51. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Rok 2015 sa končí. Čo priniesol a čo možno očakávať od roku 2016?

Transkript

1 51. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA Zaujalo nás: Rok 2015 sa končí. Čo priniesol a čo možno očakávať od roku 2016? Čo nové vo svete: Ceny v eurozóne naďalej bez výrazných zmien Čo nové doma: Ceny tovarov a služieb v novembri s poklesom o 0,4 % Jana Glasová Dominika Ondrová analyzy@pabk.sk 1

2 Euro uplynulý týždeň slabšie o percento 3 Fed neprekvapil, zvýšil sadzby 3 Ropa Brent opäť lacnejšia, o 3,8 % 4 Zlato pokračuje v stratách 4 Ceny tovarov a služieb v novembri s poklesom o 0,4 % 5 Aj ceny našich priemyselníkov naďalej klesajú. V novembri o 5 %. 5 Naopak, o takmer 5 % sa zvýšili nové objednávky našich priemyselníkov. 6 Čo nové vo svete: Ceny v eurozóne naďalej bez výrazných zmien 7 Zaujalo nás: Rok 2015 sa končí. Čo priniesol a čo možno očakávať od roku 2016? 8 Kalendár udalostí 52. týždňa 9 Predikcie podľa Poštovej banky 9 2

3 Čo nové na FX trhoch: Euro uplynulý týždeň slabšie o percento V uplynulom týždni sa pozornosť upriamovala na zasadnutie Fed u. Asi málokoho prekvapilo, že americký Federálny rezervný systém na stredajšom zasadnutí pristúpil, prvýkrát po vyše 9 rokoch, k zvýšeniu úrokových sadzieb v krajine. Od toho sa odvíjalo aj smerovanie eurodoláru. V pondelok bol deň viac menej pokojný a euro ho uzavrelo v zelenom, no len s veľmi miernym ziskom, 0,05 %. Od utorka ale strácalo. Zelená bankovka totiž získavala na sile práve vplyvom spomínaného rozhodnutia. Najväčší vplyv malo vo štvrtok, kedy naša mena stratila osem desatín percenta. K zmene trendu došlo až v piatok, kedy časť strát zmazala. Dolár sa totiž oslabil aj vplyvom obáv, aký vplyv bude mať silnejšia americká mena na hospodárstva USA a nových trhových ekonomík, po tom, čo Fed zvýšil sadzby. Za celý týždeň spoločná európska mena stratila na sile vyše 1 %. Rovnakú stratu zaknihovala aj voči maďarskému forintu a týždeň ukončila na úrovni 314,20 EURHUF. Ešte výraznejšia bola strata, 2,2 %, voči poľskému zlotému, s ktorým uzavrela týždeň na úrovni 4,2696 EURPLN. Zisky zaknihovalo euro len voči českej korune, aj to len nepatrné [0,04 %] a piatok uzavrelo na hladine 27,034 EURCZK. EURUSD [51. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1,0986 EURUSD Close Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny ,0992 0,05% - zásadné makro dáta chýbali; pozornosť sa sústredila na zasadnutie Fed - u ,0931-0,55% - silné dáta z USA a očakávania týkajúce sa zvýšenie sadzieb v krajine ,0912-0,17% - dolár ťažil z rozhodnutia Fed u zvýšiť úrokové sadzby v USA ,0826-0,79% - aj vo štvrtok ovplyvňovalo obchodovanie najmä stredajšie rozhodnutie Fed u ,0868 0,39% - dolár strácal kvôli obavám z vplyvu silnejšej americkej meny na hospodárstva USA a nových trhových ekonomík, po tom, čo Fed zvýšil sadzby Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg EURUSD 1,18 1,11 1,04 EURGBP EURGBP USDJPY Zdroj: Bloomberg 0,76 0,81 128,0 0,72 0,77 120,0 0,68 0,73 112,0 1 EURCZK 27,80 27,30 26,80 EURHUF 323,00 308,00 293,00 EURPLN 4,40 4,19 3,98 Fed neprekvapil, zvýšil sadzby Uplynulý týždeň zasadli až tri centrálne banky, ktoré pravidelne sledujeme. V utorok, 15. decembra 2015, sa stretli maďarskí centrálni bankári. Tí podľa očakávaní ponechali hlavnú sadzbu nezmenenú, na aktuálnej úrovni 1,35 %. Rovnaké rozhodnutie nastalo aj v prípade českej ČNB, ktorá zasadla v stredu, 16. decembra Sadzba tak podľa očakávaní ostala aj naďalej na úrovni 0,05 %. Najväčšia pozornosť sa ale upriamovala na americký Fed, ktorý zasadol v rovnaký deň ako česká centrálna banka. Bankári viac menej neprekvapili a pristúpili k zvýšeniu kľúčovej úrokovej sadzby, ktorá sa tak posunula do pásma od 0,25 % do 0,50 %. % Vývoj na peňažnom trhu 0,30 0,00-0,30 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 3,00 1,50 0,00 ECB ČNB NBP MNB 3

4 Čo nové na komoditných trhoch: Ropa Brent opäť lacnejšia, o 3,8 % Čiernemu zlatu sa nedarilo ani v minulom týždni. Zisky si ropa Brent pripísala len v utorok, na úrovni 1,5 %, kedy prepad jej cien zastavili špekulatívne obchody investorov. Zvyšok týždňa sa viac menej odvíjal od zasadnutia Fed u a rozhodnutia zvýšiť úrokové sadzby. Silnejší americký dolár totiž znižuje dopyt po komoditách denominovaných v tejto mene. V stredu sa však cena severomorskej zmesi prepadla až o 3,5 %, keďže Federálny úrad pre energetiku zverejnil údaje, ktoré ukázali, že zásoby ropy v 49. týždni stúpli až o takmer 5 mil. barelov ropy, kým trh čakal oveľa miernejší nárast. Počas týždňa tak zlacnela až o 3,8 %. Ropa Brent [51. týždeň 2015], otváracia úroveň: 37,93 USD za barel Close Zmena [USD/barel] [1 deň] Potenciálne príčiny ,16-0,42% Cenu ropy Brent už dlhodobo ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, a teda ,73 1,49% prevažujúca ponuka nad dopytom, čo spôsobuje hromadenie zásob. Pod cenový vývoj ,39-3,46% sa podpisujú aj nepokoje na Blízkom východe. V súčasnosti zohráva veľkú úlohu aj ,06-0,88% Čína, ktorej hospodárstvo spomaľuje, čo znepokojuje aj svetovú ekonomiku. Na cene ,88-0,49% jej nepridáva ani stratégia OPEC neobmedziť ťažbu a zachovať si trhový podiel. Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg Cena ropy Brent [v USD za barel] Cena ropy WTI [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg Zlato pokračuje v stratách Zlato začalo týždeň so stratou, nakoľko dopyt bol limitovaný očakávaniami, že Fed zvýši úrokové sadzby. Vyššie sadzby totiž obmedzujú dopyt po neúročených aktívach vrátane zlata. To sa však v nasledujúcich dňoch nepotvrdilo, keďže v deň zvyšovania, v stredu, si zlato pripísalo zisky na úrovni 1%. Tie ale už vo štvrtok zmazalo. Mohol sa pod to podpísať aj silnejší americký dolár. Piatok ale tento vzácny kov uzavrel v zelenom teritóriu, čo zmiernilo celkové týždenné straty, ktoré boli na úrovni 0,8 %. Zlato [51. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1 074,74 USD za trójsku uncu Close [USD/unca] Zmena [1 deň] ,85-1,39% ,21 0,13% ,31 1,05% ,14-1,97% ,15 1,43% Zdroj: Bloomberg Cena zlata [v USD za trójsku uncu] Zdroj: Bloomberg

5 Čo nové doma: Ceny tovarov a služieb v novembri s poklesom o 0,4 % Podľa novembrových údajov Štatistického úradu SR ceny u nás medziročne klesli o 0,4 % podľa národného CPI aj harmonizovaného HICP indexu. V oboch prípadoch ide o zmiernenie tempa medziročného poklesu. v %, r/r 0,2 0,0-0,2-0,4-0,6-0,8 Inflácia HICP r/r CPI r/r Zdroj: ŠÚ SR Medziročné zníženie cien počas novembra zaznamenali len 4 kategórie nášho spotrebného koša, napriek tomu došlo aj k celkovému zníženiu cenovej hladiny u nás. Najprudšie počas októbra klesli ceny v doprave, a to až o 5,5 % podľa CPI a o 5,4 % podľa HICP. Je to predovšetkým výsledkom medziročne lacnejšej ropy, ktorá je teraz takmer o polovicu lacnejšia ako v rovnakom období pred rokom. Efekt zavedenia bezplatných vlakov pre vybrané skupiny obyvateľstva sa v cenách dopravy pomaly prestáva odzrkadľovať. Okrem dopravy sa počas októbra výraznejšie znížili aj ceny bývania a energií [o 1,7 % podľa CPI a o 2,1 % podľa HICP] a to predovšetkým kvôli zníženiu regulovaných cien plynu. V miernom raste, o pol percentuálneho bodu, pokračovali aj počas novembra ceny potravín, pod čo sa podpisuje horšia tohtoročná úroda niektorých druhov komodít. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom ale ceny potravín klesli o tri desatiny percenta. Najvýraznejšie sa počas novembra zvýšili ceny v hoteloch a reštauráciách, ale aj ceny za vzdelávanie a rekreáciu a kultúru. Cenový rast je u nás stále brzdený predovšetkým pretrvávajúcimi efektmi lacnej ropy a taktiež nižšími cenami energií. Predpokladáme, že v zimných mesiacoch by klesajúca nezamestnanosť, rastúce mzdy a voľná menová politika ECB mohli priniesť mierne inflačné tlaky. Žiadne výrazne zvyšovanie cien však neočakávame. Aj ceny našich priemyselníkov naďalej klesajú. V novembri o 5 %. V novembri boli ceny priemyselných výrobcov v tuzemsku medziročne nižšie o 5,0 %, čo predstavuje rovnaký pokles ako v októbri. Stále tak platí, že ceny priemyselných výrobcov na Slovensku %, r/r Ceny priemyselných výrobcov - PPI naposledy rástli ešte začiatkom roka Zdroj: ŠÚ SR PPI CPI V dodávke elektriny, plynu, pary, studeného vzduchu a v ťažbe a dobývaní sa ceny medziročne znížili o 7,0 % resp. o 3,9 %. V samotnej priemyselnej výrobe sa ceny znížili o 4,2 %. V oblasti dodávky vody, čistenia, odvodu, odpadu a služieb ceny mierne vzrástli o 0,1 %. V priemyselnej výrobe klesli hlavne ceny vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov, k zníženiu ale došlo vo väčšine priemyselných odvetví. K najvýraznejšiemu zvýšeniu cien, prekračujúcemu úroveň 2 %, došlo v prípade textilu a odevov a drevených a papierových výrobkov. 5

6 1-14 Naopak, o takmer 5 % sa zvýšili nové objednávky našich priemyselníkov Nové objednávky našich priemyselníkov sa v októbri medziročne zvýšili o 4,7 %. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR. v %, r/r Nové priemyselné objednávky v SR Zdroj: ŠÚ SR Najrýchlejšie tempo rastu, o 12,5 %, bolo dosiahnuté vo výrobe textilu. Pozitívne hodnotíme, že takmer rovnaké tempo rastu bolo dosiahnuté aj vo výrobe dopravných prostriedkov, a to o 12,1 %. Dvojciferným tempom sa nezvýšili objednávky už v žiadnom ďalšom priemyselnom odvetví. K zníženiu nových objednávok došlo v chemickom priemysle, vo farmaceutickej výrobe, v kovospracujúcom priemysle a vo výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov a tiež vo výrobe strojov a zariadení.. 6

7 Čo nové vo svete: Ceny v eurozóne naďalej bez výrazných zmien EUROZÓNA: Medziročná miera inflácie v eurozóne bola v novembri podľa harmonizovaného indexu Európskej únie [HICP] vo výške 0,2 %. V rámci európskej dvadsaťosmičky spotrebiteľské ceny minulý mesiac medziročne stúpli miernejšie, o desatinu percenta. Vyplynulo to z najnovších údajov Eurostatu. Na Slovensku ceny v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka klesli až o 0,4 %. Medziročný pokles cien v novembri evidovalo 12 členských krajín EÚ. Najvýraznejší pokles cien zaznamenali Cyprus [ 1,5 %], Bulharsko, Rumunsko a Slovinsko [zhodne o 0,9 %]. Najvyššiu medziročnú infláciu mali Belgicko [1,4 %], Malta [1,3 %] a Švédsko [0,8 %]. Najväčší vplyv na posun inflácie smerom nahor mali ceny zeleniny a ceny reštaurácií a kaviarní. Smerom nadol celkovú cenovú hladinu tlačili ceny pohonných hmôt, vykurovacích olejov a plynu. NEMECKO: Nemecký súkromný sektor pokračoval v raste aj v decembri, hoci pomalším tempom. Zložený index nákupných manažérov [PMI] zahŕňajúci sektory služieb a priemyslu, ktorý zostavuje agentúra Markit, v decembri podľa predbežných údajov klesol na 54,9 bodu oproti novembrovej hodnote 55,2 bodu. Nemecký zložený PMI je už 32 mesiacov nad hranicou 50 bodov, ktorá oddeľuje rast súkromnej aktivity od jej poklesu. Podľa predstaviteľa agentúry Markit, aj napriek spomaleniu tempa rastu, bude obdobie mesiacov októbra až decembra jedným z najlepších kvartálov nemeckej súkromnej aktivity za posledných 18 mesiacov. JAPONSKO: Japonská centrálna banka [BOJ] ponechala nezmenenú menovú bázu v rámci svojho stimulačného programu, rozhodla sa však rozšíriť druhy aktív, ktoré nakupuje. Zameriavať sa bude na štátne dlhopisy s dlhšou splatnosťou a zvýši nákupy rizikových aktív. Od začiatku budúceho roka sa splatnosť posunie na úroveň okolo dvanásť rokov. BOJ podľa vlastných slov prijala nové opatrenia, aby doplnila efekty existujúceho programu kvantitatívneho a kvalitatívneho uvoľňovania. Japonská centrálna banka potvrdila svoj prísľub, že bude zvyšovať ponuku peňazí tempom 80 bil. jenov ročne prostredníctvom nákupov aktív. MAĎARSKO: Maďarská vláda plánuje budúci rok zaviesť nové opatrenia na oživenie trhu bankových úverov vrátane rozšíreného systému štátnych garancií. Maďarská centrálna banka už predĺžila do roku 2016 svoj program, ktorý má komerčné banky motivovať, aby zvýšili ponuku úverov pre firmy. Zvýšiť aktivitu bánk pri úverovaní projektov v rizikovejších sektoroch, akými sú obchod alebo stavebníctvo, by mohli aj garancie s využitím fondov EÚ. Vláda v budúcom roku údajne plánuje aj radikálne zmeny daňových zákonov. GRÉCKO: Grécko zaznamenalo za prvých jedenásť mesiacov roka primárny prebytok rozpočtu centrálnej vlády v sume 4,35 mld. EUR, čím prekonalo pôvodný vládny cieľ. Vláda pritom mala pôvodne za cieľ dosiahnuť primárny prebytok v objeme 2,65 mld. EUR. K lepšiemu výsledku prispeli predovšetkým nižšie výdavky. Rozpočet centrálnej vlády nezahŕňa rozpočet systému sociálneho zabezpečenia, ani rozpočty regionálnych samospráv. Údaje sa tiež líšia od tých, ktoré sledujú medzinárodní veritelia Grécka, naznačujú však stav financií v krajine. Daňové príjmy v sledovanom období dosiahli výšku 41,04 mld. EUR, čo je o 1,35 mld. EUR menej ako bolo plánované. Rozpočtové výdavky však dosiahli 42,48 mld. EUR, čo bolo o 2,34 mld. EUR menej ako sa čakalo. Primárna bilancia rozpočtu nezahŕňa ani náklady na obsluhu dlhu. 7

8 Zaujalo nás: Rok 2015 sa končí. Čo priniesol a čo možno očakávať od roku 2016? Rok 2015 sa už pomaly chýli ku koncu a priniesol so sebou množstvo prekvapení a turbulencií na finančných trhoch, ktoré sa počas neho niekoľkokrát otriasli v základoch. Do jeho úplného záveru ostáva už len pár dní. Preto sme sa rozhodli zrekapitulovať najdôležitejšie udalosti, ktoré so sebou priniesol a tiež pridať očakávania na blížiaci sa rok Na starom kontinente sa nálada niesla v duchu uvoľňovania. Krajiny eurozóny, vrátane Slovenska, bojujú s absenciou inflácie, čo ovplyvňovalo rozhodnutia Európskej centrálnej banky [ECB]. Tá ponechala v tomto roku hlavnú úrokovú sadzbu bez zmeny, na technickej nule, no v marci pristúpila k spusteniu programu kvantitatívneho uvoľňovania. To malo pôvodne prebiehať do septembra 2016, na svojom poslednom tohtoročnom, teda novembrovom, zasadnutí pristúpili predstavitelia banky k jeho predĺženiu minimálne do marca Neprekvapilo by nás však, keby program prebiehal dlhšie alebo by centrálna banka pristúpila k ďalšej zmene, a to zvýšeniu mesačného nákupu dlhopisov. Zvyšovanie hlavnej úrokovej sadzby počas budúceho roka tak v kalendári nemáme. Spotrebiteľské ceny v eurozóne naďalej viac menej stagnujú. Podľa najnovších, novembrových, údajov vykázali medziročný rast len na úrovni dvoch desatín percenta. Na Slovensku dokonca v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka klesli až o 0,4 %, čo je jeden z najvýraznejších poklesov v histórii Slovenska. Našinci sa z takéhoto poklesu samozrejme môžu tešiť, no je potrebné tiež dodať, že pre hospodárstvo krajiny je takýto jav z dlhodobého horizontu nepriaznivý, nakoľko brzdí hospodársky rast. Či už európski alebo americkí predstavitelia preto bojujú za zdvihnutie inflácie k požadovanému cieľu v okolí úrovne 2 %. Stále sa objavujúce riziká však tento rast brzdia a inak to pravdepodobne nebude ani v ďalšom roku. Domnievame sa, že spotrebiteľské ceny budú stúpať pomalšie, ako mnohí dúfajú. Na Slovensku by sa tento priemer za celý rok 2016 mohol pohybovať len v okolí pol percenta. V eurozóne by to mohlo byť o pár desatín percenta viac. Neočakávame však, že by prekročil úroveň jedného percenta. Pomyselné nožnice sa nakoniec predsa len otvorili. Aj keď v úvode tohto roka mnohí zaručene čakali, že k tomu dôjde skôr, ako sa v skutočnosti stalo. Aj to len nasvedčuje tomu, že svet aj naďalej bojuje s neistým vývojom. To, že ani dôležité makroekonomické údaje z USA neboli úplne presvedčivé, spôsobilo, že Federálny rezervný systém [FED] pristúpil k prvému zvýšeniu úrokových sadzieb za takmer dekádu až v decembri. Kľúčová úroková sadzba sa posunula vyššie o 25 bázických bodov a predpokladáme, že touto cestou postupného zvyšovania základnej sadzby bude FED pokračovať aj v budúcom roku. Čaká ho osem zasadnutí a vylúčené nie je, že k posunutiu sadzieb smerom nahor pristúpi až na polovici z nich. Keďže podľa jeho predstaviteľov by sa v závere roka 2016 sadzba mohla nachádzať v rozpätí od 1,25 % do 1,50 %. Trhy sú však zjavne opatrnejšie. Veľa bude samozrejme závisieť od ďalších dát týkajúcich sa vývoja amerického hospodárstva, či trhu práce. USA každopádne čaká ďalší náročný rok. Prezidentské voľby už totiž pomaly klopú na dvere. Aj spomenuté udalosti sa odrazili do vývoja eurodolára. Spoločná európska mena sa už v začiatku minulého roka začala oslabovať. Istú stabilizáciu priniesli tohtoročné jarné mesiace. V prvých januárových dňoch sa pohybovala ešte v okolí úrovne 1,2000 EURUSD. V závere novembra poklesla až k hladine 1,0500 EURUSD a namieste boli aj otázky týkajúce sa prípadnej parity s dolárom. Následne však prišlo spomenuté zasadnutie ECB, ktoré bolo pre trhy sklamaním a naša mena sa z polročných miním odrazila. Od začiatku roka je ale slabšia o zhruba desatinu. Spomenutá parita však v ďalšom roku nie je podľa nášho názoru vylúčená. Stať sa tak ľahko môže v prípade, že ECB oznámi ďalšie stimuly na podporu hospodárskeho rastu a inflácie v eurozóne. Svoju úlohu tiež zohrá ďalšie sprísňovanie menovej politiky na druhej strane Atlantického oceánu. Starosti centrálnym bankám či samotným štátom robia najmä padajúce ceny komodít. Ropa je medziročne lacnejšia o vyše 40 %. Tento efekt však na prelome rokov vymizne, nakoľko sa bude meniť báza. V ostatných dňoch sa dokonca jej cena pohybovala v okolí 11 ročných miním. Severomorská zmes sa aktuálne obchoduje pod 40 USD za barel. Americká WTI dokonca bližšie k 30 USD/barel. Slovákov tak môžu tešiť nižšie ceny pohonných hmôt. Výrazný nárast cien čierneho zlata neočakávame ani v ďalšom období. Komodity je totiž na trhu prebytok a do karát jej nebude hrať ani opätovný vstup Iránu na ropný trh. Aj keď tento fakt je pravdepodobne do vývoja už sčasti započítaný. Rizikom smerom nadol je aj vývoj v Číne, ktorej hospodárstvo spomaľuje. Táto najľudnatejšia krajina je totiž najväčším spotrebiteľom energií na svete. Čo sa týka komodít, rovnakým trendom sa uberá napríklad aj cena zlata. Tá sa v súčasnosti pohybuje v okolí 6 ročných miním. Trójska unca aktuálne stojí zhruba USD. Rastúce úrokové sadzby a silnejúci americký dolár tejto komodite veľmi neprajú, preto výraznejší rast cien neočakávame ani v tomto prípade. Práve silný dolár totiž znižuje dopyt po komoditách denominovaných v tejto mene. Slovensku sa však v tomto roku vo všeobecnosti darilo. Naše hospodárstvo rastie najrýchlejšie od roku HDP by za tento rok mohlo vzrásť v priemere o 3,4 %. Keďže notoricky známa poučka hovorí, že sme malou, otvorenou ekonomikou, veľa bude závisieť od vývoja našich hlavných obchodných partnerov, na čele s Nemeckom. To sa bude musieť popasovať s utečeneckou krízou, ale aj s kauzou dieselgate, ktorá môže naštrbiť dôveru v produkty so značkou made in Germany. Globálny vývoj bude ovplyvnený aj vývojom rozvíjajúcich sa ekonomík, či geopolitickým napätím vo svete. 8

9 Kalendár udalostí 52. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Indikátor ekonomického sentimentu IES [28. december 2015] december 2015 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 2 Q Q Q HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 3,2* 3,7* 3,7 2,4* 3,4 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,1* 0,3* 0,3 0,1* 0,1 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,1* 0,3* 0,3 0,1* 0,1 PPI [%, r/r] 1] 4] 3,8* 4,5* 4,9 3,7* 4,7 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 2,4* 3,2* 1,2 4,2* 2,3 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 11,56* 11,39* 11,34 12,79* 11,64 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 959,1* 574,3* 770, ,4* 3 572,4 EUR/USD 2] 4] 1,12* 1,12* 1,05 1,21* 1,05 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05* 0,05 0,05* 0,05 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,06* 0,11* 0,12 0,02* 0,12 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 9