323,00 308,00 293,00 EURPLN 4,70 4,40 4,10 Zasadnutie ECB podľa očakávaní bez zmeny sadzby Uplynulý týždeň bolo na programe zasadnutie Európskej centrálnej banky ECB, a to vo štvrtok 20. októbra Naše aj trhové očakávania boli naplnené a k žiadnej zmene úrokovej sadzby nedošlo. Hlavná sadzba v menovom bloku tak zotrvala na súčasnej nulovej úrovni. Jednodňová refinančná sadzba zostáva taktiež bez zmeny na úrovni 0,25 % a depozitná sadzba na úrovni 0,40 %. % Vývoj na peňažnom trhu 0,20-0,10-0,40 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 3,00 1,50 0,00 ECB ČNB NBP MNB 3

4 Čo nové na komoditných trhoch: Ropa minulý týždeň striedavo získavala aj strácala Čierne zlato minulý týždeň striedavo získavalo aj strácalo. Napriek občasným korekciám cien ropy stále platí, že na ropnom trhu pretrváva eufória z dohody členov OPEC o obmedzení jej ťažby. V pondelok ropa zaznamenala straty, ktoré predstavovali určitú korekciu jej predchádzajúcich ziskov. V utorok však už ukončila obchodovanie opäť so ziskom, a to vďaka optimistickým očakávania, že krajiny OPEC na svojej konferencii budúci mesiac vo Viedni dospejú k finálnej podobe dohody o znížení ťažby ropy. Navyše, pozitívne na trhy pôsobili aj správy, že k dohode by sa mohlo pridať aj Rusko. Ceny ropy boli v utorok aj stredu ovplyvnené aj ďalším poklesom ropných zásob v USA. Vo štvrtok došlo k opätovnej korekcii cien ropy po predchádzajúcich ziskoch, ale v piatok sa už opäť pohybovala v zelenom teritóriu. Ropa Brent [42. týždeň 2016], otváracia úroveň: 51,95 USD za barel Close Zmena Potenciálne príčiny [USD/barel] [1 deň] ,52-0,83% Cenu ropy Brent naďalej ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, a teda prevažujúca ,68 0,31% ponuka nad dopytom, ktorá dlhodobo tlačí ceny čierneho zlata smerom nadol. V poslednom období však na trhu s ropou dochádza k oživeniu a ceny ropy opäť rastú ,67 1,92% Podpisuje sa pod to predovšetkým skutočnosť, že ropné veľmoci združené pod hlavičkou ,38-2,45% OPEC sa dohodli na obmedzení ťažby ropy s cieľom stabilizovať jej ceny a zabrániť ,78 0,78% ďalšiemu poklesu. K finálnej dohode by mal OPEC dospieť budúci mesiac na konferencii vo Viedni. Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg 80 Cena ropy Brent [v USD za barel] 80 Cena ropy WTI [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg Zlatu sa uplynulý týždeň darilo Až na jednu výnimku si počas všetkých dní uplynulého týždňa zlato pripisovalo zisky. Pomáhala mu k tomu hlavne zvýšená averzia voči riziku na trhu. Súčasná rétorika Fed-u ale hrá v neprospech zlata, nakoľko očakávané zvyšovanie sadzieb v americkej ekonomike tlači na pokles cien zlata. V celotýždennom zúčtovaní sa ale zlatu darilo lepšie ako predminulý týždeň a v konečnom dôsledku zaznamenalo zisk na úrovni 1,2 %. Počas celého týždňa sa pohybovalo nad hladinou USD za uncu. Zlato [42. týždeň 2016], otváracia úroveň: 1 251,03 USD za trójsku uncu Close [USD/unca] Zmena [1 deň] ,85 0,39% ,50 0,53% ,23 0,53% ,76-0,27% ,46 0,06% Zdroj: Bloomberg Cena zlata [v USD za trójsku uncu] Zdroj: Bloomberg

5 Čo nové doma: Pokles spotrebiteľských cien sa v septembri zmiernil aj podľa HICP indexu V letných mesiacoch sme boli svedkami rekordnej deflácie u nás, kedy medziročný pokles cien v obchodoch dosahoval 8 až 9 desatín percenta. V septembri sa však tento pokles spotrebiteľských cien u nás zmiernil a dosiahol len 0,5 %, a to ako podľa národného CPI indexu, tak aj podľa minulý týždeň zverejneného harmonizovaného HICP indexu. Medzimesačne, teda v porovnaní s augustom 2016, spotrebiteľské ceny v septembri stagnovali. Údaje zverejnil uplynulý týždeň Štatistický úrad SR [ŠÚ SR]. v %, r/r 0,2 0,0-0,2-0,4-0,6-0,8-1,0 Inflácia HICP r/r CPI r/r Zdroj: ŠÚ SR Septembrová deflácia bola ťahaná predovšetkým opätovným medziročným poklesom cien potravín a nealko nápojov, ktorý sa v porovnaní s augustom opäť prehĺbil a dosiahol 3,3 %. Aj medzimesačne ceny potravín klesli, a to o 4 desatiny percenta. Lacnejšie potraviny nadväzujú na pokles cien poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch. Podľa očakávaní by sa ale zlacňovanie agrokomodít mohlo po lete zastaviť, čo by sa malo postupne premietnuť aj do cien potravín. Na lacnejšie potraviny však vplývajú aj nižšie ceny energií a znížená DPH na vybrané potraviny. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvnil septembrovú defláciu, bol lacnejší plyn, ktorého regulované ceny klesli od júla. Ceny bývania a energií sa v nadväznosti na to v septembri medziročne znížili o 1,4 %. Medzimesačne ich ceny klesli len mierne o 0,1 %. Už dlhodobo sa pod defláciu podpisujú ceny v doprave, a to kvôli lacnejšej rope. Ceny v doprave sa medziročne znížili aj v septembri, ich pokles sa však oproti predchádzajúcim mesiacom zmiernil a dosiahol už len 1,1 %. Oproti augustu sa ceny v doprave v septembri už zvýšili o 0,7 %, pod čo sa podpísalo opätovné oživenie cien ropy. K medziročnému zníženiu cien došlo ešte v prípade odevov a obuvi [ale len mierne o 0,2 %]. Ostatné položky spotrebného koša už zaznamenali medziročný rast cien. Najvýraznejšie sa v septembri zvýšili ceny v hoteloch, kaviarňach a reštauráciách, a to o 2,1 %. Očakávame, že pokles spotrebiteľských cien sa bude zmierňovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Podpisovať sa pod to bude oživenie na trhu s ropou, očakávaný postupný rast cien agrokomodít a taktiež aj silnejšie dopytové tlaky súvisiace s priaznivým vývojom na trhu práce. 5

6 Čo nové vo svete: ECB je pripravená poskytnúť ekonomike eurozóny ďalšie stimuly EUROZÓNA: Zasadnutie európskych centrálnych bankárov vo štvrtok 20. októbra žiadne prekvapenie podľa očakávaní neprinieslo. Prejav šéfa ECB Draghiho však trhy samozrejme pozorne sledovali. Ten na tlačovej konferencii po zasadnutí potvrdil, že ECB bude aj naďalej pokračovať v nákupoch aktív za 80 mld. EUR mesačne, a to minimálne do konca marca 2017, pričom nevylučuje ani možnosť predlženia týchto stimulačných opatrení. Najväčší vplyv bude mať na to vývoj inflácie, ktorá sa stále nachádza hlboko pod inflačným cieľom ECB. Šéf ECB ale týmito slovami len zopakoval to, čo spomenul už viackrát predtým. Snáď najzaujímavejším vyhlásením z jeho prejavu bolo to, keď povedal, že ECB je pripravená v prípade potreby poskytnúť ekonomike eurozóny ďalšie stimuly, a to už v najbližších mesiacoch. Najpravdepodobnejším stimulačným opatrením je podľa trhových očakávaní predlženie súčasného programu nákupu aktív aj po marci Uplynulý týždeň bol zverejnený septembrový vývoj inflácie v eurozóne, ktorý priniesol pozitívne výsledky. Inflácia v menovom bloku totiž v septembri medziročne vzrástla o 0,4 %, pričom v auguste jej rast dosahoval miernejšiu hodnotu 0,2 %. Napriek tomuto vývoju je ale rast cien v eurozóne stále veľmi pomalý a hlboko pod inflačným cieľom ECB [2%]. Celkový rast cien v menovom bloku bol v septembri podporený hlavne vyššími cenami v reštauráciách a kaviarňach a vyššími cenami bývania a tabaku. Naopak, brzdiaco na cenový rast pôsobili predovšetkým ceny pohonných látok a plynu. Najvýraznejšie klesli v septembri spotrebiteľské ceny v Bulharsku [o 1,1 %] a v Chorvátsku [o 0,7 %]. Tretí najsilnejší pokles cien o 0,5 % zaznamenalo Slovensko. Najvyššiu infláciu evidovalo Belgicko, ani tam však nedosiahla 2 %-nú úroveň inflačného cieľa ECB. VEĽKÁ BRITÁNIA: Zrýchlil sa aj rast cien tovarov a služieb vo Veľkej Británii. Medziročná miera inflácie v septembri dosiahla hodnotu 1,0 %, zatiaľ čo v auguste predstavovala 0,6 %. Táto septembrová jednopercentná úroveň predstavuje takmer dvojročné maximum v Británii. Pod rast spotrebiteľských cien sa podpísali hlavne vyššie ceny odevov, hotelových služieb a pohonných látok. Na druhej strane ceny potravín klesli a tlačili infláciu smerom nadol. Podľa britského štatistického úradu zatiaľ nebadať výrazné signály toho, že by slabšia libra prispievala k zdražovaniu dovážaných spotrebných tovarov. USA: Inflačné čísla prišli minulý týždeň aj spoza Atlantiku. Spotrebiteľské ceny v USA v septembri vzrástli medzimesačne o 0,3 %, zatiaľ čo v auguste rástli pomalším tempom o 0,2 %. Medziročná inflácia dosiahla v septembri úroveň 1,5 %, v auguste bola výrazne pomalšia na úrovni 1,1 %. Cenovú hladinu v USA tlačili smerom nahor hlavne vyššie ceny energií. Tento aktuálny rast inflácie v krajine podporuje očakávania, že americký Fed by mohol na svojom decembrovom zasadnutí pristúpiť k zvýšeniu úrokových sadzieb v krajine. Aktuálna inflácia sa však stále nachádza pod inflačným 2 %- ným cieľom Fed-u, takže zároveň netlačí predstaviteľov Fed-u k tomu, aby sa so zvyšovaním sadzieb veľmi ponáhľali alebo aby sadzby zvyšovali výrazne. Čína: Čínska ekonomika v 3. kvartáli tohto roka medziročne vzrástla o 6,7 %. Vykázala tak rovnaký rast ako v predchádzajúcich dvoch kvartáloch. Čínska vláda uviedla, že výkonnosť ekonomiky krajiny bola v treťom štvrťroku lepšia, ako sa pôvodne očakávalo. Export síce už od začiatku roka oslabuje, maloobchodné tržby však vykazujú rast. To poukazuje na to, že domáca spotreba v krajine je pomerne silná. Za celý minulý rok 2015 HDP v čínskom hospodárstve vzrástol o 6,9 %. Pre nás to predstavuje obrovské číslo, ale pre Čínu to predstavovalo najpomalší rast za ostatných 25 rokov. 6

7 Zaujalo nás: V susednom Maďarsku, Rakúsku aj v ČR zdraželi nehnuteľnosti výraznejšie ako u nás Eurostat v týchto dňoch zverejnili aktuálny vývoj cien nehnuteľností v krajinách EÚ za 2. kvartál 2016, ktorému sme sa rozhodli venovať aj my v tohtotýždňovej téme. Ceny nehnuteľností na Slovensku už v podstate od začiatku roka 2015 mieria smerom nahor, pričom tempo ich rastu sa zrýchľuje a v 2. kvartáli bolo najrýchlejšie od konca roka V nasledujúcom texte sa teda bližšie pozrieme na to, ako sa ceny rezidenčných nehnuteľností zmenili v druhom kvartáli tohto roka aj v európskych krajinách. Zmena cien nehnuteľností určených na bývanie v krajinách EÚ, 2.kvartál 2016, v % krajina q/q r/r Lotyšsko 6,6 10,3 Maďarsko -0,2 10,3 Rakúsko 2,3 9,0 V. Británia 3,0 8,8 Švédsko 0,1 8,7 Rumunsko 2,8 6,8 Bulharsko 2,8 6,5 ČR 2,8 6,3 Portugalsko 3,1 6,3 Slovensko 2,6 5,7 Luxembursko 2,7 5,6 Nemecko 2,7 5,3 Írsko 0,6 5,3 Holandsko 0,6 5,3 Malta 2,1 5,1 Dánsko 2,6 4,5 EÚ 28 1,6 4,0 Španielsko 1,8 3,8 Litva 3,1 3,4 Eurozóna 1,4 2,9 Belgicko 1,4 2,4 Estónsko 3,1 1,8 Chorvátsko -0,9 1,2 Francúzsko 0,6 0,8 Fínsko 1,0 0,8 Poľsko 0,8 0,4 Slovinsko 1,9 0,4 Taliansko -0,4-1,4 Cyprus -0,9-8,9 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat; údaje za Grécko nie sú dostupné V eurozóne medziročne vzrástli v druhom kvartáli tohto roka ceny nehnuteľností o 2,9 % a v únii ako celku rástli ešte výraznejšie o rovné 4 %. Slovensko sa v tomto prípade umiestnilo nad európskym priemerom, keď podľa štatistík Eurostatu ceny rezidenčných nehnuteľností vykázali medziročný rast o 5,7 %. Umiestnili sme sa tak v prvej desiatke krajín s najrýchlejším medziročným rastom cien nehnuteľností. Údaje Eurostatu ukázali o niečo rýchlejší rast cien nehnuteľností ako údaje Národnej banky Slovenska [NBS]. Aj podľa jej výpočtov ale ceny nehnuteľností na Slovensku v 2. kvartáli 2016 medziročne výrazne vzrástli, a to o 4,8 %. Predstavovalo to najrýchlejší rast od konca roka Mierny nesúlad medzi štatistikami Eurostatu a NBS vyplýva z odlišnej metodiky. Hoci medzi týmito údajmi existujú určité rozdiely, trendy vývoja sú podľa výpočtov oboch inštitúcii podobné. Z údajov zverejnených NBS vyplýva, že priemerná cena nehnuteľností bola v druhom tohtoročnom štvrťroku na úrovni eur za 1 m 2. Najdrahšie nehnuteľnosti sú v Bratislave a jej okolí, ktorých cena je až EUR za m 2, teda 2 násobne až 3 násobne vyššia ako v ostatných našich regiónoch. Najlacnejšie nehnuteľnosti nájdeme v nitrianskom regióne, a to za 581 EUR za m 2. Nasleduje Trenčiansky, Banskobystrický a Prešovský kraj, pričom posledné dva menované sú zároveň aj regiónmi s najvyššou mierou nezamestnanosti. Záujem o bývanie je v týchto regiónoch nižší, keďže možnosti nájsť si prácu sú obmedzené. Mnohí z nás sa však pri kúpe nehnuteľnosti neobmedzujú len na slovenské regióny, ale poohliadnu sa aj za naše hranice. Týka sa to najčastejšie Slovákov žijúcich v prihraničných oblastiach. Aktuálne im však nehrá do karát situácia v susednom Maďarsku, kde ceny bytov a domov rastú už dlhodobo dvojciferným tempom a v druhom kvartáli 2016 sa medziročne zvýšili až o vyše 10 %. Spolu s Lotyšskom to predstavuje najvyšší rast spomedzi všetkých krajín únie. Veľmi podobne je na tom aj Rakúsko, ktoré vykázalo tretí najrýchlejší rast cien nehnuteľností, na úrovni 9 %. Drahšie ako pred rokom ale boli, spomedzi našich susedov, aj nehnuteľnosti v Českej republike, a to o 6,3 %. V Maďarsku, Rakúsku aj Česku rástli dokonca ceny bytov a domov rýchlejším tempom ako u nás. Poľsko bolo jedinou našou susednou krajinou, kde došlo v druhom kvartáli len k miernemu zdraženiu [o 0,4 %]. Nielen v našom regióne, ale aj naprieč Európou pokračuje realitný trh v oživovaní. Rast cien nehnuteľností totiž zaznamenalo celkovo až 25 krajín spomedzi 27 členov Európskej únie, za ktoré boli údaje dostupné. A v mnohých krajinách ceny nehnuteľností dokonca rástli výraznejším tempom. Z nepatrného rastu cien nehnuteľností, do 1 %, sa mohlo tešiť len Slovinsko, Poľsko, Fínsko a Francúzsko. Jediné dve krajiny EÚ, v ktorých došlo v druhom kvartáli k zlacneniu nehnuteľností, boli Cyprus a Taliansko. V Taliansku pritom poklesli ceny len mierne o 1,4 %, ale na Cypre došlo k výraznejšiemu zlacneniu až o takmer 9 %. A čo sa podpisuje pod rastový trend na našom realitnom trhu? Nízke úrokové sadzby na úveroch na bývanie, priaznivý vývoj v našej ekonomike, klesajúca nezamestnanosť či rastúce mzdy zamestnancov sú hlavné faktory, ktoré podporujú dopyt po bytoch a domoch a tlačia ich ceny nahor. A predpokladáme, že tento trend sa tak skoro nezmení a ceny nehnuteľností budú naďalej postupne rásť. Extrémne zvyšovanie cien však neočakávame, keďže napriek zlepšujúcej sa situácii na trhu práce je miera nezamestnanosti u nás stále pomerne vysoká, čo bude aj naďalej brzdiť rast cien bytov a domov. Vývoj sa ale samozrejme bude líšiť aj v závislosti od jednotlivých regiónov. 7

8 Kalendár udalostí 43. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Hlavná úroková sadzba maďarskej centrálnej banky MNB [25. október 2016], v % október ,90 0,90 Inflácia PPI [28. október 2016], v %, r/r september Indikátor ekonomického sentimentu IES [28. október 2016] október Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 2 Q Q Q HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 3,7* 3,4 3,5 3,6* 3,5 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,7* 0,8 0,4 0,5* 0,2 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,6* 0,7 0,3 0,5* 0,2 PPI [%, r/r] 1] 4] 5,3* 4,5 3,6 4,5* 3,2 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 3,4 3,7 3,7 3,2* 3,4 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 9,51* 9,42 9,31 11,51* 9,59 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 294,0 772,9* 530, ,0* 3 584,7 EUR/USD 2] 4] 1,11* 1,12* 1,11 1,09* 1,11 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,00* 0,00* 0,00 0,05* 0,00 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,36* 0,37* 0,38 0,21* 0,38 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 8