Inovovanie a tvorba učebných osnov. pre občiansku náuku. v študijných odboroch SOŠ

Transkript

1 STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA, KOMENSKÉHO 16, LIPANY Invvanie a tvrba učebných snv pre bčiansku náuku v študijných dbrch SOŠ Operačný prgram: OP Vzdelávanie 1.1 Premena tradičnej škly na mdernú Prgramvé bdbie: Prijímateľ: Stredná dbrná škla, Kmenskéh 16, Lipany Názv prjektu: Mdernými metódami vzdelávania k rzvinutej splčnsti Kód ITMS prjektu: Spracvala: Mgr. Edita Frákvá 1 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

2 Obsah Úvd Charakteristika učebnéh predmetu bčianska náuka Kľúčvé kmpetencie v predmete bčianska náuka Stratégie výučby bčianskej náuky Invatívne vyučvacie metódy v bčianskej náuke Brainstrming Dialgické metódy Mnlgické metódy Situačné a inscenačné metódy Metóda PHILLIPS DITOR Hdntenie a klasifikácia v bčianskej náuke Učebné pmôcky a didaktická technika Invácia učebných snv Vzdelávací štandard pdľa Štátneh vzdelávacieh prgramu Časv-tematické plány Záver Zznam pužitej literatúry Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

3 Úvd Predmet bčianska náuka je neddeliteľnu súčasťu všestrannej prípravy žiakv pre splčný živt. Otvára cestu k realistickému sebapznávaniu a pznávaniu sbnstí druhých ľudí a k pchpeniu vlastnéh knania i knania druhých ľudí v kntexte rôznych živtných situácií. Ak vyučvací predmet na stredných šklách má pripraviť mladéh člveka pre aktívny živt v demkratickej splčnsti, má h nacvičiť pre využívanie svjich príležitstí a pvzbudzvať jeh vôľu a túžbu mať pdiel na veciach verejných. Pznatky a vedmstí získané štúdim tht predmetu sa v súčasnej etape splčenskéh vývja charakterizvanéh netušenými mžnsťami mderných elektrnických kmunikačných prstriedkv, narastajúcim pčtm drgvzávislých jedincv, vyským percentm nezamestnaných mladých ľudí a nárastm chudby sa stávajú bezprstredným kvalifikačným predpkladm pre výkn pvlania a zvyšujú adaptabilitu pracvníka vči meniacim sa nárkm jedntlivých pvlaní. Tmut zámeru bli prispôsbené aj učebné snvy tht predmetu, ktré p mnhých inváciách a hľadaniach tých najptimálnejších pdôb sa zatiaľ ustálili k 1. septembru Tiet snvy vzdelávacie štandardy zahrňujú tematické celky z psychlógie, štátu a práva, filzfie. Sme presvedčení, že tiet invvané učebné snvy ( až na filzfiu, ktrú žiaci SOŠ pvažujú za zbytčnú pre ich živt) sú pre žiakv zaujímavé a zdpvedajú ich ptrebám. Musíme však pdtknúť, že rzsah pznatkv, ktré si majú žiaci svjiť tak, aby zdpvedali štandardm, je predimenzvaný. Učiteľ musí najprv splniť tiet vzdelávacie štandardy a až ptm môže uvažvať invácii č tam ešte ddať, aby t žiakv zaujal. Navrhujeme, aby učiteľ na prvej hdine bčianskej náuky bznámil žiakv s tematickými celkami a témami, ktré budú v priebehu rka preberať. Ostanú nám 4 hdiny vľné. Žiaci frmu brainstrmingu a diskusie navrhnú náplň týcht hdín. Žiakm tým umžníme uplatniť vlastné nápady, tvrivsť. Ani najzaujímavejšie učiv žiakv nenadchne, ak ich nevieme správne mtivvať. Všetky mderné kncepcie vyučvacieh prcesu sa zhdujú v tm, že žiak má byť v vyučvacm prcese mtivvaný a aktívny. Žiaľ, v SOŠ je prblém mtivvať žiakv, ktrí nemajú záujem učenie. Niektrých mtivuje štipendium, maturita, ale väčšina žiakv chdí d škly bez mtivácie či už sbnej aleb bez pdpry rdiny. Rdičia sa mál zaujímajú prspech a dchádzku svjich detí. Keďže predmet bčianska náuka nepatrí v SOŠ k maturitným, väčšina žiakv h dmieta ak neptrebný pre ich živt, a pret učitelia tht predmetu musia vynalžiť veľké úsilie, aby žiakv mtivvali k aktivite a k učeniu. Je naliehav ptrebná mravná brda ľudí, aby v ich hdntvm rebríčku bli na prvých miestach láskavsť, mier, przumenie, tlerancia, splupráca, rešpektvanie iných, nenásilné riešenie knfliktv. Práve tiet hdnty splu s výchvu na rešpektvanie ľudských práv a základných slbôd, na pdpru pchpenia, tlerancie a priateľstva medzi nárdmi by mal vštepvať žiakm práve predmet bčianska náuka. Tent cieľ dsiahneme, ak dáme žiakm mžnsť riadiť sa vlastnu mtiváciu, dstránime memrvanie vedmstí a d vyučvacieh prcesu vnesieme 3 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

4 emcinálne prvky, zvýšime samstatnsť a nezávislsť žiakv, pdpríme ich intelektuálne a emcinálne bjavvanie. Cieľm tejt príručky je invvanie a tvrba učebných snv vyučvacieh predmetu bčianska náuka, ktré sú spracvané v súlade s štátnym vzdelávacím prgramm a ktré dzrkadľujú dprúčané ciele, bsah a metódy výučby, ak aj návrh využitia didaktickej techniky a pmôck. Príručku sme kncipvali tak, aby výsledkm vyučvania bčianskej náuky na SOŠ bl žiak pripravený na celživtné vzdelávanie a učenie sa, aby bl pripravený adaptvať sa v budúcnsti na mnžstv zmien v plitike, kultúre a aby sa z neh stal člvek, ktrý si bude frmvať tvrivý štýl živta prstredníctvm vnútrnej mtivácie, citvej bhatsti, rzvinutých intelektuálnych schpnstí, dbrej scializácie a hdntvej rientácie. Naši žiaci sú mladí bčania. Majú už určité práva, zdpvednsť a pvinnsti, ktrých mnžstv a vážnsť bude narastať s pribúdajúcimi rkmi a dsiahnutím dspelsti. Byť bčanm znamená aj pdieľať sa na prcesch prebiehajúcich v splčnsti. Aby tent zásah d verejnéh živta bl kvalitný a zmysluplný, dsiahneme h tak, že vybavíme žiaka ptrebnými zručnsťami, vedmsťami, schpnsťu rzumieť prcesm a všebecne uznávaným hdntám splčnsti. 4 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

5 1.CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU OBČIANSKA NÁUKA v študijných dbrch: pracvník marketingu a kzmetička Predmet bčianska náuka je kncipvaný tak, aby svjim bsahm pmáhal žiakm rientvať sa v sciálnej realite a ich začleňvaniu d rôznych splčenských vzťahv a väzieb. Otvára cestu k realistickému sebapznávaniu a pznávaniu sbnsti druhých ľudí a k pchpeniu vlastnéh knania i knania druhých ľudí v kntexte rôznych živtných situácií. Obznamuje žiakv s vzťahmi v rdine a v škle, činnsťu dôležitých plitických inštitúcií a rgánv a s mžnými spôsbmi zapjenia sa jedntlivcv d bčianskeh živta. Rzvíja bčianske a právne vedmie žiakv, psilňuje zmysel jedntlivcv pre sbnú i bčiansku zdpvednsť a mtivuje žiakv k aktívnej účasti na živte demkratickej splčnsti. Obznamuje s základným kategriáln-pjmvým aparátm filzfie, prezentuje filzfiu a jej dejiny ak určité labratórium ľudskéh myslenia. Vyučvacie ciele sú zamerané na vytváranie takéh hdntvéh a rientačnéh systému pznatkv žiakv, ktrý im uľahčí rientáciu v budúcm každdennm smervaní bčianskeh živta. Pri vyučvaní bčianskej náuky je ptrebné rešpektvať didaktické zásady, najmä zásady spjenia škly s živtm, teórie s praxu, primeransti, mtivácie, uvedmelsti a aktivity. Vyučvanie má byť zamerané na citvú a vôľvú blasť, na pzitívne zmeny v pstjch a v hdntvej rientácii. Pre efektívne vyučvanie OBN je nevyhnutná atmsféra demkracie na škle, demkratické vzťahy učiteľa a žiakv. Žiaci i učitelia majú tvrene, slbdne, bez bavy z dôsledkv vyjadrvať svje názry v atmsfére tlerancie, bjektívnsti a spravdlivsti. Cieľm vyučvania OBN je pripraviť jedntlivca na živt v demkratickej splčnsti, a t takým spôsbm, že mu umžní vyknávať jeh úlhy a pvinnsti bčana, uvedie h d plitiky a bznámi h s základnými princípmi a hdntami, ktré sú základm našej splčnsti a t úcta k ľudským právam a demkracii, tlerancia a slidarita, ktré plynú z lepšieh przumenia a pznania iných. Efektívna bčianska náuka zahŕňa: základné pchpenie th, ak funguje demkracia a jej inštitúcie, pchpenie záknnsti a ľudských práv, ak sú pnímané v medzinárdných zmluvách a dhdách, zlepšenie participatívnych zručnstí, ktré umžňujú žiakm riešiť prblémy ich kmunity, rzsiahle využívanie interaktívnych vyučvacích metód, ak aj rientvanie vyučvania na študenta, šírenie kultúry demkracie a mieru na šklách a v všetkých sférach splčnsti. Vedie žiakv k tmu, že žiaci: 5 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

6 pchpia jedinečnsť a nepakvateľnsť každéh člveka v splčnsti, utvria si vedmie vlastnej identity a identity druhých ľudí, akceptujú vlastnú sbnsť a sbnsť druhých ľudí, zrientujú sa v splčenských, plitických a právnych faktch, tvriacich rámec každdennéh živta, uvedmia si práva a pvinnsti bčana Slvenskej republiky, rešpektujú základné princípy demkracie a tlerancie, uplatnia vhdné kmunikačné prstriedky k vyjadrvaniu vlastných myšlienk, citv, názrv a pstjv, k bhajvaniu vlastných pstjv a k primeranému bhajvaniu svjich práv, nadbudnú rešpekt ku kultúrnym, nábženským a iným dlišnstiam ľudí a splčenstiev, zvládnu základný kategriáln-pjmvý aparát filzfie, prezentujú filzfiu a jej dejiny ak určité labratórium ľudskéh myslenia a výkny jedntlivých filzfv ak inšpirujúcu ukážku th, ak sa ľudské myslenie rdil, v čase menil a precizval v strete s inými myšlienkvými platfrmami, rešpektujú a uplatňujú mravné princípy a pravidlá splčenskéh splunažívania a prebratiu zdpvednsti za vlastné názry, správanie sa a dôsledky knania. 6 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

7 2. Kľúčvé kmpetencie v predmete bčianska náuka Kľúčvé kmpetencie je zvnútrnený, vzájmne prepjený súbr nadbudnutých vedmstí, zručnstí, schpnstí, pstjv a hdntvých rientácií, ktré sú dôležité pre kvalitný rzvj sbnsti jedntlivca, jeh aktívne zapjenie sa d splčnsti, uplatnenie v zamestnaní a jeh celživtné vzdelávanie (Blašk, 2009) 1. Na t, aby dšl k efektívnemu svjvaniu si kľúčvých kmpetencií žiakmi, je ptrebná zásadná zmena spôsbu vyučvania OBN v zmysle známeh slganu Najlepší spôsb ak sa učiť, je nieč rbiť, najhrší spôsb, ak učiť iných, je rzprávať. T si však vyžaduje zmenu pstavenia žiaka na vyučvaní: d pasivity žiaka, ktrý rbí všetk iba na pkyn učiteľa, k aktivite, samstatnsti, tvrivsti, kperatívnsti v činnsti žiakv. Učiteľ musí vytvriť pri vyučvaní priaznivú atmsféru, aby žiaci mali isttu, že ich nikt nebude zsmiešňvať, ani splužiaci ani učiteľ. 2 Mať kmpetencie znamená mať kmplexnú vybavensť sbnsti, ktrá umžní jedntlivcvi úspešne zvládnuť úlhy a situácie v živte, v ktrých sa dkáže primerane rientvať, vyknávať vhdné činnsti, zaujať prínsný pstj. Z hľadiska kvality živta znamená pskytnúť jedntlivcm také vzdelanie, ktré im umžní viesť zmysluplný a bhatý sbný živt, zapjiť sa efektívne d sveta práce, aktívne sa zúčastňvať na demkratickm riadení a živte splčnsti. KK musia umžňvať jedntlivcvi aktualizvať nepretržite jeh vedmsti a zručnsti uplatniteľné v živtnej praxi. Štruktúra kľúčvých kmpetencií Medzinárdná kmisia UNESCO definvala v prgrame Vzdelávanie pre 21. strčie štyri piliere vzdelávania (Turek, 2008, s. 203): 1. Učiť sa pznávať: spjením širkých všebecných vedmstí a zručnstí svjvaných v malm pčte vyučvacích predmetv, ale svjených d hĺbky. Nemá zmysel vyučvať t, č nejde d hĺbky. Súčasne t znamená učiť sa učiť, aby bl mžné využívať vzdelávacie príležitsti celživtne. Je ptrebné vládať nástrje pznávania, pmcu ktrých môže člvek bádať, skúmať, byť zvedavý, chápať nvé, rzvíjať svju sbnsť p celý živt. Skutčný pznatk je ten, ktrý člvek sknštruuje sám. 2. Učiť sa knať: nielen si svjiť prfesijné zručnsti, ale aj kmpetencie vyrvnávať sa s rôznymi sciálnymi a pracvnými situáciami, pracvať v tímch, učiť sa byť aktívnym riešiteľm živtných situácií, nebyť pasívnym, manipulvaným bjektm, učiť sa slbdne rzhdvať. 3. Učiť sa žiť splčne: žiť a pracvať s inými ľuďmi, riešiť knflikty rešpektujúc hdnty pluralizmu, vzájmnéh przumenia, tlerancie a mieru, vážiť si, rešpektvať a tlervať dlišnsti iných ľudí, kpervať s nimi, nechcieť vládať iných ľudí, správať sa k iným zdpvedne a mravne. 4. Učiť sa byť: byť autenticku sbnsťu, ktrá vie, č chce, uvedmele si riadi vlastný živt, je sama sebu, nachádza zmysel svjh živta, vlastné šťastie a identitu. Harmnicky rzvíjať sbnsť v sfére kgnitívnej, psychmtrickej a sciafektívnej, mať schpnsť sebareflexie, autregulácie správania, samstatnsť úsudku (kritické myslenie), sbnú zdpvednsť. Vzdelávanie v bčianskej náuke má smervať k tmu, aby si jedntlivec 1 < 2 Turek, I.: Didaktika. Iura Editin, Str Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

8 vytvril, na úrvni zdpvedajúcej jeh schpnstiam a učebným predpkladm nasledujúce blasti KK, ktré sa vzájmne prelínajú a dpĺňajú: 1) kmunikačné (pripravensť k drzumievaniu sa v materinskm a cudzích jazykch) Mať kmunikačné kmpetencie znamená przumieť a interpretvať myšlienky, pcity a infrmácie v ústnej a písmnej pdbe a zapjiť sa d kmunikácie v rôznych vzdelávacích, pracvných a živtných situáciách. 2) infrmačné (pripravensť k využívaniu infrmačn-kmunikačných technlógií a k narábaniu s infrmáciami) Mať infrmačné kmpetencie znamená využívať pčítač a jeh príslušenstv na získavanie, psudzvanie, ukladanie, tvrbu, prezentáciu a výmenu infrmácií a na kmunikáciu a účasť v splupracujúcich sieťach prstredníctvm internetu. Vyučvanie smeruje k tmu, aby žiaci mhli: - získavať infrmácie v priebehu vzdelávania využívaním všetkých metód a prstriedkv, ktré majú žiaci v danm kamihu k dispzícii - zhrmažďvať, triediť, psudzvať a využívať infrmácie, ktré by mhli prispieť k riešeniu nastlenéh prblému aleb si svjiť nvé pznatky, využívať nvé infrmačné technlógie prezentácie, internet 3) na riešenie prblémv (pripravensť tvriv a kriticky samstatne riešiť prblémy bežnéh živta) Vzdelávanie má smervať k tmu, aby jedntlivec bl pripravený tvriv a kriticky riešiť samstatne bežné pracvné a mimpracvné prblémy. Vyučvanie smeruje k tmu, aby žiaci mhli: - vedieť rzpznať splčenské prblémy, primerane a jednznačne ich frmulvať - hľadať, navrhvať a pužívať primerané metódy a infrmácie, ktré by mhli prispieť k riešeniu danéh prblému, psudzvať riešenie prblémv - vedieť prvnať rôzne prístupy k riešeniu prblému 4) učebné (pripravensť k učeniu sa ak sa učiť) Mať učebné kmpetencie znamená naučiť sa efektívne sa učiť, pkračvať a ztrvať v učení sa, zrganizvať vlastné učenie sa, účinne hspdáriť s časm a s infrmáciami, a t tak individuálne ak aj v skupinách, vyhdncvať dsiahnuté výsledky a pkrk v učení sa, reálne si stanvvať ptreby a ciele svjh ďalšieh vzdelávania. 5) persnálne a sciálne (pripravensť k sebautváraniu, sebariadeniu sbnsti a k interpersnálnym vzťahm) Mať tiet kmpetencie znamená stanvvať si na základe pznania svjej sbnsti primerané ciele sbnéh rzvja v blasti záujmvej i pracvnej, starať sa svje zdravie, splupracvať s statnými v skupine a prispievať k utváraniu vhdných medziľudských vzťahv. 6) bčianske a kultúrne (pripravensť k zapájaniu sa d bčianskeh živta a k pdprvaniu kultúrnych hdnôt) Mať uvedené kmpetencie znamená uznávať hdnty a pstje pdstatné pre živt v demkratickej splčnsti a ddržiavať ich, knštruktívne sa pdieľať na dianí v splčnsti, knať v 8 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

9 súlade s jej trval udržateľným rzvjm, uvedmvať si dôležitsť tvrivéh vyjadrvania myšlienk, skúsenstí a emócií, pdprvať hdnty nárdnej, európskej i svetvej kultúry. 3 7) kmunikatívne a sciálne interakčné spôsbilsti Vyučvanie smeruje k tmu, aby žiaci mhli: - sprstredkvať infrmácie primeraným spôsbm tak, aby si kmunikujúci rzumeli - presvedčiv a jednznačne vyjadriť vlastný názr - kriticky hdntiť infrmácie z médií - správne interpretvať získané infrmácie, lgicky z nich vyvdzvať závery 8) interpersnálne a intrapersnálne spôsbilsti Vyučvanie smeruje k tmu, aby žiaci mhli: - pdprvať schpnsť pracvať v klektíve v priateľskej a ústretvej atmsfére, - svjiť si pcit zdpvednsti za svj výkn i za prácu v klektíve splužiakv, - hdntiť a uznávať svju prácu a výsledky iných. 9) spôsbilsť byť demkratickým bčanm Vyučvanie smeruje k tmu, aby žiaci mhli: - frmulvať a prezentvať svje pstje, - ukázať zdpvednsť za zverené veci, správanie sa, zdravie a spluzdpvednsť za živtné prstredie a stav splčnsti ak celku, - uvedmvať si základné humanistické hdnty, uplatňvať a chraňvať princípy demkracie. 3 Blašk, Michal < 9 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

10 3. Stratégie výučby bčianskej náuky Stratégie výučby OBN sú metdické pstupy učiteľv (metódy a frmy výučby, aktivity, príležitsti, pravidlá) v výučbe predmetu, ktrými cielene, systematicky utvárajú a rzvíjajú KK žiakv. Výučba riešením prblémv: Systém výučby s uzavretým cyklm svjím uspriadaním učebných činnstí žiakv, metód a friem práce učiteľa a žiaka, je systémm výučby, ktrý plne uplatňuje stratégiu výučby riešením prblémv (rzvíjanie celéh systému KK). Pri riešení prblémv učiteľ kladie dôraz na diskusie žiakv, ktrí by mali rzprávať aj k všetkým statným v triede, aby zasa tít p vypčutí argumentv mhli priam na príspevk splužiaka reagvať. Zabraňuje sa tým častým učiteľvým úpravám príspevkv žiakv. Prjektvá výučba: Zadávať žiakm rzsiahlejšie práce (rčníkvé, seminárne), žiacke prjekty, ktré tít spracúvajú, výsledky ktrých prezentujú s využitím IKT statným (KK učebné, na riešenie prblémv, kmunikačné, infrmačné, pracvné a pdnikateľské, prípadne bčianske a kultúrne). Navrhujeme tiet prjekty pre žiakv: prjekt riešenia nezamestnansti, prjekt riešenia rómskej menšiny a neprispôsbivých, prjekt riešenia sciálnych dávk, humanitárny prjekt, prjekt šklských aktivít. Využívanie IKT: Zadávať žiakvi úlhy, pri ktrých bude využívať pčítač a jeh príslušenstv na získavanie infrmácií i tvrbu výstupv akými sú pčítačvé prezentácie. Umžňvať žiakvi pdieľať sa na tvrbe internetvej stránky škly (KK infrmačné, kmunikačné, persnálne a sciálne, pracvné a pdnikateľské, bčianske a kultúrne). Skupinvé učenie sa: Úlhy zadávané žiakm, riešia tít v dvjiciach i v skupinách. Výsledky dsiahnuté v skupine ptm určitý žiak prezentuje statným. Žiaci sú vedení k pmci slabším žiakm, k hdnteniu vlastných výknv i výknv splužiakv (KK persnálne a sciálne, kmunikačné). Sebahdntenie žiakv: Pri hdntení práce žiaka využívať jeh prtfóli, vlastný plán, vlastné hdntenie práce, sbné rzhvry (KK persnálne a sciálne). Dôsledne dbať na stanvvanie primeraných pžiadaviek pre žiaka, aby mhl rzvíjať pzitívnu predstavu sebe. 10 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

11 Šklský časpis, rzhlasvé relácie, šklské kultúrne pdujatia: Umžňvať žiakvi pdieľať sa na tvrbe šklskéh časpisu ak prstriedku kmunikácie medzi žiakmi a verejnsťu, na príprave šklských rzhlasvých relácií, šklských kultúrnych pdujatí (KK kmunikačné, pdnikateľské a pracvné, bčianske a kultúrne). Pdieľanie sa na tvrbe pracvnéh prstredia, na riadení kvality a autevaluácii škly: Umžniť žiakvi pdieľať sa na tvrbe pracvnéh prstredia, skultúrňvaní priestrv škly, partnersky sa vyjadrvať sa k jej prgramu a prevádzke (aj cez žiacke rady), zúčastňvať sa na hdntení škly dtazníkmi na meranie kvality, ftevaluáciu, a pd. (KK pracvné a pdnikateľské, bčianske a kultúrne). Reprezentácia škly žiakmi: Pskytnúť žiakvi príležitsť reprezentvať šklu v predmetvých lympiádach, stredšklskej dbrnej činnsti, šprtvých súťažiach, prezentáciách, prehliadkach, kultúrnych predstaveniach (KK pdnikateľské a pracvné, bčianske a kultúrne). Diskusie medzi žiakmi: Umžniť žiakm sfrmulvať si pravidlá pre diskusiu, vyhdncvať, ak sa im t darí ddržiavať (KK kmunikačné, persnálne a sciálne, bčianske). Samstatné štúdium: Dať príležitsť žiakvi preštudvať a interpretvať učebné texty na vyučvacích hdinách, vytvárať mu pdmienky pre čítanie s przumením (infrmačné a učebné KK). Samstatné vystúpenia žiaka: Zapájať žiaka d sprístupňvania nvéh učiva a rganizácie vyučvacích hdín prstredníctvm žiackeh referátu, prezentácie, experimentv, či vlastných úlh pre svjich splužiakv, prípadne dať žiakvi mžnsť, aby mnitrval, kmentval, hdntil učenie sa splužiakv, či svje vlastné učenie sa (KK učebné, kmunikačné, persnálne a sciálne). Cvičenia a didaktické hry: situačná a inscenačná metóda Zaraďuje d výučby hry a cvičenia, v ktrých žiak preberá na seba rôzne rly, rzvíja rôzne svje schpnsti, rieši prblémy (KK kmunikačné, persnálne a sciálne, učebné, na riešenie prblémv). Situačná metóda: spčíva v tm, že žiakm uvedieme určitú situáciu z blasti psychlógie, ľudských práv atď. Opis situácie bsahuje niekľk úlh, ktré majú žiakv mtivvať k riešeniu prblému nájdenia výchdiska z písanej situácie, či riešenia prípadu. Inscenačná metóda jej pdstata spčíva v tm, že niektrí budú hrať (inscenvať) určité rly zinscenujú určitú situáciu. Ptm v diskusii sa pkúsia nájsť výchdisk z situácie. Výhdu tejt metódy je emcinálne zaangažvanie žiakv prežívanie. Navrhujeme simulvanie zasadania Nárdnej rady SR, becnéh zastupiteľstva, súdu, žiackej rady. 11 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

12 Besedy s hsťami, exkurzie, verejnprspešná činnsť akcie slidarity, družbné styky s zahraničnými šklami Pvažujeme za najefektívnejšie prstriedky vyučvania OBN. Priebežné testy: Pravidelne zaraďvať na záver vyučvacích hdín priebežný test z prebranéh učiva, aby každý žiak získal spätnú väzbu svjm výkne na hdine. Priebežné testy neklasifikvať Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

13 4. Invatívne vyučvacie metódy v bčianskej náuke Učiteľ si musí premyslieť, ak a akými metódami, frmami, pmcu akých učebných pmôck a didaktickej techniky je ptrebné učiv preberať, ak si h majú svjiť nielen výbrní, ale aj priemerní a slabší žiaci, žiaci s rôznymi štýlmi učenia i rôznym tempm učenia a pritm výučba bude pre nich vzrušujúcim, príjemným zážitkm. Slv metóda pchádza z gréčtiny, kde methds znamená cestu k niečmu. V širšm chápaní sa pjmm metóda rzumie systematická pstupnsť činnstí smerujúca k dsiahnutiu cieľa. Pre vyučvanie bčianskej náuky sú najvhdnejšie tiet metódy: 4.1 Brainstrming je diskusná metóda, ktrá vyžaduje vyprdukvať v časvm limite č najviac samstatných nápadv na riešenie prblému. Brainstrming sa niekedy prekladá ak "búrka mzgv". Ďalším prekladm je "burza nápadv". Tent preklad je veľa výstižnejší, pretže tu ide nazaj akúsi burzu nápadv, ktrá má svje určené pravidlá. Autrm tejt metódy je Alex Osbrn. Vychádzal z živtných skúsenstí tvrby nápadv. Hvril, že mnhé nápady zaniknú skôr než ich vyslvíme nahlas. Mnhkrát majú tvrcvia nápadv strach z kritiky ich nápadu. Cieľm brainstrmingu je získať č najväčší pčet nápadv na riešenie danéh prblému. Dal by sa pvedať, že ide kvantitu nápadv. Án, je t skutčný cieľ prvej fázy tejt metódy, ale cieľm druhej fázy, p prehdntení nápadv, je dsiahnuť vyskú kvalitu. Fázy brainstrmingu Brainstrming stavia na dčasnm zámernm dblkvaní kritickéh myslenia pri súčasnm psilňvaní intuitívnych, ale aj náhdných zlžiek myslenia. O brainstrmingu hvríme, že je t metóda s dlženým hdntením. Má dve dôležité a d seba výrazne ddelené fázy: fáza tvrby nápadv (divergentná fáza), p zreteľnm uknčení divergentnej fázy nasleduje fáza kritickéh myslenia (niekde sa uvádza aj ak knvergentná fáza). V divergentnej fáze sa prdukujú netradičné, tak i riginálne nápady na riešenie prblému. V fáze kritickéh myslenia sa tiet nápady kriticky hdntia a prispôsbujú pžadvaným kritériám. Na začiatku učiteľ vytvrí vhdné prstredie s uvľnenu atmsféru, kde môžu žiaci uplatňvať svju fantáziu. Žiakm by sa mal umžniť vľné prdukvanie nápadv, návrhv, riešení na zadanú tému. Je zakázané nápady, návrhy v prvej fáze akýmkľvek spôsbm hdntiť (či už verbálnym aleb neverbálnym prejavm). Kritika myšlienk žiakv brzdí ich tvrbu. Zákaz hdntenia v prvej fáze má učiteľ, ale aj statní žiaci. Napriek, na prvý phľad nezmyselným nápadm môžu vzniknúť zaujímavé prjekty. Všetky nápady sa 13 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

14 zapisujú na viditeľné miest (najčastejšie na tabuľu), aby jedntlivé nápady inšpirvali žiakv k prdukvaniu ďalších nápadv. Vychádza sa z th, že v skupine sa väčšinu vyprdukuje viac nápadv než by za rvnaký časvý úsek vyprdukval jedntlivec. 4.2 Dialgické metódy sú zalžené na dialógu medzi učiteľm a žiakmi aleb žiakmi navzájm. Ich prednsťu je bjstranná aktivita učiteľa aj žiaka a riadenie vyučvacieh prcesu na základe spätnej väzby. Najčastejšie pužívanu dialgicku metódu je a) rzhvr. Rzhvr je metóda, pri ktrej učiteľ kladie žiakm viacer úlh, väčšinu tázk a žiaci tiet úlhy riešia dpvedajú na tázky, pričm tiet dpvede nebývajú časv nárčné. Pri rzhvre sú tázky čast zamerané iba na zapamätanie a przumenie pznatkv. Metódu rzhvru môže učiteľ aktualizvať prv svjené učiv, pakvať h, môže splu s žiakmi bjavvať nvé učiv, prehlbvať a upevňvať učiv, prevervať a hdntiť, č sa žiaci naučili. Otázky prvkujú rzumvú činnsť, pdnecujú žiakv k mysleniu. Otázky na hdntenie si vyžadujú, aby žiaci psudzvali kvalitu infrmácie a dávali ju d súvislsti aj s svjím vlastným knaním. Môže sa stať, že žiak nrmu pzná, ale kná inak. Tát prblematika sa už týka mrálneh usudzvania a knania. Otázky na tvrivsť sú zamerané na tvrbu nvých riginálnych myšlienk a pstupv. Môže ísť vymyslenie pstupu na dknčenie úlhy, vynájdenie riginálneh prduktu pre určité účely. b) skratvský rzhvr je najstaršu a najznámejšu metódu rzvja kritickéh myslenia. Ide rzhvr učiteľa a žiakv, pri ktrm učiteľ kladie žiakm tázky, na ktré žiaci splčne hľadajú dpvede. Skratvský rzhvr sa začína nastlením prblému, najčastejšie frmu tázky napr. Č je zmyslm živta? Žiaci navrhujú svje spôsby riešenia prblému, ktré učiteľ akceptuje, ale ku ktrým kladie sériu tázk zameraných na správnsť tvrdení žiakv. Hľadanie dpvedí na tiet tázky núti žiakv stále hlbšie sa nad prblémm zamýšľať, hľadať argumenty, dôkazy pre svje stanviská, prihliadať na názry iných, pzerať na prblém z rôznych strán, vyvdzvať závery, dmýšľať dôsledky t.j. kriticky myslieť. Na knci diskusie prichádzajú žiaci i učiteľ ku knsenzu na riešenie prblému. c) diskusia žiaci medzi sebu diskutujú, učiteľ je v pzadí, riadi diskusiu. Učiteľ vyvdí z diskusie jasné zvšebecnenie a závery. Diskusia umžňuje žiakvi veriť si svju schpnsť prezentvať sa, ale aj bhájiť vlastný názr. Primerane vedená diskusia umžňuje vidieť, že každé tvrdenie má viacer stránk, že ku každej pravde sa mžn dpracvať viacerými cestami. Diskusia živuje nezáživný predmet namiest téz a všebecne frmulvaných paragrafv či pučiek sa v diskusii bjavujú vlastné príklady z živta a aktuálne príklady uplatňvania či nedstatčnéh rešpektvania aspektv učebných tém. Diskusia ak metóda umžňuje uvedmiť si práv na vyjadrenie názru, prežívanie menšinvéh názru, uplatnenie tlerancie pri strete prtichdných názrv. Žiaci sa v diskusiách učia frmulvať, rzvíjať a kultivvane bhajvať svj názr, a tým sprstredkvane psilňujú i vlastné sebavedmie a dvahu slbdne sa vyjadrvať aj k splčensky citlivým témam. Je viac spôsbv, ak štrukturvať diskusiu celej skupiny žiakv: Priestr Žiaci by mali sedieť tak, aby na seba celý čas videli, aby nebli d seba príliš vzdialení. Mžn uspriadať stličky d kruhu aleb d frmy pdkvy. Už takát 14 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

15 jednduchá zmena pdpruje menej frmálnu atmsféru v triede, uľahčí uzavretejším študentm zapájať sa d diskusie a celkve aktivizuje študentv. Zameranie diskusie Je výhdné napísať tému a navrhvané diskusné kruhy na tabuľu v pdbe veľkéh nápisu. V mmentch, keď sa diskusia príliš dkláňa d prblematiky, je mžnsť pukázať na tent výrazne napísaný návrh témy, vrátiť sa k prblematike a vysvetliť nejasnsti pjmv a definícii, či uviesť príklady námetv, vďaka ktrým sa diskusia dchýlila d témy. Je dbré, ak je téma napísaná v frme tázky, na ktrú treba dpvedať aleb tvrdenia s viacerými mžnými dpveďami. Štrukturvanie a regulvanie diskusie Ak je diskusia nevyrvnaná, pretže sa presadzujú len niekľkí najvýraznejší študenti a statní sa nedstávajú k slvu, učiteľ by si t mal všimnúť a pkúsiť sa aktivizvať mlčiacich a nezapjených. Viacer diskusných techník umžňuje rvnmerne zapjiť všetkých študentv a zabezpečiť, aby si neskákali d reči. Kltč študenti môžu vyjadriť svj názr k téme tak, že hvria pstupne tak, ak sedia v kruhu a každý má na vyjadrenie názru napr. 2 minúty. Mikrfón učiteľ vyzve študentv, aby sa zahrali na hvrenie d mikrfónu. Práv hvriť má len ten, kt práve drží mikrfón. Vnútrný kruh mlčiaci žiaci si presadnú tak, že vytvria vnútrný kruh, ktrý bude pkračvať v diskusii. Závery z diskusie Na knci hdiny by sme mali ešte raz zhrnúť a zpakvať princípy, zásady a pznatky, ku ktrým študenti dspeli v diskusii. V ideálnm prípade by ich mali frmulvať a spracvať d písmnej pdby sami študenti, učiteľ len ptvrdí závery študentv a pmôže im nájsť presné vyjadrenie a primerane zvšebecňujúce frmulácie. d) beseda d dialgických metód sa dlišuje tým, že tázky nekladie učiteľ, ale žiak. Besedujúcim je pzvaný hsť riaditeľ škly, psychlóg, primátr, starsta, plicajt atď. e) heuristická metóda. Pdstata tejt metódy je v tm, že žiaci sa aktívne zúčastňujú na bjavvaní nvých pznatkv i metód práce, t.j. na svjvaní učiva. Tút metódu môžeme v OBN pužívať čast, pretže nám t umžňuje systém učiva. Učiteľ nastlí prblémvé situácie prstredníctvm prblémvej úlhy a hyptézy (mžné riešenia) navrhujú žiaci napr. tak, že učiteľ kladie tázky: Ak by ste pstupvali vy, keby ste sa citli v danej situácii, keby ste mali riešiť danú úlhu? 4.3 Mnlgické metódy - vysvetľvanie a prednáška Učiteľ slvnu symbliku dvzdáva svje vedmsti a pznatky. Žiak si ich musí zapamätať, zaznamenať a pchpiť. Z mnlgických metód dprúčame vysvetľvanie a prednášku. Pri vysvetľvaní, ak pužívame cudzie výrazy, musíme žiakm pdať aj ich slvenskú transkripciu a žiaci si ich musia zapísať d slvníka cudzích slv, ktrý sme zaviedli na prvej hdine bčianskej náuky. Prednáška pripravuje žiakv na bčiansky živt, kedy budú v svjm pracvnm prstredí pri výkne pvlania pčúvať prednášky. Pret sa musia učiť techniku pčúvania. 15 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

16 4. 4Situačné a inscenačné metódy V vzdelávaní ľudských práv a psychlógie sa veľmi čast využívajú situačné (prípadvé) metódy. Ich pdstata spčíva v riešení prblémvej úlhy na základe knfrntácie vedmstí, zručnstí a názrv žiakv. Študenti dpvedajú na tázky typu: zhdnť, zdôvdni, dplň, rzhdni. Opis situácie nesmie bsahvať žiadny kmentár autra, aby si žiaci urbili vlastný názr na riešený prblém. P bznámení sa s bsahm prípadu žiaci majú asi 5 minút času na frmuláciu tázk, spresňujúcich situáciu, na ktré dpvie učiteľ. P vyčerpaní tázk nasleduje etapa splčnéh hľadania ptimálneh výchdiska z pisu situácie riešenie prblému. Na záver dá učiteľ hlasvať výbere ptimálneh riešenia. Inscenačná metóda spčíva v tm, že niektrí aleb všetci žiaci budú hrať (inscenvať) určité rly, t.j. zinscenujú určitú situáciu. Ptm sa v diskusii pkúsia nájsť výchdisk z situácie. Ide simuláciu situácií aleb prcesv, ktré sa stali, aleb sa môžu prihdiť v skutčnsti. Výhdu tejt metódy, krem jej dynamicksti, je emcinálne zaangažvanie žiakv, sbné prežívanie situácie umžňujúce rzvj empatie a sciálneh cítenia, zmýšľania a knania. Žiaci sa učia hlbšie chápať medziľudské vzťahy a knflikty. 4.5 Metóda PHILLIPS 66 Autr tejt metódy Phillips dprúča vytvriť skupiny zlžené z šiestich členv (1 vedúci a 5 členv). Uvedie sa prblém a každá skupina diskutuje, rieši prblém v časvm rzsahu šesť minút. Ptm sa vedúci jedntlivých skupín sústredia tak, aby ich statní mhli dbre vidieť a pčuť a referujú výsledkch práce svjej skupiny, bhajujú ich a snažia sa nájsť ptimálne riešenie. Ak sa nenájde splčné riešenie a je veľký rzdiel v názrch jedntlivých skupín, nasleduje ďalšie kl, prípadne učiteľ zhrnie názry a urbí záver. Okrem cvičenia tvrivsti sa pri tejt metóde učia účastníci rýchl prdukvať myšlienky, rýchl sa rzhdvať, zdknaľujú sa ich kmunikačné schpnsti a zručnsti. 4.6 DITOR Autrmi tht univerzálneh heuristickéh návdu sú Zelina a Zelinvá. Jeh názv je dvdený z začiatčných písmen základných krkv heuristickéh návdu, a t takt: 1. krk: D definuj prblém. Spmedzi tém vyber prblém, sfrmuluj h, rzdeľ na pdprblémy, pkús sa zstaviť ideálne riešenie, cieľ, k čmu chceš dspieť. 2. krk: I infrmuj sa prbléme. Ak sa dteraz riešil? Zzbieraj pznatky, ktré môžu prispieť k jeh riešeniu. 3. krk: T tvr riešenia, nápady, hyptézy. Prdukuj č najviac, č najrzmanitejších a č najriginálnejších nápadv na riešenie prblému. Kmbinuj nápady, riešenia. Puži brainstrming. Mdifikuj a dpracuj návrhy a riešenia. 4. krk: O hdnť nápady, riešenia. Psúď ich nvsť a užitčnsť, reálnsť a mžnsť uskutčniť ich pdľa rzličných kritérií. 5. krk: R realizuj vybrané riešenia v praxi. Uvažuj, ak by si v budúcnsti mhl využiť skúsensti z riešenia tht prblému. 5 5 Turek, I. : Didaktika. Iura Editin, 2010, str Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

17 5.Hdntenie a klasifikácia v OBN Z všetkých činnstí, ktré sa dhrávajú v škle, verejnsť najviac zaujíma práve kntrla vyučvacieh prcesu: skúšanie, hdntenie a klasifikácia žiakv. Na základe kntrly a z nej vyplývajúceh hdntenia a klasifikácie sa rzhduje ďalšm sude žiakv, zasahuje jeh sebavedmie. Každý prces ľudskej činnsti je úzk spjený s prirdzenu ptrebu hdntenia (evaluácie), ani výchvn-vzdelávací prces si neviem predstaviť bez hdntenia. Cieľm hdntenia je prispieť k úspechu výchvn-vzdelávacieh prcesu a zárveň k rzvíjaniu schpnstí a sbnstí žiakv. Pri hdntení je najdôležitejšie, aby učiteľ vedel dpredu a jednznačne definval cieľ hdntenia, ktrý by mal pznať aj žiak a ktré by mali byť vpred a explicitne stanvené. Významnu súčasťu riadenia výchvnvzdelávacieh prcesu je kntrla výsledkv, ich hdntenie a klasifikácia. Hdntenie žiaka musí byť kmplexné, zalžené na princípe individuálneh prístupu k sbnsti žiaka. Pri hdntení žiakv prihliada učiteľ na kvalitu svjenia základných infrmácií, ak i záujem žiakv prblematiku a ich schpnsti tút prblematiku v širších kntextch aplikvať na prax. Nesmieme zabudnúť na aktivitu, angažvansť a samstatnsť žiaka. Hdntenie výsledkv vyučvania OBN nemžn realizvať iba tradičnými metódami (ústne skúšanie, didaktické testy), pretže týmit mžn zisťvať iba výsledky v kgnitívnej blasti vedmsti, zručnsti. Je ptrebné zisťvať a hdntiť aj výsledky v afektívnej blasti zmeny v pstjch a v hdntvej rientácii žiakv a v blasti správania. Tiet výsledky je vhdné zisťvať dtazníkmi, rzhvrm, pzrvaním, metódu riešenia živtných situácii, aktívnym zapájaním sa d vyučvacieh prcesu. Odprúčame využiť na preverenie vedmstí didaktický test, ktrý zadávame za každým tematickým celkm. Takt z DT získame v jednm plrku p dve známky. Sú t výstupné DT a zadávajú sa p prebratí tematickéh celku. Okrem DT budeme na vyučvacej hdine frntálne prevervať vedmstí, schpnstí zapamätať si a vybaviť naučené. Učiteľ plží tázky celej triede a p mikrpauze, ktrú majú žiaci na rzmýšľanie, vyvlá niektréh žiaka. Zárveň si pznačí dpvede žiakv, ktrých sleduje p celú hdinu a na záver hdiny ich klasifikuje. Učiteľ môže pvliť aj stručné výpisky, pdľa ktrých ptm žiaci dpvedajú. Tát krátka, samstatná príprava žiakv má kladný vplyv aj na prces zapamätania. Dbáme na t, aby pri frntálnm skúšaní bl v jednm plrku každý žiak hdntený aspň raz. Aktívni žiaci budú mať samzrejme viac známk, č sa dzrkadlí aj pri celkvm hdntení. Zdôrazňujeme, že súčasťu klasifikácie je ústne hdntenie triedy učiteľm, ktré má byť pravidelné, p každej vyučvacej jedntke. Pčas hdiny učiteľ cení spluprácu a aktivitu triedy. Dáva najav, že sleduje na hdine každéh žiaka, upzrní aj tých, ktrí bli pasívni. Pri plrčnm a záverečnm hdntení učiteľ rzberie výsledky každéh žiaka. Pvie im klady a nedstatky. Orientuje ich na takú činnsť, ktrá by mhla zlepšiť ich prácu, mtivuje ich. Výsledná známka nie je aritmetickým priemerm priebežnej klasifikácie, ale musí brať d úvahy kmplexný prejav žiaka v vyučvacm prcese. Zaujímavé je t, že v bčianskej náuke sa bezdôvdne vžil hdntenie žiakv známkami výbrný, chválitebný 17 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

18 a dbrý. Klasifikačný priadk nijak nebmedzuje klasifikáciu z bčianskej náuky. Máme k dispzícii stupnicu piatich známk. Ak ich nevyužívame, znižujeme nielen kvalitu vyučvania bčianskej náuky, ale aj význam a pstavenie v hierarchii statných vyučvacích predmetv. Ak má byť klasifikácia žiaka bjektívna a spravdlivá, má sa uskutčniť na základe všestrannéh pznania žiakv. Nie každému žiakvi vyhvuje skúšanie iba didaktickými testami, aleb individuálne ústne skúšanie. Burjan dprúča sústavne pužívať rôzne frmy skúšania a hdntenia žiaka v zmysle Kľkými rôznymi spôsbmi vieš žiaka hdntiť, tľkkrát si učiteľ. Učiteľ musí prefervať pzitívnu rientáciu hdntenia, ktrá vychádza z presvedčenia, že každý člvek môže byť v niečm úspešný. Učiteľ má vychádzať z kladv a prednstí žiaka, hdntiť t, č žiak vie, najprv pchváliť úspech a až ptm hdntiť nedstatky, ale s pvzbudivým pstjm a prejavením dôvery v mžnsti a schpnsti žiaka. Pzitívna rientácia hdntenia neznamená nespravdlivsť hdntenia, jeh zámerné skresľvanie, ale schpnsť učiteľa nájsť t, č mžn pchváliť, pvzbudiť, a tak dať žiakvi príležitsť prežiť pcit radsti z úspechu. 18 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

19 6. Učebné pmôcky a didaktická technika Učebné pmôcky a didaktická technika sa značujú aj splčným názv technické vyučvacie prstriedky (skrátka TVP). TVP sú pre žiakv prstriedkm, pmcu ktréh pznávajú klitý svet a pre učiteľa sú prstriedkm na zvýšenie efektívnsti vyučvacieh prcesu. Zabezpečujú plnšie a presnejšie infrmácie svjvanm učive, uľahčujú svjvanie zručnstí a návykv, pdprujú utváranie žiaducich pstjv žiakv. Sú aj prstriedkm prti dtrhnutiu teórie d praxe, škly d živta. V predmete OBN môžeme z TVP využiť infrmačné a kmunikačné technlógie pčítače a učebnice. a) Učebnica Učebnica je najdôležitejším nsiteľm učiva. Má vychádzať z učebných snv, knkretizvať t, č učebné snvy predpisujú. V súčasnsti pre predmet OBN neexistujú učebnice, ktré vychádzajú z vzdelávacieh štandardu platnéh d Učitelia a žiaci musia pužívať tie, ktré majú k dispzícií a v ktrých mnhé tematické celky nenájdeme vôbec. Našťastie je tu internet. Vďaka prjektm, dúfame, sa učitelia aj žiaci v krátkm hriznte dčkajú nvých učebníc, ktré budú v súlade s vzdelávacím štandardm. V súčasnsti dprúčame tiet učebnice pre žiakv aj učiteľv: 1. Kšč, M.: Základy psychlógie. Bratislava: Slvenské pedaggické nakladateľstv ISBN Okruhlicvá, A., Zelina, M.: Základy psychlógie pre stredné škly. Bratislava: Litera ISBN Kiczk, L. a kl.: Dejiny filzfie. Bratislava: Slvenské pedaggické nakladateľstv ISBN Krskvá, A., Krátka, D.: Základy práva a chrana sptrebiteľa. Bratislava: slvenské pedaggické nakladateľstv ISBN X 5. Tóth, R.: Základy plitlógie. Bratislava: Slvenské pedaggické nakladateľstv ISBN Pre učiteľv OBN dprúčame tiet príručky: 1. Album ľudských práv. Cuncil f Eurpe ISBN Výchva k ľudským právam. Bratislava, Minrity Rights Grup Slvakia ISBN Občan a demkracia. Autr Peter Kresák a klektív. Vydal Minrity Rights Grup Slvakia ISBN O vyučvaní ľudských práv. Autr Ivan Turek. Vydal KPÚ v Prešve Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

20 5. Multikultúrna výchva, án, aleb nie? Autrky Daniela Ďurajkvá a Dáša Vargvá. Vydal MPC v Bratislave ISBN Spznávanie humanitárneh práva. Vydal MPC v Prešve Ľudské práva a zručnsti ptrebné na ich uplatnenie. Autrky Ľubica Bagalvá a Darina Gglvá. Vydal Štátny pedaggický ústav Ústava Slvenskej republiky Filzfia. Autri Mária Furstvá a Jurgen Trinks. Vydal SPN v Bratislave Frmvanie bčianskych zručnstí. Autrka Viera Hffmanvá. Vydal MC v Prešve b) Infrmačné a kmunikačné technlógie IKT Svet prechádza neustálymi zmenami, bjavujú sa nvé technlógie, mení sa živtná úrveň aj živtný štýl ľudí. Na nvé ptreby a čakávania splčnsti by mal reagvať aj vzdelávanie. IKT môžu pdpriť nvé frmy vzdelávania a môžu prispieť k rzvju celživtnéh vzdelávania, ktré je nevyhnutné pre neustále bnvvanie a získavanie ptrebných znalstí a zručnstí pre živt v digitálnm svete. IKT patria d rúk žiakm, pretže im pskytujú jedinečné príležitsti pre nvé, aktuálne a atraktívne učenie sa, príležitsti pre skúmanie, kmunikáciu a bjavvanie veľkých myšlienk. Ak sa nám z škly pdarí vytvriť priestr bhatý na IKT, uľahčíme žiakm prístup k učeniu sa. Musíme si ale uvedmiť, že pčítač nie je nástrj pre učiteľa na učenie, ale nástrj pre žiaka na učenie sa. Učebnice sa už čskr stanú v predmete OBN zbytčné. Žiakv budeme vzdelávať prstredníctvm pčítača, Mderné technlógie, ktré môžeme pužiť ak edukačné pmôcky, zahŕňajú krem pčítača širkú škálu zariadení a prstredí, ak napr. prensné prístrje (mbilný telefón, mp3-vide, ft, prehrávač, GPS), hlasvacie zariadenia, herné knzly a audivizuálne zariadenia (nahrávanie a prehrávanie zvuku a brazu, aleb aj brazu aj zvuku na interaktívnej tabuli). 20 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

21 7.Invácia učebných snv Obsah a rzsah učiva v predmete bčianska náuka určuje Štátny pedaggický ústav v frme vzdelávacích štandardv, ktré prezentujú charakteristiku predmetu, ciele predmetu, tematický celk, bsahvý a výknvý štandard. Pretže tiet učebné snvy vzdelávacie štandardy sú pre učiteľa OBN záväzným dkumentm, je prirdzené, že učiteľ sa snaží sprstredkvať žiakm predvšetkým predpísané pznatky. Tiež kntrla efektívnsti vyučvacieh prcesu, a teda aj kvality práce učiteľa sa zameriava iba na mieru svjenia žiakmi predpísaných pznatkv. Výchvná a rzvíjajúca funkcia vyučvacieh prcesu, rzvj citvej, hdntvej, mravnej sféry, rzvj ich kľúčvých kmpetencií sú druhradé. Učiv v predmete OBN sa p pslednej úprave rzrástl d takej miery, že v čase určenm na vyučvanie sa nedá efektívne žiakmi svjiť, upevniť, prehlbiť, systemizvať. Učiteľ, ktrý chce invvať tiet vzdelávacie štandardy, musí predvšetkým splniť pžiadavky týcht štandardv a na inváciu mu stávajú 4 hdiny, ak za inváciu nepvažujeme účasť na becnm či mestskm zastupiteľstve, rôzne besedy, exkurzie či aktivity zamerané na rzvj ľudských práv a humanitárne akcie. Navrhujeme, aby náplni vľných hdín invácie učebných snv rzhdli sami žiaci už na začiatku šklskéh rka. V ďalšej časti tejt príručky sme štátne vzdelávacie štandardy spracvali na jedntlivé vyučvacie hdiny v časv-tematickm pláne. Aby učiv bl prebrané, precvičené a upevnené v škle, bez preťažvania žiakv, d bsahvéh štandardu sme vymedzili základné učiv, ktré zahŕňa vedmsti, zručnsti a návyky ptrebné pre praktický živt bčana demkratickej splčnsti. Explicitne sme základné učiv vyjadrili v pdbe výknvých štandardv. Predpkladáme, že v šklských vzdelávacích prgramch SOŠ sú pre predmet bčianska náuka v študijných dbrch vyčlenené 3 hdiny p jednej týždenne v druhm, treťm a štvrtm rčníku. Rzlženie hdín v rčníkch nemusí súhlasiť s naším delením, ale v knečnm dôsledku 3 hdiny vyplývajú z Štátneh vzdelávacieh prgramu. Je na každej škle, ak si tie hdiny začlení d šklskéh vzdelávacieh prgramu. Vzdelávací štandard pre študijné dbry, ktrých abslvvaním žiak získa úplné stredné dbrné vzdelanie sme rzpracvali d jedntlivých rčníkv tak, aby sa žiakm č najľahšie svjval a vedmstí a zručnstí svjené v predchádzajúcich tematických celkch mhli využiť pri nasledvných, čím dchádza k prehĺbeniu a upevneniu získaných pznatkv d prvej až p pslednú hdinu bčianskej náuky. Uvádzame aj vzdelávací štandard vydaný Štátnym pedaggickým ústavm, ktrý sme spracvali d jedntlivých hdín. 21 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

22 7.1VZDELÁVACÍ ŠTANDARD pdľa Štátneh vzdelávacieh prgramu platnéh d 1. septembra 2013 Tematický celk Výknvý štandard Obsahvý štandard Člvek ak jedinec vnímania, prežívania a pznávania skutčnsti sebapznávanie a pznávanie druhých ľudí a spôsby dlišnstí ľudí v prejavch správania pznajú a uplatnia zásady duševnej hygieny dôsledky stresu Pdstata ľudskej jedinečnsti psychika vnímanie, pzrvanie, pamäť, myslenie emócie Osbnsť člveka sbnsť, identita temperament schpnsti mtívy a pstje učenie duševná hygiena zdravie a stres pradenstv sebapznávaní, pznávaní druhých ľudí, vľbe prfesijnej rientácie vyrvnávania sa s nárčnými živtnými skúsensťami, uvedú na príkladch z živta rôzne vplyvy na vnímanie a pznávanie člveka. Člvek a splčnsť scializácie ľudskej bytsti píšu sciálne rly, ktré v svjm živte prežívajú spôsby kmunikácie v frmálnych a nefrmálnych vzťahch Prces scializácie scializácia sciálne vzťahy sciálne skupiny sciálne rly sciálne pzície medziľudská kmunikácia Sciálne prcesy nerešpektvania dlišnstí príslušníkv rôznych sciálnych skupín ely v jedntlivých rdina funkcie rdiny typy rdín partnerské vzťahy, manželstv, rdičvstv 22 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

23 typch rdín manželstva angažvanie sa v šklskm prstredí využívania vľnéh času atu niektrých vybraných sciálnych prblémv súčasnsti škla a jej súčasti rla žiaka a pedagóga šklská trieda, vzťahy práva a pvinnsti v škle šklská samspráva škla a rdina vľný čas a aktivity mladých ľudí Sciálne fenmény záujmy rvesnícke skupiny splčenské rganizácie a inštitúcie rganizácie a inštitúcie v svjm klí pracujúce s mládežu identity - patlgickéh správania na jedinca a splčnsť kultúra, kultúrna identita nrmy správania deviácie sciálne prblémy (kriminalita, extrémizmus) Občan a štát člveka bčianske pvinnsti z histórie a súčasnsti mechanizmus fungvania štátu Občan a bčianstv Štát prces frmvania bčianskej splčnsti bčianske práva a pvinnsti bčianske iniciatívy reginálna správa a samspráva blasti, ktré upravuje blasti, ktré upravuje mci v SR na tri nezávislé zlžky Demkracia znaky štátu frmy štátu právny štát Ústava SR, ústavnsť bčan a práv chrana ústavnsti a záknnsti štátnej mci SR hy rgánv princípy plitický systém, vľby, vlebné správanie vlebné systémy demkracie 23 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

24 príkladch demkratické a nedemkratické frmy riadenia splčnsti plitickéh pluralizmu pre živt v štáte kmunálnych, parlamentných a prezidentských vlieb zlžiek plitickéh systému vplyvňvať splčenské dianie v bci a v štáte u kmunikáciu v styku s úradmi ústavnsti a záknnsti, uvedú príklady právnych prblémv, s ktrými sa môžu bčania na nich brátiť. Ľudské práva a slbdy ľudské práva zabezpečujúci chranu ľudských práv Ľudské práva a slbdy ľudské práva dkumenty systém chrany ľudských práv práva dieťaťa člvek nárkuje, má na t aj práv ujú svje práva, rešpektuje ľudské práva druhých ľudí a sbne sa angažuje prti ich prušvaniu chrany ľudských práv na vnútrštátnej aj medzinárdnej úrvni Splčenský phyb v jedntlivých Splčenský phyb v jedntlivých blastiach splčenskéh živta 24 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

25 blastiach splčenskéh živta záknitstiam splčenskéh phybu dhaľvať príčiny sciálnych zmien y a dôsledky migrácie aj na základe infrmácií z médií prblém phybu v makrsciálnych skupinách, stratifikačné prcesy sciálny vplyv sciálne zmeny migrácia Sciálne napätie v splčnsti splčnsti a ich riešenia aj na príkladch z histórie vjenských knfliktv a diktatúr Sciálne a plitické napätie splčenské krízy vjenský knflikt terrizmus príčinám a dôsledkm splčnsť - jeh na Glbálne témy v dnešnm svete prblémch v svete a bjektívne ich zhdntia ť glbálne prblémy sveta, eknmická kríza, glbálny bchd, detská práca, HIV/AIDS, bchdvanie s ľuďmi, chudba Glbálne prblémy v svete glbalizácia eknmická kríza glbálny bchd detská práca HIV/AIDS chudba glbálnymi prblémami, a ak sa nás dtýkajú i eliminácie dôsledkv pôsbenia glbálnych prblémv Humanitárna a rzvjvá pmc ľudskými právami a humanitárnym právm humanitárny prjekt, ktrý pdpruje Humanitárna a rzvjvá pmc humanitárna pmc rzvjvá pmc humanitárne práv humanitárna akcia humanitárny prjekt 25 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

26 ľudskú dôstjnsť humanitárnych pracvníkv Filzfia a jej atribúty mýtu a filzfickéh uvažvania dlišujú filzfické tázky d bežných tázk Filzfia a jej atribúty filzfia a mýtus filzfické tázky a zdrje filzfických úvah filzfické disciplíny filzfia, veda, nábženstv, umenie, idelógia filzfický text rieši a zaradia ju d filzfickej disciplíny filzfickému textu a pstavia vlastnú tázku na základe inšpirácie filzfickým textm ú základné identifikačné znaky filzfie, vedy, nábženstva, umenia a idelógie a základné diferencie, ktré dlišujú filzfiu d uvedených významvých útvarv Dejinn-filzfický exkurz vlastné západnej filzfii ak celku a uvedú dlišnsti, ktré ju dlišujú d filzfickéh myslenia spätéh s inými kultúrnymi, resp. civilizačnými kruhmi sú ťažiskvé pre jedntlivé bdbia dejín filzfie ťažiskvých tém a prblémv filzfickéh myslenia myslenia ak prces vykazujúci dve rzhdujúce kvalitatívne základné znaky západnej filzfie ak celku filzfia ak dba vyjadrená v myšlienke: peridizácia dejín filzfie (antická filzfia, stredveká filzfia, renesančná filzfia, nvveká filzfia, filzfia 19. strčia, filzfia 20. strčia), ich prfilvé charakteristiky a kultúrnhistrický kntext základné myšlienkvé dmény európskeh filzfickéh myslenia: a)myslenie rientvané na pznanie sveta (Parmenides, Herakleits, Aristteles) 26 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

27 psuny: - ak prechd d skúmania sveta k skúmaniu subjektu, ktrý svete nieč vypvedá, - ak prechd d myslenia svete k analýze jazyka, v ktrm svet myslíme a vyjadrujeme b)myslenie rientvané na pznávajúci subjekt a na pdmienky a mžnsti pznávania (R. Descartes, I. Kant) c)myslenie rientvané na jazyk (L. Wittgenstein) rblémy, tázky a spry, ktré zhrávali úlhu kryštalizačnéh jadra filzfických diskusií a plemík v rámci každej z uvedených myšlienkvých dmén uvedených filzfv k ich riešeniu uvedených prblémv a zaujmú k nim vlastné stanvisk. Religinistika prvkami nábženstva a vysvetlia ich význam dné identifikačné znaky svetvých nábženstiev neznášanlivsti myslenia Nábženstv a jeh atribúty prvky nábženstva nábženská viera,nábženské symbly,nábženské praktiky a prejavy (nábženský kult, nábženské brady, sviatky a tradície) kresťanstv a svetvé nábženstvá alternatívne nábženské prejavy (nvé nábženské hnutia) Aktualizácia učiva Aktualizácia učiva Hdiny určené na aktualizáciu učiva, napr. exkurzia, návšteva súdneh pjednávania, beseda s starstm, plitikm, aktivistm, advkátm, psychlógm, návšteva úradu práce, práca s IKT a infrmáciami a pd. 27 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ

28 7.2Časv-tematické plány pre študijné dbry, ktrých abslvvaním žiak získa úplné stredné dbrné vzdelanie Predmet: Občianska náuka Rčník: druhý Pčet hdín týždenne: 1 Celkm: 35 P.Č Kľúčvé kmpetencie Tematický celk Téma Obsahvý štandard Výknvý štandard IX. 1. Uplatnenia vhdné kmunikačné prstriedky k vyjadrvaniu vlastných myšlienk Člvek a splčnsť Úvd d štúdia bčianskej náuky Člvek a splčnsť, škla, základy psychlógie a scilógie, sciálne napätie v splčnsti - Vysvetlia, č čakávajú, č by sa chceli na hdinách bčianskej náuky dzvedieť - Zdôvdnia, ktrý tematický celk ich najviac zaujal a preč. 2. Frmulvať a prezentvať svje názry 3. Stanvvať si na základe pznania svjej sbnsti primerané ciele sbnéh rzvja v blasti záujmvej i pracvnej, starať sa svje zdravie 4. Frmulvať a prezentvať svje pstje Člvek a splčnsť Člvek a splčnsť Člvek a splčnsť Škla a jej súčasti. Šklská samspráva. Vľný čas a aktivity mladých ľudí. Záujmy. Beseda s riaditeľm škly Rla žiaka a pedagóga, šklská trieda, vzťahy, práva a pvinnsti v škle, šklská samspráva, študentský parlament Racinálne využívanie vľnéh času, šprt, hudba, prírda, záujmy, záľuby, TV, PC. Škla, práva a pvinnsti žiaka, žiacka šklská rada, šklský priadk, mimšklské aktivity. - Vysvetlia práva a pvinnsti v škle - Vysvetlia význam a činnsť šklskej samsprávy. - Ilustrujú na príkladch mžnsti angažvania sa v šklskm prstredí - Vypracujú vnútrný šklský priadk zahrňujúci práva a pvinnsti v škle - Dkážu bhájiť svju verziu racinálneh využívania vľnéh času. - Navrhnú kalendár šklských pdujatí, ktré zrganizujú v priebehu šklskéh rka. - Navrhnú krúžky, ktré na škle nie sú, ale je záujem tiet aktivity v krúžku - Uplatnia vhdné kmunikačné prstriedky k vyjadrvaniu vlastných myšlienk. - Navrhnú vlastnú predstavu práv a pvinnsti žiakv, šklských 28 Mderné vzdelávanie pre vedmstnú splčnsť/prjekt je splufinancvaný z zdrjv EÚ