Humboldt IDŠ inštitút diaľkového štúdia

Transkript

1 PSY 01 Praktická psychlógia Úvd d tematiky Histrický prehľad Psychlgické metódy Inteligencia a inteligenčné testy 1

2 Obsah Úvd Úvd d tematiky Psychlógia ak nvá veda Č je psychlógia? Psychlgické znalsti a všebecné pznanie ľudí Päť základných dbrv v rámci psychlógie Spjitsť psychlógie s pedaggiku Lekcia 2 2. Histrický prehľad Vznik psychlógie Psychlgické škly a smery Behavirizmus Psychanalýza Humanistická psychlógia Lekcia 3 3. Psychlgické metódy Psychlgické vyšetrenie Č je psychlgický test Testy na meranie špecifických výknv a schpnstí Testy sbnsti Dtazníkvá metóda Prjekčná metóda Iné diagnstické metódy Lekcia 4 4. Inteligencia a inteligenčné testy Rôzne definície inteligencie Meranie inteligencie Príklady vyňaté z inteligenčných testv Nesprávne chápanie inteligencie Vývin inteligencie Prílha A. Odpvede k cvičeniam v texte B. Odpvede na úlhy z pakvania C. Zznam literatúry D. Register dbrných termínv E. Úlhy na zaslanie

3 Úvd Praktická psychlógia Úvd Cieľ tht kurzu Keď sa rzhdneme navštevvať vzdelávací kurz, je t bvykle z dôvdu, že sa chceme naučiť nieč nvé. S týmit nvnadbudnutými vedmsťami ptm mžn rbiť nieč knkrétne, č sme predtým buď nemhli rbiť vôbec, aleb aspň nie tak dbre, ak pred abslvvaním kurzu. Pri kurze Psychlógia Teória a prax nie je vôbec jednduché ppísať všetky spôsby využitia nadbudnutých pznatkv. Obsah kurzu Naučíte sa lepšie pznať seba saméh, ak aj vychádzať s svjim klím. Budete vedieť pchpiť a vysvetliť vlastné i cudzie spôsby správania. Psychlógia sa dtýka všetkých stránk nášh živta, pret by Vám mal kurz psychlógie sprstredkvať ľahšie pchpenie tematických kruhv, ktré sú pdrbené jej skúmaniu, isté fakty vedeckej psychlógie, ak aj mžnsti, ak Vy sám môžete tiet pznatky využiť v svjm živte. Takist Vám pskytne aj náhľad d vlastnéh prežívania, pstjv a reakcií. Oblasti, v ktrých je mžné využiť psychlgické pznatky Efektívnejšie riešenie knfliktv s sciálnymi partnermi, či už sú t manžel (manželka), priatelia, deti; Rýchlejšie a bezpečnejšie rzhdvanie; Osvjenie si stratégií zvládania stresvých situácií; Nadbudnutie väčšej istty a získanie sebavedmia. Cieľ tht kurzu je teda viac-menej adresný. Každý účastník kurzu by si mal z všebecne stanvenéh cieľa vyčleniť svje vlastné, t. j. individuálne ciele. Odprúčame Vám pret zamyslieť sa nad zámerm, ktrý týmt kurzm sledujete. T Vám umžní pracvať s väčšu mtiváciu, a teda dsiahnuť najväčší mžný príns. 3

4 Úvd Praktická psychlógia Metóda Č Vám pmôže lepšie pchpiť prečítaný text? Na dsiahnutie stanvenéh cieľa nestačí dôkladné preštudvanie textu každej lekcie a vypracvanie úlh. Odprúčame Vám uvažvať všetkm, č prečítate, a prvnávať, d akej miery sa bsiahnutý prblém vyskytuje v reálnm živte. Prečítajte si najprv pzrne celú časť textu, a následne každý jeden riadk. Pkúste sa vždy zhrnúť bsah textu vlastnými slvami. Pri nárčných bsahch si predstavujte, že ich vysvetľujete fiktívnemu diskusnému partnervi pčas rzhvru (vymyslite príklady!). Oceníme, keď k svjim prvým zaslaným úlhám napíšete na sbitný list papiera aj nieč sebe, napr. Vašej práci, záujmch, mtivácii k účasti na tmt kurze a pdbne. V učebných textch budeme ďalej pužívať mužskú frmu zámen, pretže neustále pužívanie friem n/na aleb jeh/jej je pri písaní, ak aj pri čítaní, veľmi rušivé. T však v žiadnm prípade neznamená, že by sme týmt chceli diskriminvať ženy. 4

5 Úvd d tematiky 1. Úvd d tematiky V prvej lekcii Vám pskytneme prehľad všebecných cieľv psychlógie, ak aj základných blastí jej vedeckéh skúmania. Vedecká psychlógia vidí svju úlhu v tm, že správanie ppisuje, vysvetľuje, kntrluje a eventuálne h aj predvída a mení. (Mietzel: Cesta d psychlógie, 2002) Tu spčíva pdstatný rzdiel medzi vedeckými psychlgickými pznatkami a všebecným pznaním ľudí aleb zdravým ľudským rzumm. 1.1 Psychlógia ak nvá veda Už niekľk strčí sa člvek zaberá vývjm metód vedeckéh skúmania, aby získal všebecne platnú dpveď na tázky, ktré h zamestnávajú. Už takmer trist rkv zhráva veda stále väčšiu a dôležitejšiu úlhu pri výskume rzličných fenménv sveta, ktrý nás bklpuje. V tmt prcese vývja vznikla najskôr prírdveda, ktrá získava znalsti skúsensťu a kntaktm s klitým svetm. V pslednm strčí sa veda zaberala metdickým skúmaním samtnéh člveka, a tak sa psychlógia vyčlenila ak samstatná veda. V priebehu tht časvéh úseku sa psychlógia stala dôležitu disciplínu, ktrej vedecké, empiricky ptvrdené pznatky majú vplyv na mnh blastí nášh živta, napr. v šklstve, plitike, práve aleb medicíne. Pd empirickým pritm nechápeme len t, že teórie bli zstavené iba na základe dát merateľných a vnímateľných zmyslvými rgánmi. Príklad z fyziky: ak nechám padať guľu na zem, môžeme jej padanie vnímať čami, a teda aj merať rýchlsť pádu a zisťvať záknitsti, ktré je ptm mžné vyjadriť v gravitačnm zákne. Pstupy merania v rámci empirickej psychlógie sú však zlžitejšie a realizvateľné iba pmcu kmplikvaných štatistických výpčtv. Nakľk sa psychlgické pznatky dtýkajú všetkých stránk živta, je pre rôzne prfesijné skupiny dôležité nadbúdať vedmsti z tejt blasti, a t aj bez th, aby museli byť súčasťu kmplikvanej metdlógie. 5

6 Úvd d tematiky V priebehu kurzu Praktická psychlógia Vám pskytneme prehľad aktuálneh stavu pznatkv, ktré sú vedecky verené a isté. Okrem th Vám predstrieme mnžstv praktických situácií z každdennéh živta. Tým však nechceme pvedať, že psychlgické teórie mienime úplne vynechať. Nakľk teória a prax sú úzk späté, nebl by t ani mžné. Teória ppisuje záknitsti diania, pričm je rvnak mžné nahliadnuť d príčin, následkv a súvislsti javv, s ktrými sa stretávame v realite. V stručnsti, prax bez teórie je ak lietadl v hmle, bez radaru a rádia. Teória bez praxe je ak učenec v tmavej miestnsti. Pret budeme pčas kurzu neustále pukazvať na súvislsti rzberanej teórie s praktickým živtm. 1.2 Č je psychlógia? Udať definíciu psychlógie nie je vnkncm jednduché, pretže psychlógvia sa nikdy úplne nezhdli v tázke, č je centrálnym predmetm ich výskumnej blasti. S mnhými nvinkami na pli psychlógie sa zárveň neprestajne menia aj názry na pdstatné prblémy psychlógie. Aj v internm rámci psychlógie existvali a existujú rzličné smery a škly, z ktrých každá je charakteristická sbitým phľadm na člveka. Z th vyplývajú aj rzličné pnímania psychlógie ak vedy. Nie je teda zvláštnsťu, že existujú rôzne definície psychlógie. V slvníku sa slv psychlógia najčastejšie definuje ak náuka duši. Tent ppis sa však dnes už viac nepužíva, nakľk pjem duša je skôr nábžensky pdfarbený. Vnkajšia a vnútrná skutčnsť Niet pchýb tm, že každý člvek dispnuje reálnym živtm, t.j. vnkajšu realitu, v ktrej sa phybuje, a zárveň aj realitu vnútrnu, psychicku. Člvek sa môže smiať a hvriť, ale rvnak môže prežívať aj vnútrnú radsť a mať skryté myšlienky. Ale také jednduché, ak sa na prvý phľad môže zdať, tt rzlíšenie nie je. Smiech a reč nemôžeme značiť iba ak vnkajšiu realitu. Smiech môže byť rvnak prejavm vnútrnej radsti, tak ak vnútrné prežívanie a myšlienky sú vyjadrené reču. Vnkajšia aj vnútrná skutčnsť sú teda úzk späté. Psychický V anglickm jazykvm úzuse rzumieme pd psychickým t, č sa dhráva v vnútri člveka (dhliadnuc pritm d fyzilgických prejavv, ak sú búšenie srdca, aleb trávenie). 6

7 Úvd d tematiky Pd pjmm psychický myslíme vnútrné prcesy ak myslenie, cítenie, predstavy, fantázie atď. Fyzický Telesné prejavy sa napak nazývajú fyzické aleb smatické. Úzky súvis medzi fyzickým a psychickým sa vyjadruje ak psychfyzická jedntka. ČLOVEK (HOMO) TELO (SOMA) DUŠEVNO (PSYCHÉ) Vedecká literatúra sa však pjmu psyché väčšinu vyhýba. Preč? Pretže psychické sa dá len ťažk prebádať, ak nie je vyjadrené zvnka vnímateľnými prejavmi, ak napr. reču, gestikuláciu aleb inými telesnými reakciami. Hci pčas psychlgickéh kurzu prirdzene ide psyché, frmuluje sa v vedeckej literatúre nasledvne: Psychlógia študuje ľudské správanie ak výrazvú frmu vnútrných prcesv. aleb: Psychlógia je veda správaní a duševných prcesch. (Atkinsn, 2001) Teraz si mžn pmyslíte: Aké kmplikvané táraniny samzrejmých veciach. D istej miery máte pravdu, ale vedecké skúmanie si vyžaduje kritické psúdenie a presný ppis zdanliv samzrejmých pjmv. V tmt kurze sa pjmm psyché a psychický nedá vyhnúť. Ak už teraz iste viete, rzumejú sa pd nimi vnútrné vedmé aj nevedmé prcesy, ktré sú vyjadrené zvnka vnímateľným správaním. 7

8 Úvd d tematiky Príčiny a následky správania Psychlógia sa zaberá aj faktrmi, ktré zapríčiňujú a vplyvňujú naše správanie, ak aj následkami každéh správania. Preč je niekt nesmelý? Preč je niekt viac nadaný a iný menej? Ktré faktry zapríčiňujú agresívne správanie? Aké účinky majú určité druhy správania dieťaťa na rdinu? Aké následky má stres na priebeh telesných a duševných prcesv? Aké následky má určitý výchvný štýl na vývin dieťaťa? Multikauzalita Správanie je vplyvňvané viacerými faktrmi. V vedeckej terminlógii hvríme, že správanie je určvané multikauzálne (multi = veľa, cause = príčina, dôvd). Správanie môže byť zárveň príčinu aj následkm. Príklad: Pán Mlynár je pdráždený kvôli knfliktu s svjimi rdičmi a celý deň sa zaberá týmt prblémm. Následne sa d neh dťahujú jeh klegvia v práci a príslušníci jeh rdiny sa h stránia. Pdráždensť je následkm určitej reakcie (knflikt s rdičmi), a zárveň príčinu nasledujúcich spôsbv správania (klie sa stiahne). Knflikt s rdičmi - následk pdráždené reakcie príčina - klie sa stiahne 8

9 Úvd d tematiky Príčiny sa v dbrnm jazyku nazývajú determinanty správania (determinvať = určvať, stanvvať; determinant = určujúci faktr). Správanie je väčšinu vplyvňvané viacerými determinantmi, dknca i v zdanliv jednduchých prípadch. Systematika a zverejnenie Pri vedeckm skúmaní sme viazaní na mnžstv pevne stanvených pravidiel, ktré rbia výskumnú metódu vedecky zastupiteľnu. V prírdných vedách je jedným z najdôležitejších pravidiel mžnsť verenia teórie na merateľných faktrch. Tt sa nazýva empirická metóda (empire = skúsensť ak zdrj pznatkv). V všebecnsti nie je zvláštnsťu, ak niekt svju výpveď pdlží faktami, aby zdôraznil jej hdnvernsť. Tt je samzrejmé aj psychlógvi, treba však mať na zreteli dva veľké prblémy: skryté prcesy a klamlivé správanie. Cvičenie 1.1 Ktrá metóda nepatrí medzi empirické? a) meranie b) experimenty c) sebapzrvanie Skryté prcesy V vnútri každéh člveka prebieha mnh prcesv, ktré sa nedajú jasne pzrvať v správaní. Myslíte na tajné želania, skryté bavy, hdntné spmienky atď. Niekedy vychádza za určitých klnstí navnk nieč, č v správaní člveka dlhé rky nemusel prejaviť. O niektrých mužch je napríklad známe, že ich v rdine a na pracvisku pvažvali za milých a znášanlivých ľudí, avšak pčas vjny sa vyvinuli v krutých sadistv. 9

10 Psychlóg tu môže zaujať dve rôzne stanviská: 1) Zastane názr, že vnútrné prcesy, ktré sa neprejavujú v správaní, sú pre vedecké skúmanie nedstupné, a pret ani nemôžu byť preskúmané. 2) Bude i tiet prcesy brať d úvahy a zaberať sa nimi. Ptm však psychlóg musí pčítať s tým, že vyvíjané teórie nie sú natľk spľahlivé, ak je pre vedecký výskum ptrebné. Teórie ptm nestačia pžiadavkám vedeckéh verenia. 10

11 Úvd d tematiky Klamlivé správanie Druhý prblém spčíva v tm, že člvek môže prejaviť spôsb správania, ktrý nezdpvedá jeh skutčnému prežívaniu. V prtiklade k zvieraťu môže člvek klamať a prejavvať sa pačným spôsbm, aký je mu v skutčnsti vlastný. Člvek môže hvriť án a mieniť pritm nie. Správanie člveka nie je spľahlivým meradlm th, č prebieha v jeh vnútri. Člvek môže nieč predstierať sebe aj iným. Psychlógia stjí pred zlžitu úlhu skúmať pravsť ľudskéh správania, jednak kvôli jeh dhaleniu, n vždy však pret, aby pchpila jeh význam. Škly V priebehu psledných st rkv sa v rámci samtnej psychlógie vyvinul veľmi veľa smerv, nazývaných aj šklami. Tiet smery sa líšia hlavne prístupm k tejt prblematike a k člveku všebecne. Systematika Metóda skúmania je dlišná v závislsti d psychlgickéh prúdu, ale všetky metódy majú splčné t, že pracujú pdľa presne určenej systematiky. Každý smer má sbité pravidlá a metódy skúmania. Výsledky skúmania je nutné vždy zverejniť, aby iní výskumníci mali mžnsť preveriť ich. Rvnak aj prces a cieľ výskumu musí byť presne určený a ppísaný, aby bl mžné skntrlvať h, prípadne aj zpakvať ďalšími dbrníkmi. Definícia Väčšina psychlógv sa zhduje na nasledvnej bsiahlej definícii: Predmetm psychlógie je správanie, prežívanie a vedmie ľudí, ich vývin pčas živta a ich vnútrné (v ich vnútri usídlené) a vnkajšie (v klitm svete lkalizvané) pdmienky a príčiny. (Zimbarda, Psychlógia, 2003) 11

12 Úvd d tematiky 1.3 Psychlgické znalsti a všebecné pznanie ľudí Psychlógia si stanvila za svj cieľ systematickým skúmaním získať bjektívny náhľad d ľudskéh správania. V tm spčíva rzdiel medzi všebecným pznaním ľudí a dbrnými psychlgickými znalsťami. Pznanie ľudí Pznanie ľudí je v styku s nimi prirdzene veľmi dôležité, avšak je veľmi subjektívne a čast je vplyvnené predsudkami. Pznanie ľudí pstačí v mnhých prípadch pre przumenie správaniu iných. Ak niekt dispnuje dbru znalsťu ľudí, môže ich správanie celkm dbre pchpiť a d určitej miery dkáže dbre analyzvať i svje vlastné správanie. Jednak však aj ľudia s dbrými znalsťami sa môžu niekedy stretnúť s takým správaním, ktré dstatčne nechápu. Ľudia môžu zdanliv bez akejkľvek príčiny upadnúť d krízy aleb depresie a pre nezúčastnených prejavvať nezrzumiteľné a nepchpiteľné správanie, vidieť a pčuť veci, ktré sa nezhdujú s realitu. Každdenné ľudské znalsti už viac nie sú pstačujúce na przumenie tht správania, nehvriac pskytnutí nevyhnutnej pmci. Aby sa tt správanie stal zrzumiteľnejším, sú pre člveka ptrebné psychlgické znalsti. Ciele psychlógie demnštrvané na príklade strachu Ppis Vysvetlenie Č je strach? Ak sa prejavuje? V ktrých situáciách narastá najviac? Ktrí ľudia prejavujú častejšie strach a ktrí menej? Ktré črty sbnsti pdprujú, a ktré napak zamedzujú vzniku strachu? Aké rzdiely v prežívaní strachu sú medzi ľuďmi? Čím je strach zapríčinený? Aké súvislsti mžn pzrvať? Aké záknitsti v prežívaní strachu existujú? Ak sa dá každá takát záknitsť vysvetliť? Przumenie Akému účelu slúži pciťvanie strachu? S akým úmyslm jedinec prejavuje pcit strachu? Č tým chce dsiahnuť? Predvídanie Č je mžné predvídať v súvislsti s pcitmi strachu a jeh dbúrania? Zmena Ak sa dá zabrániť vývju rôznych druhv strachu? Ak sa dajú dbúrať mžné druhy strachu? (Prameň: Hbmair, 1997) 12

13 Úvd d tematiky 1.4 Päť základných dbrv v rámci psychlógie Ľudia môžu nadbudnúť djem, že existuje nespčetné mnžstv psychlógií. Tak sa hvrí Všebecnej psychlógii, Psychlógii práce, Pedaggickej psychlógii, Psychlógii dspelých, Psychlógii starších ľudí, Psychlógii umenia, Psychlógii reklamy, Sciálnej psychlógii (výskum člveka ak sciálnej bytsti, člveka v vzťahu k iným ľuďm) a Klinickej psychlógii (vyšetrvanie a práca s ľuďmi trpiacimi psychickými pruchami). Takt by sme mhli hdnú chvíľu pkračvať v výpčte rôznych psychlógií. Je však ptrebné kriticky si plžiť tázku, či sa tiet psychlógie navzájm líšia v takm veľkm rzsahu, ak t predstierajú ich pmenvania. Vymenvané psychlógie môžeme chápať ak špeciálne blasti v rámci určitéh mnžstva základných blastí psychlógie. V medicíne tiež nehvríme Medicíne hrubéh čreva aleb Medicíne pečene a žalúdka. Tt všetk patrí d blasti internej medicíny, a tát sa dá pvažvať za čiastkvé dvetvie medicíny. V rámci psychlógie sa vymedzuje päť základných dbrv: 1) Psychlgická metdlógia 2) Všebecná psychlógia 3) Psychlógia sbnsti 4) Vývinvá psychlógia 5) Sciálna psychlógia Bližšie sa budeme zaberať iba dlišnými úsekmi týcht dbrv. Psychlgická metdlógia V rámci každej vedy je nutné systematicky a metdicky pracvať, aby bl mžné získať č mžn najbjektívnejšie výsledky. Psychlgická metdlógia sa zaberá tázku, ak mžn vedecky spľahlivým spôsbm skúmať správanie člveka vrátane jeh príčin a následkv. V rámci metdlógie sa vyvíjajú ak aj v iných základných dbrch výskumné metódy a techniky vedeckéh výskumu. Aj tvrba psychlgických testv patrí d blasti metdlógie. V rámci nášh kurzu sa budeme bližšie venvať výhradne psychdiagnstike - tak sa nazýva náuka testch. 13

14 Úvd d tematiky Všebecná psychlógia Člvek dispnuje rzličnými psychickými funkciami a prcesmi, ak napríklad vnímanie, myslenie, reč, učenie, pamäť, fantázia a pdbne. V rámci všebecnej psychlógie sa skúmajú všebecné záknitsti týcht psychických funkcií. Nezaujíma sa t, ak rzmýšľa a vníma pán Mlynár, ale hľadajú sa princípy platné pre každéh člveka. Nejde teda individuálne rzdiely medzi ľuďmi, ale všebecne platné pravidlá. Psychické prcesy zhrávajú veľkú úlhu v našm správaní. Každý deň predsa rzmýšľame, rzprávame, učíme sa a vnímame. Z skúmaných prcesv učenia u zvierat sa napríklad snažíme získať analógie s prcesmi učenia u člveka. Prirdzene musíme byť veľmi patrní pri aplikvaní výsledkv experimentv s zvieratami na ľudské správanie. Psychické prcesy člveka sú vzájmne prepjené. Napr. pčas čítania knihy vnímame písmená, pkúšame sa zapamätať si určité veci a premýšľame nad prečítaným. Všebecná psychlógia však tiet prcesy skúma ddelene, aby bl skúmanie zjedndušené. Takt sú napríklad aplikvané psychlgické pznatky v technike reklamy, pri navrhvaní hudbných nástrjv, v rganizácii dpravy a pd. Pznatky pamäti a učebnm ptenciáli nachádzajú svje uplatnenie predvšetkým v vyučvaní. Psychlógia sbnsti V rámci psychlógie sbnsti sú výskumy rientvané špeciálne na individuálne rzdiely medzi ľuďmi. Aká je štruktúra sbnsti pána Mlynára? V čm sa líši d statných ľudí? Preč sa jedna sba správa agresívne a iná zase nesmel? Preč sa niekt môže vypracvať v svjm pvlaní na vyský kariérny pst a iný zase nie? Aj meranie jedntlivých rzdielv medzi ľuďmi, psychdiagnstika, patrí d blasti psychlógie sbnsti. V tmt kurze sme sa rzhdli spracvať psychdiagnstické skúmanie splu s psychlgicku metdlógiu. V rámci psychlógie sbnsti existuje blasť, ktrá sa zaberá skúmaním a ppism th, č sa rzumie pd pjmm sbnsť. Čast sa vyskytujúce nedrzumenie spčíva v tm, že psychlógia je stavaná na rveň s psychlógiu sbnsti. Stáva sa t pret, leb veľa ľudí má psychlógvi jednstranný braz, spravidla vychádzajúci z názru, že psychlóg výhradne diagnstikuje iných ľudí. Ak ste však dpsiaľ zistili, psychlógia má pdstatne širší záber. 14

15 Úvd d tematiky Vývinvá psychlógia D blasti vývinvej psychlógie patrí vývin člveka, faktry, ktré tent vývin vplyvňujú, ak aj prcesy rastu a dspievania, prcesy učenia, vývin rôznych psychických prcesv. Mnh aspektv, ktré môžu byť bsiahnuté aj v iných základných blastiach psychlógie, sa psudzujú z phľadu zmeny a vývinu. Takt sa medzi iným skúma vývin jazyka a reči, myslenia, vnímania, citvéh živta a sbnsti. Vývin člveka zahŕňa celý jeh živtpis, ktrý sa bvykle zadeľuje d nasledujúcich fáz: Štádium prenatálneh (vnútrmaternicvéh) vývinu Štádium djčenské - d 1 rka Štádium rannéh detstva (batlivé bdbie) rky Predšklský vek rkv Mladší šklský vek rkv Stredný šklský vek (štádium puberty) rkv Starší šklský vek (adlescencia) rkv Mladší dspelý vek rkv Stredný dspelý vek rkv Starší dspelý vek rkv Starba - 65 a viac rkv Vývinvá psychlógia je bvykle pvažvaná za synnymum detskej psychlógie aleb psychlógie mládeže. Nie je tmu tak, hci je pravda, že práve pčas týcht živtných bdbí sa uskutčňujú najväčšie vývinvé zmeny. Detstv a mladsť sú pvažvané za periódy, ktré majú najväčší vplyv na ďalší živt. V tmt kurze uvidíte, že predvšetkým psychanalýza pripisuje detstvu veľký význam. Ľudský vývin však nezastavuje dsiahnutím dspeléh veku. Aj fázy prichádzajúce p adlescencii majú svj význam a rvnak prinášajú sbité prblémy. Vývinvá psychlógia je teda veľmi rzsiahle dvetvie psychlógie a v rámci tht kurzu ju budeme ešte dôkladne študvať. 15

16 16