25. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Až v 10 krajinách EÚ vyprodukuje minimálne každé piate euro priemysel. Slovensko je medzi nimi.

Transkript

1 25. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA Zaujalo nás: Až v 10 krajinách EÚ vyprodukuje minimálne každé piate euro priemysel. Slovensko je medzi nimi. Čo nové na komoditných trhoch: Zlato na takmer 2 ročnom maxime Čo nové vo svete: Finančné trhy vplyvom brexitu krvácali Jana Glasová Dominika Ondrová analyzy@pabk.sk 1

2 Brexit poslal euro k 4 mesačnému minimu 3 Maďarská centrálna banky úroky nezmenila 3 Brexit stiahol nadol aj ceny ropy 4 Zlato na takmer 2 ročnom maxime 4 Čo nové vo svete: Finančné trhy vplyvom brexitu krvácali 5 Zaujalo nás: Až v 10 krajinách EÚ vyprodukuje minimálne každé piate euro priemysel. Slovensko je medzi nimi. 6 Kalendár udalostí 26. týždňa 7 Predikcie podľa Poštovej banky 7 2

3 Čo nové na FX trhoch: Brexit poslal euro k 4 mesačnému minimu Kľúčovou udalosťou minulého týždňa bolo jednoznačne referendum o zotrvaní Veľkej Británie v Európskej únii. Prieskumy predchádzajúce referendu naznačovali tesný výsledok. To sa nakoniec aj potvrdilo, avšak tesnú väčšinu získali prívrženci odchodu. To otriaslo piatkovým dianím aj na akciových alebo devízových trhoch, no aj všeobecne dianím nielen v Európe, ale aj vo svete. Väčšina týždňa bola pre spoločnú menu eurozóny pozitívna, keďže tri dni uzavrela v zelenom. Makroekonomické kalendáre eurozóny, ale aj USA zostali relatívne prázdne. Karty miešali aj vystúpenia šéfky amerického Fed u Janet Yellen a prezidenta Európskej centrálnej banky [ECB] Maria Draghiho. V piatok ale nastal prudký zlom a euro stratilo vplyvom výsledkov britského referenda až 2,4 %. Dostalo sa tak do blízkosti 4 mesačného minima. Darilo sa mu ale voči menám nášho regiónu. Počas týždňa sa posilnilo voči českej korune o desatinu percenta a piatok uzavrelo na úrovni 27,098 EURCZK. Až sedem desatín percenta si pripísalo voči poľskému zlotému na piatkových zatváracích 4,4415 EURPLN. Najvýraznejší zisk, rovné percento, si naša mena pripísala pri maďarskom forinte a minulý týždeň uzavrela na hladine 317,37 EURHUF. EURUSD [25. týždeň 2016], otváracia úroveň: 1,1277 EURUSD Close Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny ,1314 0,33% - dôležité makroekonomické zverejnenia chýbali ,1242-0,64% - euro v červenom aj napriek pozitívnym výsledkom prieskumu ZEW ,1296 0,48% - naša mena so ziskom aj napriek dobrým dátam z amerického realitného trhu ,1385 0,79% - pozornosť trhov sa upriamovala na britské referendum ,1117-2,35% - zvolenie brexitu poslalo euro prudko nadol Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg EURUSD 1,18 1,11 1,04 EURGBP EURGBP USDJPY Zdroj: Bloomberg 0,82 0,81 125,0 0,76 0,77 110,0 0,70 0,73 95, EURCZK EURHUF 27,30 323,00 4,70 27,10 308,00 4,40 Tento týždeň sa uskutoční zasadnutie jednej centrálnej banky, spomedzi tých, o ktorých pravidelne informujeme. V utorok, 24. mája 2016, sa 26,90 293,00 4,10 stretnú 12-15predstavitelia 2-16 maďarskej 4-16 centrálnej 6-16 banky [MNB] Je pravdepodobné, že centrálni 6-16 bankári pristúpia k ďalšiemu 2-16 uvoľneniu 4-16 menovej 6-16 politiky prostredníctvom zníženia hlavnej úrokove Maďarská centrálna banky úroky nezmenila EURPLN Minulý týždeň bolo na programe iba jedno zasadnutie spomedzi centrálnych bánk, ktoré pravidelne sledujeme. V utorok, 21. júna 2016, sa stretli predstavitelia maďarskej centrálnej banky, aby rozhodli o ďalšom smerovaní menovej politiky v krajine. K prekvapeniu podľa očakávaní nedošlo a kľúčová úroková sadzba zostala nezmenená na úrovni 0,90 %. % Vývoj na peňažnom trhu 0,20-0,10-0,40 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 3,00 1,50 0,00 ECB ČNB NBP MNB 3

4 Čo nové na komoditných trhoch: Brexit stiahol nadol aj ceny ropy Čiernemu zlatu sa v úvode minulého týždňa darilo, keďže trhy ešte verili, že Veľká Británia zostane súčasťou Európskej únie. Prieskumy verejnej mienky síce ukazovali tesné výsledky, podľa viacerých prieskumov však získavali prevahu stúpenci zotrvania v únii. Rope navyše pomáhali aj správy o poklese jej zásob v USA. V utorok sa situácia ale zmenila, investori začali vyberať svoje zisky a ceny ropy zamierili nadol. Čierne zlato sa oslabovalo aj počas stredajšieho obchodovania, na trhoch sa totiž stupňovala nervozita pred blížiacim sa britským referendom. Vo štvrtok sa rope Brent ešte podarilo zhodnotiť k úrovni takmer 51 USD za barel, po zverejnení výsledku referenda sa však jej cena zosypala o zhruba 5 %. Piatkové obchodovanie tak zatvárala na úrovni 48,41 USD za barel. Briti odhlasovali brexit, čo na trhoch vyvolalo averziu voči riziku, únik investorov od rizikovejších aktív do tzv. bezpečných prístavov, ako je napríklad zlato, dolár či jen. V sumáre za celý týždeň bola ale ropa Brent slabšia len o 1,5 %. Aj medzimesačne je slabšia len mierne o 0,4 %, no v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška stále stráca zhruba 24 %. Ropa Brent [25. týždeň 2016], otváracia úroveň: 49,17 USD za barel Close Zmena Potenciálne príčiny [USD/barel] [1 deň] ,65 3,01% Cenu ropy Brent naďalej ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, a teda ,62-0,06% prevažujúca ponuka nad dopytom. Pod cenový vývoj sa podpisujú aj nepokoje na ,88-1,46% Blízkom východe. Veľkú úlohu zohráva aj Čína, ktorej hospodárstvo spomaľuje, čo ,91 2,06% znepokojuje aj svetovú ekonomiku. Nemenší vplyv má zrušenie embarga na export ropy z Iránu. Situácii nepridáva ani fakt, že ropné veľmoci sa nevedia zhodnúť na ,41-4,91% obmedzení produkcii čierneho zlata. Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg Cena ropy Brent [v USD za barel] Cena ropy WTI [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg Zlato na takmer 2 ročnom maxime Drvivá väčšina týždňa bola pre zlato negatívna. Od pondelka do štvrtku totiž uzatváralo obchodovanie v červenom. Brexit však miešal karty aj v tomto prípade. Neistota, ktorú so sebou priniesol, sa pretavila do rastu ceny zlata, nakoľko investori siahli po aktívach, ktoré sú považované za bezpečnejšie. Tento vzácny kov tak v závere týždňa získal na hodnote až takmer 5 % a v súčasnosti sa obchoduje nad úrovňou USD za uncu, teda v blízkosti 2 ročného maxima. Zlato [25. týždeň 2016], otváracia úroveň: 1 299,00 USD za trójsku uncu Close [USD/unca] Zmena [1 deň] ,06-0,69% ,11-1,70% ,32-0,14% ,84-0,75% ,45 4,66% Zdroj: Bloomberg Cena zlata [v USD za trójsku uncu] Zdroj: Bloomberg

5 Čo nové vo svete: Finančné trhy vplyvom brexitu krvácali BREXIT: Nepredstaviteľné pre väčšinu európskych predstaviteľov sa pomaly stáva skutočnosťou. Briti si vo štvrtkovom referende tesnou väčšinou vybrali odchod z Európskej únie. Súčasťou Európskeho spoločenstva sa stali už v roku Teraz Veľkú Britániu čakajú dlhé, minimálne 2 ročné, rokovania o rozvode. Výsledky referenda budú mať ďalekosiahle následky tak pre samotnú Britániu ako aj pre EÚ. Svetové trhy zachvátila panika. Britská libra bola v piatok voči doláru slabšia až o 8 %. Dostala sa tak na 31 ročné minimum. Euro si voči libre pripísalo viac ako 6 %. Vyhraté to má bezpečný prístav v podobe japonského jenu. Dolár voči nemu v piatok stratil až takmer 4 %. Voči britskej libre si jen pripísal až 13 %. Na výsledky referenda reagovali aj akciové trhy. Ázijské akcie sa prepadli. Japonský index Nikkei stratil až zhruba 8 %. Americké indexy Dow Jones Industrial, S&P 500 či NASDAQ sa oslabili o zhruba 4 %. Európsky EuroStoxx50 si odpísal necelých 9 %. Podobne na tom boli aj indexy vybraných európskych krajín. Prepadla sa aj cena ropy. Čierne zlato zlacnelo o zhruba 5 %. Medzinárodná ratingová agentúra Moody's zmenila výhľad dlhodobého emisného ratingu a ratingu záväzkov Veľkej Británie zo stabilného na negatívny. Oba ratingy zároveň v piatok potvrdila na stupni Aa1. Za dôvod zhoršenia výhľadov agentúra označila to, že krajina odhlasovala odchod z EÚ. To podľa nej pre Britániu znamená dlhé obdobie neistoty s negatívnymi dôsledkami pre strednodobý výhľad ekonomického rastu. Počas niekoľkých rokov, keď Británia bude musieť vyjednávať o svojich obchodných vzťahoch s EÚ, Moody's očakáva zvýšenú neistotu, zmenšenie dôvery a nižšie výdavky a investície, čo povedie k slabšiemu hospodárskemu rastu. Agentúra sa domnieva, že negatívny vplyv menšieho ekonomického rastu preváži nad fiškálnymi úsporami vyplývajúcimi z toho, že krajina už nebude musieť prispievať do rozpočtu EÚ. UKRAJINA: Ukrajina v tomto roku od Medzinárodného menového fondu [MMF] dostane finančnú pomoc v celkovej sume 1,7 mld. USD. Uviedol to ukrajinský premiér Volodymyr Grojsman po návrate z oficiálnej návštevy vo Washingtone. Dodal pritom, že podľa prognózy sa ukrajinský HDP v tomto roku zväčší o 1,5 %. Šéfka ukrajinskej centrálnej banky Valeria Gontarevová minulý mesiac uviedla, že Ukrajina sa vynorila z najhoršej etapy ekonomickej krízy, počas ktorej inflácia vlani stúpla na úroveň 60 % a národná mena hrivna stratila 50 % hodnoty. Upozornila však, že zotavovanie je stále krehké. Centrálna banka uviedla, že neočakáva príliš veľkú volatilitu hrivny v druhej polovici roka 2016, ak Kyjev bude pokračovať v spolupráci s MMF a nezhoršia sa násilnosti na separatistickom území na východe krajiny. USA: Schopnosť amerického Federálneho rezervného systému [Fed] zvýšiť úroky v tomto roku pravdepodobne bude závisieť od tvorby pracovných miest, ktorá by presvedčila tvorcov menovej politiky, že ekonomika USA nespomaľuje. Uviedla to minulý týždeň v Kongrese USA šéfka Fed u Janet Yellen. V prejave pred zákonodarcami vyjadrila všeobecný optimizmus v súvislosti s vývojom ekonomiky, ale uviedla, že Fed bude opatrný pri zvyšovaní úrokov, kým nebude jasné, že trh práce sa udržiava v dobrom stave. Yellen tiež uviedla, že bezprostredné riziká, ako potenciálny dosah britského referenda, či krajina odíde z EÚ, by mohli zhoršiť výhľad ekonomiky USA. Rovnako by výhľad mohlo zhoršiť oslabenie rastu produktivity, ktoré by sa mohlo ukázať ako trvalá brzda hospodárstva. Vyjadrenia šéfky Fed u naznačujú, že centrálna banka USA pravdepodobne nezvýši úroky na svojom nasledujúcom zasadaní koncom júla. 5

6 Zaujalo nás: Až v 10 krajinách EÚ vyprodukuje minimálne každé piate euro priemysel. Slovensko je medzi nimi. Asi nikoho neprekvapí ak povieme, že slovenskí priemyselníci sú ťahúňmi našej ekonomiky. V aktuálnej téme sme sa preto pozreli na to, do akej miery sa priemysel podieľa na tvorbe nášho HDP. Porovnali sme nás aj s ostatnými členmi EÚ a zostavili rebríček krajín podľa dôležitosti priemyslu v ich ekonomike. A zaujalo nás aj to, či majú ostatné odvetvia nášho hospodárstva čo povedať k tvorbe nášho HDP, alebo sa iba prizerajú kraľovaniu priemyselníkov. Údaje sme čerpali zo Štatistického úradu SR [ŠÚ SR] a Štatistického úradu EÚ [Eurostat]. Krajiny EÚ priemysel / HDP Krajiny EÚ priemysel / HDP ČR 29,2% Fínsko 17,1% Slovinsko 24,3% EÚ 28 17,0% Rumunsko 23,2% Taliansko 16,9% Nemecko 23,1% Dánsko 16,2% Poľsko 23,1% Španielsko 15,5% Maďarsko 22,9% Portugalsko 15,0% Slovensko 22,8% Belgicko 14,6% Írsko 21,6% Lotyšsko 14,5% Litva 20,3% Holandsko 14,5% Bulharsko 19,6% Francúzsko 12,6% Rakúsko 19,3% V. Británia 12,3% Chorvátsko 17,8% Grécko 11,1% Švédsko 17,8% Malta 10,0% Estónsko 17,7% Cyprus 7,2% Eurozóna 17,5% Luxembursko 5,2% Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat, rok 2015 Z hľadiska podielu priemyselnej výroby na našom HDP môžeme Slovensko v podstate označiť za priemyselnú krajinu. Patríme totiž medzi TOP 10 krajín Európskej únie s najvyšším podielom priemyslu na celkovom hrubom domácom produkte. Za každé štvrté euro vyprodukované v ekonomike vďačíme priemyslu, ktorého podiel na vytvorenom HDP vlani dosiahol 22,8 %. V rámci európskej 28 čky nás predbehlo 6 krajín. Na prvom mieste sa umiestnila susedná Česká republika, kde priemysel vytvára takmer 30 % HDP, čo je najviac v rámci únie. Striebornú priečku obsadilo Slovinsko, v ktorom sa priemysel podieľa na HDP takmer štvrtinou. V prvej desiatke si našli miesto tie krajiny, v ktorých z priemyslu pochádza minimálne každé piate euro vytvorené v ekonomike. Túto podmienku splnili aj všetky krajiny V4 a dokonca sa naši susedia umiestnili v rebríčku ešte pred nami. S výnimkou ČR ale významný náskok nezískali a podiel poľského či maďarského priemyslu na HDP krajiny je približne rovnaký ako u nás. Naopak, len minimálny podiel na HDP majú priemyselníci v Luxembursku a na Cypre, teda v krajinách ťažiacich predovšetkým zo sektora služieb. V hornej polovici rebríčka sa až na zopár výnimiek umiestnili hlavne krajiny s prívlastkom nováčikovia únie. Pôvodné členské krajiny EÚ sa vyznačujú skôr nižším príspevkom priemyslu k tvorbe HDP, ktorý ustupuje v prospech sektora služieb. S premenou vyspelých ekonomík na informačné a vedecké spoločnosti sa totiž do popredia dostávajú práve služby. Ruku k dielu však určite pridáva aj premiestňovanie výroby do menej vyspelých krajín vyznačujúcich sa napríklad lacnou pracovnou silou. Ani v tomto prípade však nemôžeme úplne zovšeobecňovať. Výnimkami sú totiž napríklad Nemecko, Írsko či Rakúsko, kde priemysel vytvára zhruba pätinu HDP. Odvetvia slovenského hospodárstva podiel na HDP Priemysel 22,8 % Veľkoobchod, maloobchod, doprava a skladovanie, ubytovanie a stravovanie 19,8 % Ver. správa, povinné soc. zabezp., obrana, vzdeláv., zdravotníctvo a soc. pomoc 12,2 % Stavebníctvo 8,3 % Odborné, vedecké a technické činnosti, administratívne služby 6,5 % Činnosti v oblasti nehnuteľností 6,1 % Informácie a komunikácia 4,1 % Finančné a poisťovacie činnosti 3,7 % Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 3,7 % Umenie, zábava a rekreácia, ostatné činnosti 3,2 % Ostatné zložky HDP 9,7 % Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR, rok 2015 Priemysel je tým odvetvím, ktoré sa najviac podieľa na tvorbe nášho HDP. Nie sú to však iba priemyselníci, z ktorých naša ekonomika žije. Takmer pätinu HDP vlani vytvoril veľkoobchod, maloobchod, doprava, ubytovanie a stravovanie. Práve tieto odvetvia v podstate reprezentujú spotrebu našich domácností. Pravidelne totiž chodíme nakupovať, cestujeme do práce a späť domov a aj tí z nás, ktorí nenavštevujú často reštaurácie a bary, aspoň občas skočia na obedové menu do jedálne. Takto vytvárame dopyt, ktorý umožňuje firmám vyrábať či poskytovať služby a prispievať k tvorbe HDP. Trojku našich najvýznamnejších hospodárskych odvetví dopĺňa sektor verejnej správy, povinného sociálneho zabezpečenia, obrany, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnych služieb, ktorého podiel na produkcii našej ekonomiky vlani dosiahol 12 %. Len približne 3 až 4 % - ný podiel na tvorbe nášho hrubého domáceho produktu mali v roku 2015 činnosti v oblasti umenia, zábavy a rekreácie, ale aj poľnohospodárstvo či finančníctvo a poisťovníctvo. 6

7 Kalendár udalostí 26. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Inflácia PPI [28. jún 2016], r/r, v % máj Index ekonomického sentimentu IES [28. jún 2016] máj Kľúčová úroková sadzba českej centrálnej banky ČNB [30. jún 2016], v % jún ,05 0,05 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 4 Q Q Q HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 4,3* 3,4* 3,2 3,6* 3,3 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,5* 0,5* 0,5 0,5* 0,5 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* 0,5* 0,5 0,5* 0,5 PPI [%, r/r] 1] 4] 4,8* 5,3* 5,0 4,5* 2,8 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 4,6* 2,8 2,8 3,2* 3,4 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 10,83* 10,12* 9,74 11,51* 9,64 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 764,7* 1 083,2* 1 010, ,0* 3 653,2 EUR/USD 2] 4] 1,09* 1,14* 1,14 1,09* 1,12 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,00* 0,00 0,05* 0,00 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,21* 0,33* 0,34 0,21* 0,33 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 7