Hlavné správy. Kľúčové očakávané udalosti. Trendy trhu FINANČNÉ SPRÁVY A ANALÝZY JÚN 2018

Transkript

1 Autori: Zdenko Štefanides I Hlavný ekonóm Andrej Arady I Senior ekonóm FINANČNÉ SPRÁVY A ANALÝZY JÚN 2018 Hlavné správy Eurozóna v roku 2018 uzatvára produkčnú medzeru, strednej Európe sa to podarilo už v minulom roku Pred krízou bol rast Slovenska o viac ako polovicu rýchlejší než u susedov. Tieto časy sú však definitívne uzavretou minulosťou Optimistický výhľad Slovensku prisudzuje potenciál rastu HDP na úrovni priemeru krajín V3, okolo 3,3% My sme opatrnejší a potenciálny rast Slovenska vidíme okolo 2,5%, medzi Eurozónou a priemerom našich regionálnych susedov ČNB prekvapivo zvýšila sadzby Domáca ekonomika aktuálne rastie nad potenciálom, pracovný trh sa prehrieva, rast miezd v 1Q18 už dosiahol 6,5% r/r Kľúčové očakávané udalosti Fed a ČNB ukázali jastrabiu tvár, sprísňujú menové politiky, ECB naopak znie pomerne holubičie. Fed načrtol v tomto roku 4 zvyšovania sadzieb oproti pôvodne plánovaným trom. ČNB vstúpila do vykreslenej trajektórie extra zvýšením sadzieb a keď sa kurz koruny nepohne na silnejšie úrovne, môže tak spraviť znova. Sledovať menovú politiku bude nasledujúce mesiace určite dôležité. Trendy trhu aktuálne pred m esiacom medzimesačná začiatok roka zmena YTD zmena EUR/USD 1,163 1,163 0,01% 1,201-3,12% EUR/CZK 25,88 25,75 0,54% 25,51 1,47% EURIBOR 3M -0,324-0,322 0,00p.b. -0,329 0,01p.b. EURIBOR 12M -0,181-0,186 0,01p.b. -0,186 0,01p.b. SK ŠD 10R VÝNOS 0,896 0,917-0,02p.b. 0,813 0,08p.b. DE ŠD 10R VÝNOS 0,335 0,344-0,01p.b. 0,427-0,09p.b. 1

2 Predikcie aktuálne predikcie Q18 3Q18 4Q18 1Q19 EUR/USD 1,16 1,16 1,15 1,17 1,19 EUR/CZK 25,88 25,8 25,4 25,2 25,1 EURIBOR 3M -0,32-0,32-0,33-0,33-0,33 EURIBOR 12M -0,18-0,18-0,18-0,18-0,14 SK ŠD 10R výnos 0,90 0,96 1,19 1,47 1,88 DE ŠD 10R výnos 0,34 0,42 0,54 0,77 1,08 Zdroj: Intesa Sanpaolo, VÚB banka research, Pozn.: 10R SK ŠD sú interpolované EUR/CZK EUR/USD 3M EURIBOR Zdroj: Macrobond, Bloomberg 10 rokov po kríze Na jeseň uplynie desať rokov od pádu Lehman Brothers, ktorý odštartoval globálnu finančnú krízu a najprudšiu ekonomickú recesiu od 30 rokov minulého storočia. Pred desiatimi rokmi sa viedli debaty nielen o tom aký hlboký bude prepad životnej úrovne, ktorý finančnú krízu nevyhnutne bude nasledovať, ale najmä o tom aké rýchle a trvalé bude následné oživenie. Možné scenáre zahŕňali tak názory optimistov, ale aj pesimistov, ktorí pokrízovému oživeniu veľkú nádej nedávali. Ktorý scenár sa teda zo spätného pohľadu naplnil, hlavne v našom regióne a v slovenskej ekonomike? A aký máme zhruba potenciál rastu ekonomiky v strednodobom horizonte? 2

3 Pohľad späť: teória Teoreticky, hospodárske oživenie po kríze môže byť trojaké: 1) rýchle dobehnutie predkrízovej potenciálnej úrovne životnej úrovne aj tempa rastu 2) dobehnutie tempa rastu, no nie straty spôsobenej krízou 3) permanentné spomalenie tempa rastu a prehlbujúca sa strata oproti predkrízovému trendu (viď graf). Teoreticky možné samozrejme sú aj vyslovene pesimistické scenáre dlhodobej stagnácie či dokonca prepadu životnej úrovne, v ktorých pokrízový ekonomický rast by bol nulový alebo dokonca v zápore. Graf: Teoretické scenáre rastu HDP po kríze Zdroj: ISP research Pohľad späť: skutočnosť V polovici pokrízovej dekády, teda pred piatimi rokmi, sme v ekonomike USA pozorovali scenár 2, teda rýchle dobehnutie predkrízového tempa rastu, no s permanentnou stratou produkcie spôsobenej počas recesie. V Eurozóne aj na Slovensku sme pozorovali najmenej pozitívny scenár oživenia, scenár 3, keďže oživenie bolo len mierne a tempo rastu pomalšie ako pred krízou. Strata HDP, ktorá vznikla počas krízy sa tak oproti predkrízovému trendu ďalej nabaľovala. V druhej polovici pokrízovej dekády však expanzia nabrala na intenzite aj v našich končinách. Eurozóna nielenže dokázala zabrániť ďalšiemu prepadu, ale v ostatných rokoch začala dokonca stratu oproti predkrízovej trajektórii postupne znižovať. Oživenie v Eurozóne sa tak posunulo od scenára 3 v prvej polovici pokrízovej dekády k scenáru 1 v jej druhej polovici, keďže rast HDP v ostatných štyroch rokoch (2.1% v priemere) prekonal aj predkrízový trend (1.7%). Navyše, podľa odhadov kolegov z ISP research v aktuálnom roku, 2018, HDP Eurozóny dotiahne stratu oproti svojmu potenciálu a uzavrie tak produkčnú medzeru (viď graf). Graf: Eurozóna: vývoj reálneho HDP oproti predkrízovému trendu aj potenciálu, index 1998=100 Zdroj: Eurostat, ISP research 3

4 V strednej Európe bol vývoj veľmi podobný Eurozóne. Zatiaľ čo v prvej polovici pokrízovej dekády sa napĺňal skôr scenár 3, v jej druhej polovici sa oživenie prehuplo do scenára 1. Ekonomický rast sa zrýchlil nad predkrízové tempo a región začal stratu oproti predkrízovému trendu postupne znižovať. Navyše, podľa odhadov kolegov z ISP research, HDP regiónu strednej Európy dotiahlo stratu oproti svojmu potenciálu už v minulom roku a uzavrelo tak produkčnú medzeru o rok skôr ako Eurozóna (viď graf). Graf: CEE: vývoj reálneho HDP oproti predkrízovému trendu aj potenciálu, index 1998=100, CEE definovaná ako V4+Slovinsko Zdroj: Ameco, ISP research Prípad Slovenska Slovensko je v porovnaní s ostatnými krajinami špecifický prípad. Naše predkrízové tempá rastu sa výrazne vymykali normám v okolitých krajinách pretože vďaka príchodu veľkých zahraničných investorov a reformám ktoré sprevádzali naše úsilie o prijatie spoločnej európskej meny sme mali v posledných rokoch pred globálnou finančnou krízou výnimočne rýchly rast HDP. Po kríze sme sa však zaradili späť do šíku a náš vývoj HDP bol do veľkej miery podobný regionálnemu. V ostatnom roku sme dokonca za susedmi začali zaostávať. Priemerný rast HDP za ostatnú dekádu bol na Slovensku 2,4%, zatiaľ čo vo zvyšných krajinách V4 to bolo o desatinku viac (viď graf). Graf: Porovnanie V3 a SK - reálny HDP vs trend , index 2010=100 Zdroj: Eurostat, VÚB research 4

5 Aký máme potenciál rastu HDP? Pred krízou bol rast Slovenska o viac ako polovicu rýchlejší než u susedov. No tieto časy sú zjavne už definitívne uzavretou minulosťou. Kvôli absencii reforiem, nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a zhoršujúcej sa medzinárodnej konkurencieschopnosti bude náš potenciál rastu HDP skôr hľadaním sa v prieniku Eurozóny a regiónu strednej Európy než vzhliadaním k prekrízovej rekordnej výkonnosti. Podľa našich kolegov v ISP research, aktuálny potenciálny rast HDP regiónu strednej Európy je okolo 3,3%. Pre Eurozónu rast potenciálneho produktu odhadujú výrazne nižšie, okolo 1,5%. Graf: Eurozóna: potenciálny rast HDP, príspevky v percentuálnych bodoch Graf: CEE: potenciálny rast HDP, príspevky v percentuálnych bodoch Zdroj: ISP research Zdroj: ISP research Optimistický výhľad by Slovensku prisúdil potenciál na úrovni priemeru krajín V3. Takýto výhľad, teda rast potenciálneho produktu v rokoch okolo 3,3% prisudzuje Slovensku napríklad Inštitút finančnej politiky (viď My sme opatrnejší a potenciál rastu HDP Slovenska po odznení aktuálnych veľkých investícií v automobilovom priemysle vidíme nižšie, na úrovni okolo 2,5%, teda zhruba medzi Eurozónou a priemerom našich regionálnych susedov. 5

6 Prehľad dát ostatného mesiaca Ekonomika rastie nad potenciálom, výrazne tlačiac na rast miezd Po solídnom raste 3,4% r/r v roku 2017 pokračuje slovenská ekonomika v expanzii decentne nad 3% aj v roku Rast v prvom štvrťroku bol zatiaľ o čosi slabší než náš celoročný odhad 3,8% r/r, stále však očakávame, že sa rast v priebehu roka ešte zvýši, najmä vďaka akcelerácii produkcie áut a investícii. Popri spoločných ťahúňoch rastu nášho regiónu V4 (EUfinancované investície a pracovný trh extra podporujúci súkromnú spotrebu), slovenská ekonomika bude najbližšie štvrťroky zbierať ovocie v podobe vyššieho rastu aj vďaka vplyvu výnimočných investícii automobiliek. Očakávame tak, že ekonomika bude rásť v tomto aj nasledujúcich dvoch rokoch nad potenciálom, od prelomu rokov 2018 a 2019 okolo 4%. Pracovný trh sa medzitým ďalej prehrieva. Registrovaná miera nezamestnanosti v máji dosiahla ďalšie nové minimum 5,4%. Tlaky na pracovnom trhu sa už prejavili aj na vysokom raste miezd, 6,5% r/r v 1Q18. Inflácia sa na začiatku roka 2018 skokovito zvýšila vplyvom rastu regulovaných cien, na čo sa nabalil ešte rast cien potravín a voľne obchodovateľných tovarov a služieb. V samotnom máji, ale klesla z predošlého maxima 2,9% r/r na 2,6% r/r. Zrejme si musíme zvyknúť, že inflácia bude viac kolísať ako v predošlých rokoch, dôvodom je rast váhy leteniek v spotrebiteľskom koši, ktorých cena je výrazne volatilná. Graf: Nominálny rast miezd, r/r % ČNB už viac nečakala a zvýšila sadzby Česká národná banka na svojom ostatnom zasadnutí 27. júna prekvapivo zvýšila základnú menovopolitickú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 1%. Inflácia sa podľa ostatných dát nachádzala nad prognózou, rovnako nad očakávania rýchlo rastú aj mzdy. Hoci rast ekonomiky spomaľuje, ekonomika stále rastie nad potenciálom a prehrieva sa. Popri údajoch o inflácii bol kľúčovým v tomto rozhodnutí aj slabší než očakávaný vývoj koruny. Tá od februára obrátila svoj trend, keď z predošlého maxima 25.1 voči euru zo začiatku februára oslabila späť na Slabší vývoj koruny tak neprispieval k žiadúcemu sprísňovaniu menových podmienok, preto sa otvoril priestor kompenzovať kanál výmenného kurzu úrokovým kanálom. na predošlých 25,9, resp. v čase písanie tohto komentára až na 26,0. Toto zvýšenie sadzieb považujeme za extra vstup do trajektórie rastu sadzieb, ktorá sa tak celá dvihne. Do konca roku 2019 tak rovnako ako v predošlom odhade nateraz očakávame ešte tri zvyšovania sadzieb, z čoho jedno ešte v tomto roku. Ak ale koruna ostane takto slabá, môžeme sa dočkať ďalšieho podobného vstupu. Graf: EURCZK Ako na tlačovej konferencii guvernér Rusnok prezradil, banková rada bola v tomto rozhodnutí komfortná. Ďalšie pokračovanie sprísňovania menovej politiky Rusnok ale nevytýčil príliš jasne, kľúčová bude reakcia trhu a ďalší vývoj koruny. Ekonomika by mala pokračovať aj naďalej v raste nad potenciálom, i keď o niečo pomalším tempom než vlani. Odhliadnuc od bezprostredných výkyvov kurzu, reakcia trhu je zatiaľ po po dvoch dňoch de facto nulová, koruna sa opäť ustálila 6

7 Kľúčové makroekonomické indikátory Q17 4Q17 1Q18 III.18 IV.18 V F 2019F HDP Reálny HDP r/r % rast 1,5 2,6 3,8 3,3 3,4 3,4 3,5 3, ,8 4,0 Nominálny HDP r/r % rast 2,0 2,4 3,6 3,1 4,5 5,0 5,4 5, ,4 6,0 HDP (bežné ceny) mld EUR 74,2 76,1 78,9 81,2 84,8 22,3 22,1 20, ,4 94,7 HDP na obyvateľa EUR Spotreba domácností r/r % rast -0,8 1,4 2,2 2,7 3,7 4,0 3,6 3, ,5 2,5 Spotreba verejnej správy r/r % rast 2,2 5,3 5,3 2,6 0,2-1,4 3,1 3, ,4 2,5 Tvorba hrubého fixného kapitálu r/r % rast -0,9 1,2 16,9-3,3 3,2 10,4 6,1 12, ,8 1,9 Vývoz r/r % rast 6,7 3,7 7,0 4,0 4,3 3,8 5,8 2, ,2 7,5 Dovoz r/r % rast 5,6 4,4 8,1 2,3 3,2 5,9 3,3 3, ,2 6,0 Inflácia CPI r/r % rast 0,4-0,1-0,5 0,2 1,9 1,6 1,9 2,4 2,4 2,9 2,6 2,6 2,0 CPI priemer 1,4-0,1-0,3-0,5 1,3 1,5 1,8 2, ,6 2,1 HICP r/r % rast 0,4-0,1-0,5 0,2 2,0 1,8 2,0 2,5 2,5 3,0 2,7 2,6 2,0 HICP priemer 1,5 0,0-0,3-0,5 1,4 1,6 2,0 2, ,6 2,1 Jadrový CPI r/r % rast 0,4 0,2-0,2 0,9 2,7 2,3 2,7 2,7 2,7 3,3 3,0 2,7 2,0 Jadrový CPI priemer 1,5 0,2 0,0 0,1 2,1 2,2 2,7 2, ,7 2,1 PPI r/r % rast -1,7-3,7-4,5-1,8 2,0 2,1 2,0 3,3 3,3 4,2 4,5 3,5 2,0 PPI priemer -0,1-3,5-4,2-4,3 1,9 1,6 1,9 3, ,5 2,0 Vonkajšia bilancia Bilancia zahraničného obchodu - kumul. mln EUR 4232,4 4702,4 3302,9 3672,1 3188,9 2177,2 3180,4 733,1 733,1 976,7-2700,0 3272,8 12M Obchodná bilancia / HDP % 5,7 6,2 4,3 4,5 3, ,0 3,5 Vývoz r/r % rast 3,3 0,9 3,6 4,6 5,6 7,7 8,0 3,4 0,1 8,7-6,2 7,0 Dovoz r/r % rast 2,3 0,1 7,5 3,1 8,6 10,0 6,6 4,3-3,8 9,6-7,0 6,5 Trh práce Miera nezamestnanosti koniec obdobia 13,5 12,3 10,6 8,8 5,9 6,4 5,9 5,6 5,6 5,4 5,4 5,6 5,1 Miera nezamestnanosti priemer 14,1 12,8 11,5 9,5 7,1 6,6 6,0 5, ,6 5,1 Miera nezamestnanosti (VZPS) priemer 14,2 13,2 11,5 9,7 8,1 8,0 7,7 7, ,3 6,8 Hrubá mesačná mzda EUR priemer Nominálna mesačná mzda r/r % rast 2,4 4,1 2,9 3,4 4,4 5,2 5,2 6, ,8 5,0 Reálna mesačná mzda r/r % rast 1,0 4,2 3,2 3,9 3,1 3,6 3,3 4, ,2 2,9 Produkcia, tržby a sentiment Priemyselná produkcia r/r % priemerný rast 5,3 3,8 5,9 4,86 4,8 2,8 3,6 0,3-2, ,0 8,0 Stavebná produkcia r/r % priemerný rast -5,3-3,3 16,3-6,7 2,9 6,3 8,5 9,2 0, ,0 3,0 Maloobchodné tržby r/r % priemerný rast 0,1 3,6 1,7 2,0 6,0 6,4 5,7 4, ,5 4,0 Indikátor ekonomického sentimentu koniec obdobia 96,1 102, , ,8 100, ,6 103,8 - - Úrokové sadzby ECB refinančná sadzba koniec obdobia 0,25 0,05 0,05 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,25 3M EURIBOR koniec obdobia 0,29 0,08-0,13-0,32-0,33-0,33-0,33-0,33-0,33-0,33-0,32-0,33 0,10 1R EURIBOR koniec obdobia 0,56 0,33 0,06-0,08-0,19-0,17-0,19-0,19-0,19-0,19-0,18-0,17 0,42 Výnos 10R SK štátneho dlhopisu koniec obdobia 2,50 1,09 0,74 0,90 0,81 0,86 0,81 0,91 0,91 0,92 0,93 1,5 2,5 Výnos 10R EU štátneho dlhopisu koniec obdobia 1,93 0,54 0,63 0,21 0,43 0,46 0,43 0,50 0,50 0,56 0,51 0,8 1,8 Výmenný kurz EUR /USD koniec obdobia 1,379 1,210 1,087 1,052 1,201 1,181 1,201 1,232 1,232 1,210 1,167 1,170 1,210 EUR /USD priemer 1,328 1,328 1,110 1,105 1,130 1,175 1,178 1,229 1,233 1,228 1,182 1,190 1,190 Poznámka: Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky dáta sú ku koncu roka Zdroj: Národná banka Slovenska, Štatistický úrad SR, Národný úrad práce, VÚB banka, Intesa Sanpaolo Výhľad výnosy dlhopisov: Výnosy na slovenských dlhopisoch ostávajú naďalej pod výrazným vplyvom programu nákupu aktív ECB (APP), ktorý aktuálne drží prirážku voči nemeckým dlhopisom pod priemernou úrovňou spred začiatku tohto programu, cca na 50 bodoch. Odsunuté očakávania na zvýšenie základných sadzieb ECB z júna 2019 na október 2019 zmenili aj náš výhľad na nemecké výnosy - očakávaný rast, sme odsunuli tiež cca o jeden kvartál, hoci sú aktuálne vplyvom programu APP výrazne pod rovnovážnou hodnotou. Trh totižto stále vníma ECB ako veľmi holubičiu a tak aj naceňuje nemecké výnosy, ktoré sú navyše aj pod vplyvom úteku ku kvalite z dôvodu politickej neistoty v Eurozóne. Rast prirážok z dôvodu tejto neistoty by sa mal zrejme s blížiacim sa koncom nákupov ECB (na konci roku) prejaviť aj na slovenských výnosoch a tak očakávame ich rast na hornú hranicu úrovne na ktorej sa pohybovali pred začiatkom tohto programu bodov. Neskorší rast nemeckých výnosov sme tak nepremietli naplno aj do neskoršieho rastu slovenských výnosov. Tento materiál je pripravovaný: Odbor Ekonomické analýzy, VÚB banka Hlavný ekonóm Senior ekonóm Zdenko Štefanides zstefanides@vub.sk Andrej Arady aarady@vub.sk Predaj Lukáš Žitný Róbert Jaselský Zuzana Šikulová Tento materiál bol pripravený VÚB bankou. Informácie a názory boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak VUB banka neposkytuje záruku za ich úplnosť a správnosť. Táto správa bola pripravená len na informačné účely a nie je určená ako ponuka alebo solicitácia na predaj alebo kúpu ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menomvúb banka. Nemal by byť pokladaný za náhradu za vlastný úsudok. VÚB banka alebo ktorákoľvek iná osoba spojená s ňou môže využiť akýkoľvek materiál a/alebo informácie, na ktorých je tento materiál založený bez predošlého zverejnenia rovnakých materiálov a informácii pre klientov. VÚB banka a/alebo osoby s ňou spojené môžu mať z času na čas dlhé alebo krátke pozície vo vyššie zmienených finančných produktoch. 7